RE RUC'ASLEN RE JESUCRISTO RE TZ'IBAN CAN ROMA SAN MARCOS
1
Re Juan Bautista nutzijoj re ruch'abal re Dios
Y ja quire' tak xtiquir-a re utzulaj ch'abal chin re Jesucristo re Ruc'ajol re Dios. Sal 2.7; Lc 1.35; Jn 1.34; Ro 8.3; 1 Jn 4.15.
Re Isaías re rusamajel re Dios re xc'ue' ajuer can, re xbex profeta cha, rutz'iban can re xbex cha roma re Dios chij re Jesucristo. Y ja quire' nubij re rutz'iban can reja':
Xtintak c'a jun ache nabey,
chin che nuchojmersaj re bey anche' xtapon-va re Cristo. Mal 3.1.
Jac'a ache re' re xtic'ue' chupan jun lugar re anche' manak vinak re nibex desierto cha.
Y ja reja' re xtitzijon re ruch'abal re Dios chiquivach re vinak re xque'bapon riq'uin.
Y xtubila' chique: Tichojmersaj rubey re ic'aslen,
roma re Ajaf xa can nipa-yan. Is 40.3; Lc 3.4; Jn 1.23.
Re ache re xunataj re Isaías che xtipa nabey, ja re Juan Bautista. Y reja' c'o chic chupan re jun lugar re anche' manak vinak re nibex desierto cha, y nubij chique re vinak re ye'bapon riq'uin che tijalataj quic'aslen chach re Dios y tiquibana' bautizar-qui', chin quire' re Dios nucuy quimac. Y reja' je q'uiy re ye'ruban-a bautizar. Y camas je q'uiy vinak re ye'bapon riq'uin re Juan Bautista. Jec'o que'pa pa tenemit Jerusalén. Y jec'o je'pitinak pa tak nic'aj chic tenemit chin re Judea. Re vinak re' ye'quicholola-apo re quimac chach re Juan Bautista chire' pa rakan-ya' Jordán y ye'ban-a bautizar roma reja'.
Re tziak re nucusaj re Juan Bautista riq'uin rusumal camello banon-va, y jun tz'um re aconak ximibal-rupan. Y re ruay ja re sac' y re cab re niquiya' ch'utak chicop pa tak k'os. Re Juan xutzijoj chique re vinak: Re tiempo pitinak xtipa Jun re man ancha'l-ta-oc yen. Re Jun re' can c'o ruk'ij y ru-poder, mare' yen, hasta xaxe chin che yinluque-ka chin ninsol re ximibal-rach re ruxajab, chua yen can man ruc'amon-ta roma c'o ruk'ij y ru-poder. Hch 13.25. Y yen, ya' nincusaj chin yiximban bautizar. Pero re Jun re xtipa, Hch 19.4. riq'uin re Espíritu Santo xquixruban-va bautizar. Hch 11.16.
Tak re Jesús xban bautizar
Ja k'ij re' tak re Jesús elinak-pa pa tenemit Nazaret chire' pa Galilea y xbeka riq'uin re Juan. Y reja' xban bautizar roma re Juan pa rakan-ya' Jordán. Mt 3.13. 10 Y tak re Jesús xel-pa pa ya', xutz'at re rocaj xjakataj, y re Espíritu Santo nika-pa pa rue' ancha'l jun paloma. Jn 1.32. 11 Y jare' tak c'o Jun re xch'o-pa chila' chicaj y xubij: Ja rat re Nuc'ajol, Sal 2.7. y yen camas yatinjo' y yinqui'cot aviq'uin, xcha' re ch'abal re'.
Tak re itzel xutojtobej re Jesús
12 Can jare' tak xban cha re Jesús roma re Espíritu Santo chin xba chupan re jun lugar re anche' manak vinak re nibex desierto cha. Mt 4.1. 13 Y can nik'alajin che chupan jun lugar re anche' manak vinak c'o-va roma can jec'o-apo re itzel tak chicop chire'. Chire' xc'ue-va cuarenta k'ij. Y tak re Jesús c'o chire', re Satanás nutaj ruk'ij chij che nika-ta pa mac, pero man xtiquir-ta chij. Y re ángeles xquivilij re Jesús. Mt 4.11; 1 Ti 3.16.
Tak re Jesús xutz'am re rusamaj pa Galilea
14 C'o chic re Juan pa cárcel, tak re Jesús xba pa Galilea. Re Jesús nutzijoj re utzulaj ruch'abal re Dios re nich'o chij tak re vinak ye'oc pa ruk'a' re Dios. Mt 4.23. 15 Y nubij: Re k'ij re rubin can re Dios che re vinak ye'oc pa ruk'a' reja', xbeka-yan. Tinimaj re utzulaj ch'abal chin re Dios re nibex evangelio cha, y tijalataj re ic'aslen chach re Dios, nicha' reja' chique.
Tak re Jesús xe'rayoj je caje' aj-tz'amoy-car
16 Y jun k'ij tak re Jesús binak chuchi' re lago rubini'an Galilea, xe'rutz'at je ca'e' achi'a' quichak'-qui', re jun rubini'an Simón y re jun chic ja re Andrés, y reje' je aj-tz'amoy-car. Mare' tak niquiya-ka re quiya'l chapabal-car pa ya'. Mt 4.18. 17 Y jare' tak re Jesús xubij chique: Jo', jo' chuij, y xtinc'ut chivach andex niban chin ye'tz'am vinak chin che ye'tzake' chuij.
18 Re je ca'e' achi'a' re', can jare' xquiya' can re quiya'l chin chapabal-car y xe'ba chij re Jesús. Mt 19.27; Lc 5.11. 19 Y c'a ba' que'biyin che', tak re Jesús xe'rutz'at re Jacobo y re Juan re je rajc'ual re jun ache rubini'an Zebedeo. Re je ca'e' achi'a' re' pa canoa jec'o-va, ye'samaj. Reje' ye'quic'ajoj re quiya'l chapabal-car. Mt 4.21. 20 Y xpa re Jesús xe'rayoj chin ye'ba chij. Y re Jacobo y re Juan can xe xquic'axaj quire', xe'ba chij. Y xaxe re quirta' y re samajela' re xe'c'ue' can chire' pa canoa.
Re Jesús nulisaj jun itzel espíritu riq'uin jun ache pa Capernaum
21 Re Jesús y re je'binak chij, xe'bapon pa tenemit Capernaum. Mt 4.13. Y chupan re k'ij chin uxlanen, re Jesús xba chupan re nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha. Reja' nubij re ruch'abal re Dios chique re vinak. Lc 4.31. 22 Y re xe'c'axan richin, xsatz quic'o'x y can anchique-la xquina' roma re ch'abal re xquic'axaj. Roma re Jesús tak nuc'ut re ruch'abal re Dios can ancha'l jun re c'o autoridad pa ruk'a' y man ancha'l-ta-oc re niquic'ut re achi'a' re je'atamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas. Mt 7.28, 29. 23 Y chire' pa nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha, re k'ij re' c'o-apo jun ache re c'o jun itzel espíritu riq'uin. Y re itzel espíritu re c'o riq'uin re ache xsiq'uin, Lc 4.33. 24 y xubij cha re Jesús: ¿Andex najo' chaka rat Jesús re yat aj-Nazaret? ¿Xapa chin che yojaq'uis? Yen ntaman yat anchique rat y mare' ntaman che rat can yat lok'olaj Ruc'ajol re Dios, xcha'. Lc 4.34.
25 Pero re Jesús xubij cha re itzel espíritu: Ch'oj-achi'. Catel-a riq'uin.
26 Y re itzel espíritu nisiq'uin xel-a. Y xuyiquiquej can Mr 9.20. re ru-cuerpo re ache re anchok riq'uin xel-va-a. 27 Y re vinak re quimalon-qui' chire', xsatz quic'o'x tak xquitz'at re xuban re Jesús, y niquibila' chiquivach: ¿Andex che enseñanza y andex che banabal re'? Roma re nuc'ut reja', man jun bey kac'axan-ta yoj. Tak nich'o, can ja re nubij reja' re tiene que niban. Re itzel tak espíritu can niquinimaj rutzij, ye'cha' re vinak chiquivach-ka reje'.
28 Y cha'nin c'a xel rutzijol re Jesús, y mare' re vinak re jec'o pa tak tenemit re jec'o chunakaj re Galilea, cha'nin xquinabej re nubanala' re Jesús.
Re Jesús nuc'achojsaj rujete' re Simón Pedro
29 Tak re Jesús, re Jacobo y re Juan xe'el-pa chire' pa nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha, reje' xe'ba charachoch re Simón y re Andrés. 30 Pero tak xe'bapon, xbex cha re Jesús che re rujete' re Simón kejnak chuch'at, roma jun namalaj c'atan Mt 8.14; Lc 4.38. tz'amayon richin. 31 Y re Jesús can jare' xbo'rtz'eta' re ixok. Reja' xutz'am chuk'a' y xuyac. Y can xe quire' xuban cha, can jare' xk'ax-a re c'atan chij. Sal 103.3. Y re ixok re' can jare' xutz'am quilixic re Jesús y re je'binak chij.
Re Jesús ye'ruc'achojsaj je q'uiy yava'i'
32 Y jac'a tak xka-yan-ka re k'ij y xk'ok'a-ka chupan re k'ij re', jare' tak can conojel re vinak re c'o yava'i' quiq'uin xe'quic'uala-apo chach re Jesús. Lc 4.40. Re yava'i' re', c'o re choj che yabil re ndoc chique y jec'o re je yava'i' pa quik'a' itzel tak espíritu. 33 Camas c'a je q'uiy re vinak re xquimol-apo-qui' chire', xa can bama conojel re vinak re jec'o chupan re jun tenemit re' re xe'bapon pa jay re anche' c'o-va re Jesús. 34 Y re Jesús can xe'ruc'achojsala-va-a re yava'i'. Re yava'i' re' q'uiy c'a rach yabil re tz'amayon quichin. Chuka' reja' xe'rulesala-a re itzel tak espíritu re jec'o quiq'uin re vinak re je'tz'amon coma itzel tak espíritu. Mt 8.16. Re Jesús can man xuya-ta k'ij chique re itzel tak espíritu che xe'ch'o-ta, roma reje' quitaman anchique reja'. Mr 3.12; Lc 4.41.
Re Jesús xba chutzijosic re ruch'abal re Dios chupan ronojel tenemit re jec'o pa Galilea
35 Namak'a-yan ruca'n k'ij, re Jesús xyacataj-a y xba chupan jun lugar re anche' manak vinak re nibex desierto cha, chin xbo'rbana' orar. Mr 6.46. 36 Y re Simón y re nic'aj chic ruchibil xe'ba canoy chin re Jesús. 37 Tak xquivel, xquibij cha: Yacanox coma conojel vinak, xe'cha' cha.
38 Y re Jesús xubij chique: Jo' pa tak nic'aj chic tenemit re jec'o nakaj, che nintzijoj chuka' re ruch'abal re Dios Is 61.1. chire', roma chubanic re samaj re' tak ximpa vova' chach re ruch'ulef, Lc 4.43; Jn 16.28. xcha' re Jesús.
39 Y reja' xba chutzijosic re ruch'abal re Dios chupan ronojel re Galilea. Xabanchique tenemit napon-va, reja' nutzijoj re ruch'abal re Dios re pa tak nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios Mt 4.23. re nibex sinagoga cha. Y chuka' can xe'rulesala' re itzel tak espíritu. Gn 3.15.
Re Jesús nuc'achojsaj jun ache re c'o jun yabil chij rubini'an lepra
40 C'o jun ache xapon riq'uin re Jesús, y re ache re' niyavaj y ja re yabil rubini'an lepra re c'o chij, reja' xuque-ka chach y xubij cha: Yen ntaman che rat yatiquir yinac'achojsaj cha re nuyabil, pero man ntaman-ta andex nanojij pa nue'. Mt 8.2; Lc 5.12.
41 Re Jesús camas c'a xujoyovaj rach re ache, mare' reja' can jare' xutz'am-apo y xubij cha: Ninjo' che yac'achoj. Tiq'uis-a re yabil re' chavij, Jer 32.17. xcha' cha.
42 Y can xe xubij quire' re Jesús, re ru-lepra re ache xq'uis-a y xch'ojch'ojer can. 43 Y re Jesús can jare' xubij cha re ache che tiba, pero camas xuchalabej-a cha re andex nic'atzin che nuban. 44 Re Jesús xubij-a cha re ache re': Man tatzijoj chique re vinak che xac'achoj cha re ayabil, vocame choj cabiyin pa rachoch re Dios chin ta'c'utu-avi' chach re sacerdote. Y taya' re ofrenda re nubij chupan re libro re rutz'iban can re Moisés. Lv 14.2-32. Y chupan re libro re' nubij re nic'atzin che naya' rat. Chin quire' niquitamaj che yat ch'ajch'oj chic, xcho'x-a. Lc 5.14.
45 Pero re ache xa can xe xuya' can re Jesús, xa xutz'am rutzijosic chique re vinak che xc'achoj cha re ruyabil. Y mare' re Jesús cha'nin xel rutzijol, y man nitiquir-ta chic ndoc-apo re pa tak tenemit re anche' napon-va, roma xa camas je q'uiy vinak re ye'c'ulu-apo richin. Y roma chuka' re', re Jesús nic'ue' can re pa tak juyu'. Re lugar re anche' manak vinak. Y re vinak re ye'bapon riq'uin camas je q'uiy, Mr 2.13; Lc 5.15. y q'uiy lugar je'pitinak-va re vinak re'.

1:1 Sal 2.7; Lc 1.35; Jn 1.34; Ro 8.3; 1 Jn 4.15.

1:2 Mal 3.1.

1:3 Is 40.3; Lc 3.4; Jn 1.23.

1:7 Hch 13.25.

1:8 Hch 19.4.

1:8 Hch 11.16.

1:9 Mt 3.13.

1:10 Jn 1.32.

1:11 Sal 2.7.

1:12 Mt 4.1.

1:13 Mt 4.11; 1 Ti 3.16.

1:14 Mt 4.23.

1:16 Mt 4.18.

1:18 Mt 19.27; Lc 5.11.

1:19 Mt 4.21.

1:21 Mt 4.13.

1:21 Lc 4.31.

1:22 Mt 7.28, 29.

1:23 Lc 4.33.

1:24 Lc 4.34.

1:26 Mr 9.20.

1:30 Mt 8.14; Lc 4.38.

1:31 Sal 103.3.

1:32 Lc 4.40.

1:34 Mt 8.16.

1:34 Mr 3.12; Lc 4.41.

1:35 Mr 6.46.

1:38 Is 61.1.

1:38 Lc 4.43; Jn 16.28.

1:39 Mt 4.23.

1:39 Gn 3.15.

1:40 Mt 8.2; Lc 5.12.

1:41 Jer 32.17.

1:44 Lv 14.2-32.

1:44 Lc 5.14.

1:45 Mr 2.13; Lc 5.15.