1 San Pedro
Mamabʉinore coyʉiyebu Pedro bácʉ ʉ̃i toivacaiye báquede paperayocare judíova Jesúre jʉ aipõevare, ne joborõare jocarĩ dajocaivʉ bácavʉre, cʉrãjivʉre apenoa joborõai, die ãmiá Ponto, aru Galacia, Capadocia, Asia, aru Bitinia máre (1:1). Pedro bácʉ judíovacacʉ barejaquémavʉ. Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉ marejaquémavʉ. Lucas bácʉ toivarejaquemavʉ Pedro bácʉi borore Hch 1:12-5:42 aru 9:32-12:19 aru cap. 15. Majidivʉ ne dápiaiyepe, toivacarejaquemavʉ diyocare ãniʉjʉa báquede 63-64 d.C. ʉ̃i cʉe báquede Babilonia ãmicʉriĩmaroi (5:13).
Toivacarejaquemavʉ ãrʉre d̶acʉyʉ ina judíova Jesúre jʉ aipõevare napini coreivʉre Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede náre ne jʉ aiye boje Jesucristore (1:2-12), aru Jesucristoi ñájiye báquede náre boje (2:18-25), aru Espíritu Santoi oatʉvaiyede náre (4:1-11). Coyʉrejaquemavʉ Jesúre jʉ aivʉre ne ñájiyede ijãravʉi (3:8-22, 4:12-19). Aru coyʉrejaquemavʉ máre aipe d̶aiye jaʉrõre náre meara bajupe (1:13-2:3), ne memecaiyede ʉ̃́re (2:11-17), pʉrʉbʉoivʉre (3:1-7), aru Jesúre jʉ aivʉre coreipõevare (5:1-11). Jẽvari coyʉrejaquemavʉ Jesúi jaboteiyede ʉ̃i põevare yópe cʉ̃rava apʉrivape paiyede (2:4-10).
1
Pedro ʉ̃i meaicõjeino Jesúre jʉ aipõevare
(Stg 1.1)
Yʉ́bu Pedro, Jesucristoi yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaracacʉ. Toivacaivʉ mʉjare, mʉje joborõare jocarĩ dajocaivʉ bácavʉre, cʉrivʉre caride apenoa joborõai die ãmiá Ponto aru Galacia, Capadocia, Asia, aru Bitinia máre. Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ mʉjare, ʉ̃i majié boje aipe vaiquíyede. Aru ñai Espíritu Santo epede d̶arejaquemavʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉi põevare, mʉje jʉ arãjiyepe ayʉ Jesucristore aru mʉje mead̶aimara marajiyépe ayʉ mʉje ãmeina teiyede jarʉvarĩ, ʉ̃i jive meiye báque boje, ʉ̃i yaiye báquede majare boje. Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Aru torojʉrĩ me cʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare cãrijimevʉva pʉeno baju.
Jãve maje napini coreino
(Jn 3.3-7; 20.29; Ro 6.4-13; 1 P 1.22)
Jínajarevʉ Jʉ̃menijicʉre mearore, maje jabocʉ Jesucristoi mearore jímʉre, jípacʉre máre. Ʉ̃i cõmaje ãroje jã́iye boje, cʉre d̶aibi majare apʉé mamaeque ʉ̃i nacovaiye báquede Jesucristore yainore jarʉvarĩ. Que baru torojʉrĩ napini coreivʉbu maja Jʉ̃menijicʉi d̶acaquiyede majare, maje coreóvaiye boje Jʉ̃menijicʉ jãve mearo d̶acacʉyʉre. Iye Jʉ̃menijicʉi cʉvare d̶aquiye majare yaibébu. Que baru pojebequiyebu. Ãmed̶abequiyebu. Aru javecarõpe tebeni bíjabequiyebu máre. Caiye iye mearore Jʉ̃menijicʉi d̶acaquiyede napini coreivʉbu maja. Jʉ̃menijicʉvacari corecayʉbe diede mʉjare nore, cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi. Mʉje jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre, mead̶aibi mʉjare ijãravʉi ʉ̃i parʉéque. Aru bʉojaquijãravʉ baquinóre jã́d̶ovacʉyʉme mʉjare meara baju yópe ʉ̃i ʉrõpe. Que teni bʉojacʉyʉme mead̶acayʉ mʉjare, mʉje cʉvarãjiyepe ayʉ caiye iye ʉ̃i mearo d̶acaquiyede mʉjare.
Caride torojʉjarã mʉja mʉje ũmei caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede mʉjare. Apenʉmʉa chĩorajaramu mʉja, mʉje ñájinajiye boje ʉre ñájiyede. Mʉja ñájinajaramu, Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovaquiyepe aivʉ mʉje jʉ aiyede Jesucristore jãvene. Yópe põeva ne juaiyepe úrure, ne majinajiyepe aivʉ jãve maru, nopedeca Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶ayʉbe mʉjare, jã́d̶ovacʉyʉ mʉje jʉ aiyede Jesucristore jãvene. Aru yo úru me bojecʉrõvacari bʉojarĩ bíjaivʉ. Ʉbenita mʉje jʉ aiye Jesucristore pʉeno bojecʉvʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore aru cũiméquiyebu. Que baru Jʉ̃menijicʉ me jã́cʉyʉme mʉjare, mearape d̶acʉyʉme mʉjare, aru pued̶acʉyʉme mʉjare máre ãnijãravʉ Jesucristoi jã́d̶ovaquijãravʉ baquinóre. Ñai Jesúrecabe mʉje ʉmʉ jã́mevʉva ʉ̃́re cãreja. Aru ʉ̃́recabe mʉje jʉ aimʉ jã́mevʉva ʉ̃́re caride. Que baru torojʉrivʉbu mʉja ʉrarõ torojʉe méque. Põeva ne yávaiyeque coyʉrĩ majibema die torojʉede, pʉeno baju me boje. Torojʉrivʉbu mʉja Jʉ̃menijicʉi mead̶aiye boje mʉjare. Aru mʉja jʉ aivʉbu Jesucristore, Jʉ̃menijicʉi mead̶aquiyepe aivʉ mʉjare.
10 Iye Jʉ̃menijicʉi mead̶aiyede põeva ʉ̃́re jʉ aivʉre, ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ me majiyʉrejaquemavʉ, coreóvarãjivʉ caiye iye yávaiyede põevare mead̶aiyena. Coyʉcarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi d̶acaquiyede mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. 11 Ne bueiyeque iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaiyede majinidurejaquemavʉ ñame cʉcʉyʉ Jʉ̃menijicʉi mead̶aipõecʉre aru aipiyede dacʉyʉre máre. Ñai Espíritu Santo jã́d̶ovañʉ marejaquémavʉ ãnijãravʉ baquinóre ʉ̃i Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcare d̶aiye báquede ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarejaquemavʉ iye napiye jaʉquinore ʉ̃i ñájiquiyede Jesucristore aru yo ʉrarõ mearore Jʉ̃menijicʉ d̶acacʉyʉre ʉ̃́re ʉ̃i ñájiniburu yóboi. Jesucristovacari darorejaquemavʉ ñai Espíritu Santore, ʉ̃i Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcare d̶aquiyepe ayʉ na mácavʉre. 12 Jʉ̃menijicʉ coreóvare d̶arejaquemavʉ ina ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre ne coyʉiye cad̶atebequiyede náre. Ʉbenita mʉjare cad̶ateiye baquiyébu. Ne coyʉiyede coreóvabevʉva, diedecabu iye Jesús ʉ̃i yávaiye méne mʉje jápiaiye caride. Ñai Espíritu Santo, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõre jocarĩ parʉre d̶aibi ne ũmei ina Jesús ʉ̃i yávaiye méne coyʉipõevare, ne coyʉrãjiyepe ayʉ diede parʉéque. Aru ángeleva máre coreóvaiyʉrĩduivʉ caiye iyede.
Maje memecaino Jʉ̃menijicʉre jaʉrõre
(Jn 3.3-7; Stg 1.10-11, 18; 1 P 1.3)
13 Caiye iye méne Jʉ̃menijicʉ d̶acaibi mʉjare boje. Que baru me dápiajarã mʉje d̶arãjiyede aru me d̶ajarã caiye mʉje d̶aiyede majidivʉpe. Que teni napini corejarã cũinárora caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede mʉjare, ʉ̃i jã́d̶ovaquiyede Jesucristore.
14 Jʉ ajarã Jʉ̃menijicʉre yópe mamara meara ne jʉ aiyepe nébʉcʉvare. Aru d̶abejarã yópe mʉje ãmeina d̶aiyʉepe, yópe mʉje d̶aiye báquepe coreóvabevʉva cãreja Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Que baru d̶abejarã yópe mʉje d̶aiye báquepe javede, mʉje jʉ arãjiye jipocare Jesucristore. 15 Ʉbenita méne d̶ajarã mʉjacapũravʉ caiye mʉje d̶aiyede, Jʉ̃menijicʉ, mʉjare cutuyʉ bácʉ ʉ̃ jina márajivʉva, ʉ̃i me boje caivʉ pʉeno. 16 Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: “Meara baju bájarã mʉja. Yʉ́bu meacʉ baju caivʉ pʉeno. Que baru mʉja máre, ji põeva, meara baju bájarã mʉja”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
17 Mʉje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque, “mʉ, jipacʉ” aivʉbu ʉ̃́re. Aru Jʉ̃menijicʉrecabe ñai jã́ñʉ caivʉ põevare cũinátʉrʉ, coyʉyʉ majare coapa, mearo d̶ayʉre o ãmeno d̶ayʉre máre, maje d̶aiye báque boje ijãravʉre. Que baru pued̶ajarã ʉ̃́re mʉje cʉedeca yore ijãravʉi. 18 Me majidivʉbu mʉja dajocare d̶aimara mácavʉre mʉje cʉe báquede jocarĩ yópe apecʉ ʉ̃mʉi bojed̶aiyepe ʉ̃i yebacavʉre. Die cʉe báquebu yopedeca mʉjeñecuva mácavʉ ne cʉe báquepe. Ne majicaiye báquede aru ne jã́d̶ovaiye báquede mʉjare ye cad̶atebedejaquemavʉ mʉjare. Que teni mʉja mearore d̶arĩdurejaquemavʉ aru torojʉrĩdurejaquemavʉ máre. Ʉbenita mʉja bʉoimarape paivʉ barejaquémavʉ die cʉe báque boje. Mʉjare bojed̶aiye báque bíjabequiyebu aru pojebequiyebu máre, yópe bojed̶aiyepe úrure aru platare máre. 19 Ʉbenita mʉja bojed̶aimara mácavʉbu Jesucristoi jive bojecʉeque, ʉ̃i yaino mácarõque, yópe ʉrarõ bojecʉrõre jícaiyepe Jʉ̃menijicʉre. Que teni ñai Jesucristo ovejajĩcʉpe barejáme ye ãmeno cʉbecʉva, jaʉbecʉva, quénora pʉeno meacʉ baju, ne jínajiyepe aivʉ ʉ̃́re ne juaimʉpe Jʉ̃menijicʉre.
20 Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aquiye jipocamia ijãravʉre majidejaquemavʉ darocʉyʉ mamacʉre, ʉ̃i yaicáquiyepe ayʉ majare, jarʉvacʉyʉ maje ãmeina teiyede. Que teni Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ Jesucristore mead̶aipõecʉ bacʉyʉ́re javede. Aru jã́d̶ovarejame ʉ̃́re ijãravʉi bʉojaquijãravʉai. 21 Mʉje coreóvaiye boje Jesucristore caride, jʉ aivʉbu Jʉ̃menijicʉre nacovañʉ mácʉre Jesúre yainore jarʉvarĩ aru epeyʉ bácʉre ʉ̃́re meacʉ baju caivʉ pʉeno. Que baru mʉja jʉ aivʉbu Jʉ̃menijicʉre aru napini coreivʉbu iye ʉ̃i mearo d̶acaquiyede mʉjare yópe ʉ̃i aiye báquepedeca.
22 Mʉje jʉ aiye báque boje iye yávaiyede jãvene mʉje jápiaiye báquede diede, dajocaivʉbu mʉja mʉje ãmeina teiye báquede caride. Yópe teni jãve bʉojaivʉbu mʉja ʉrivʉ apevʉre Jesúre jʉ aipõevare. Que baru pare ʉjarã mʉja mʉje baju caiye mʉje ũme méque. 23 Mʉja cʉrivʉbu caride yópe mamarʉmʉ põeteivʉpe cojedeca jʉed̶ovape népacʉ yaibécʉ quénora apʉcʉ cainʉmʉa. Jʉ̃menijicʉi yávaiye apʉépe paiyebu aru oatʉvabebu máre. Aru dieque Jʉ̃menijicʉ cʉvare d̶aibi mʉjare mamaũmene. 24 Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede:
Caivʉ põeva cõriápe paivʉbu. Que baru ne majié cóvʉape paiyebu. Iye cõriá popoiyavʉ̃. 25 Aru iye cóvʉa tʉiyavʉ̃. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi yávaiye cʉquiyebu cainʉmʉa, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ.
Iye Jʉ̃menijicʉi yávaiye mému. Diedecabu Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne coyʉipõeva ne coyʉiye báque mʉjare.