24
Jesús nanduuchí yā yeⁿ'ē nguaaⁿ tináⁿ'ā
(Mt. 28.1-10; Mr. 16.1-8; Jn. 20.1-10)
Nguuvi domingo chi maaⁿ ní nguuvi vmnááⁿ vmnaaⁿ yeⁿ'ē ndɛɛtɛ, tyaaⁿ n'dáí cueⁿ'e n'daataá s'ééⁿ ní cueⁿ'e yā ndúúcū tanáⁿ'ā n'daataá. Candɛ́ɛ yā especias chi dɛɛvɛ́ ngeéⁿ chí 'āā vɛ́ɛ́ yaáⁿ yā. Taachí ndāa yā na yáinyāⁿ miiⁿ, 'āā ntɛ́ɛ́ tuūú ch'ɛɛtɛ́ miiⁿ na cheendi yáinyāⁿ ti caneé 'aama lado. Tuu'mi ní taachí sndaa yā chɛɛti yáinyāⁿ miiⁿ, nguɛ́ɛ́ ndaacá yā cuerpo yeⁿ'e Jesús. Taachí n'diichí yā chuū, ní dii'yá yā chiī, tuu'mi ní neēéⁿ na 'uuvi saⁿ'ā 'diituú yā ndúúcū catecai chi dɛɛvɛ́ ngii. Ní n'daataá s'eeⁿ dii'ya n'dai yā chiī ní n'diichí yā ndii na yáⁿ'āa. Saⁿ'ā s'eeⁿ ní caⁿ'a sa: ¿Dɛ'ɛ̄ cuuví chí in'nuúⁿ nī 'iiⁿ'yāⁿ chi candúúchí yā yeⁿ'ē nguaaⁿ tináⁿ'ā? 'Iiⁿ'yāⁿ miiⁿ ní 'āā ntɛ́ɛ́ canée yā 'muuⁿ. 'Āā nnduuchi yā nguaaⁿ tináⁿ'ā. N'gáácú nī yeⁿ'ē nduudu chí caⁿ'a yā taachi canée yā ndúúcu nī na yáⁿ'āa Galilea taachí 'āā cuɛ́ɛ́ 'cuūvi yā. Ní Jesús miiⁿ ní caⁿ'a yā chiī yā ndís'tiī: 'Úú Saⁿ'a chi Daiya Ndyuūs ní 'iiⁿ'yāⁿ canéé chí nca'á yā 'úú ta'ā 'iiⁿ'yāⁿ chi dinuuⁿndí yā. Ní 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ cu'neeⁿnga'á yā 'úú; naati ndiichi ndii 'íínú nguuvi 'úú nduuchí yeⁿ'e nguaaⁿ tinaⁿ'ā.
Tuu'mi ní n'daata s'eeⁿ n'gaacu tá yeⁿ'ē nduudu yeⁿ'ē Jesús miiⁿ. Ní cueⁿ'e tá yeⁿ'e yáinyāⁿ ní cunaⁿ'ā ta ní caⁿ'ā tá chiī tá ndu'u ndiicháámá apóstoles ndúúcū tanáⁿ'ā 'iiⁿ'yāⁿ chi snée yā miiⁿya. 10 N'daata s'eeⁿ chi caⁿ'a ta chii tá apóstoles ní ta María yeⁿ'e yáāⁿ Magdala, ndúúcū ta Juana, ndúúcū tá María chí chɛɛcuú Jacobo, ndúúcū tanáⁿ'ā n'daata s'eeⁿ. 11 Apóstoles ní nadicadiinúúⁿ yā chi táⁿ'ā s'eeⁿ ní loca tá cáávā chi ngaⁿ'a tá. Ní nguɛ́ɛ́ s'téénu yā nduudu yeⁿ'ē tá.
12 Tuu'mi ní Pedro miiⁿ ní ncueeⁿ sa ní cueⁿ'e sa ngéenū sa na yáinyāⁿ. Taachí ndaā sa, tuu'mi ní n'diichi núúⁿ sa chɛɛti yaīnyāⁿ ní 'āā dámaāⁿ sábanas canee miiⁿ. Saⁿ'ā ní cueⁿ'e yiinu sá yeⁿ'e chi chó'ōo ní cunaⁿ'ā sa na vaacu sa.
Saⁿ'ā s'eeⁿ ní cueⁿ'e sa cuaaⁿ cyúúní chí ngeⁿ'e cuaaⁿ na yáāⁿ Emaús
(Mr. 16.12-13)
13 Nguuvi mííⁿ nūuⁿ, 'uuvi saⁿ'ā s'eeⁿ cueⁿ'é yā 'áámá yáāⁿ 'lííⁿ chí nguuvi Emaús chi canee taanduū ndiichúúví kilómetros yeⁿ'e yáāⁿ Jerusalén. 14 Ní taachí cueⁿ'e yā cuaaⁿ cyúúní ní índeé yā yeⁿ'e tanducueⁿ'ē dendu'ū chí chiī. 15 'Nááⁿ chí índeé yā ní itiinguuneeⁿ vi'i yā, maaⁿ Jesús miiⁿ ndaa niiⁿnúⁿ yā ní cueⁿ'é yā ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ. 16 Taachí n'diichí yā Jesús miiⁿ nguɛ́ɛ́ iintiinaaⁿ yā 'iiⁿ'yāⁿ. 17 Jesús caⁿ'a yā chii yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ: ¿Dɛ'ɛ̄ índeé ndís'tiī? ¿Dɛ'ɛ̄ cuuví tátiī ndaachi yiinú nī?
18 Saⁿ'ā chi nguuvi Cleofas nan'guɛɛcútaⁿ'a yā. ¿'Áá díí, 'áámá n'dyáⁿ'ā dii chi canuuⁿ di yúúní na yáāⁿ Jerusalén chi nguɛ́ɛ́ déénu di dɛ'ɛ́ chiī nguuvi s'eeⁿ na yáāⁿ Jerusalén miiⁿ?
19 Tuu'mi ní Jesús caⁿ'a yā chiī yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ: ¿Dɛ'ɛ́ chiī yáāⁿ miiⁿya? 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní caⁿ'a yā: Jesús yeⁿ'e yáāⁿ Nazaret, chi 'áámá saⁿ'ā profeta ní diíⁿ yā 'áámá ntiiⁿnyuⁿ n'dai ndúúcū poder. Ní diíⁿ yā n'deee n'dáí vaadī n'giinu ní ngaⁿ'a yā nduudu yeⁿ'é Ndyuūs nanááⁿ Ndyuūs ní nanááⁿ nducyaaca 'iiⁿ'yāⁿ. 20 Chiiduú n'gɛɛtɛ́ ndúúcū 'iiⁿntyéⁿ'ē yeⁿ'ē yú tun'dáa nuuⁿndi yeⁿ'e Jesús ní nca'a yā Jesús 'iiⁿ'yāⁿ ní caⁿ'a yā chí 'cuuvi yā. Níícú s'neeⁿnga'á yā Jesús. 21 Nús'uu ní snéé yúúní 'nū ní cunee ngiinú 'nū chí sáⁿ'a 'cūū ní nadinguáⁿ'ai sa 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'é nación Israel chi nación yeⁿ'é 'nū. Maaⁿ ní 'iīnū nguuvi chí chiī chuū. 22 Ní ná n'duuvi n'daataá chí chiicá yā dáámá nduucú 'nū cheⁿ'é yā tyaaⁿ na yáinyāⁿ ní cueⁿ'e yíínú 'nū. 23 Ní ndaá yā nanaáⁿ 'nū ní caⁿ'a yā chi nguɛ́ɛ́ ndaaca yā cuerpo yeⁿ'e Jesús miiⁿ. Ní n'diichí yā n'duuvi ángeles chí caⁿ'a yā chii yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ chí Jesús miiⁿ 'āā nduuchí yā yeⁿ'e nguaaⁿ tináⁿ'ā. 24 Ni cheⁿ'é n'duuvi saⁿ'ā chi chiicá nduucú 'nū na yáinyāⁿ ní ndaāca sa tan'dúúcā chi ngaⁿ'a n'daataá s'eeⁿ naati nguɛ́ɛ́ n'diichi sa Jesús.
25 Tuu'mi ní Jesús caⁿ'a yā chii yā saⁿ'ā s'eeⁿ: Dɛ'ɛ̄ chúúcā vaadicadíínūuⁿ yeⁿ'e ndís'tiī ndúúcū staava yeⁿ'e nī chí chɛɛchi chí nguɛ́ɛ́ s'téénu nī tanducuéⁿ'ē chi caⁿ'a saⁿ'ā profetas. 26 ¿'Áá nguɛ́ɛ́ canee nguūⁿ na libro yeⁿ'é Ndyuūs chi Cristo miiⁿ canéé chí 'cueenú yā cuuvi cosas chi 'túúcā ní cuayiivi mííⁿ cunaⁿ'á yā ná va'ai chɛɛti nguuvi?
27 Tucá'a Jesús caⁿ'a yā yeⁿ'e tanducuéⁿ'ē chi canéé nguūⁿ na libro yeⁿ'é Ndyuūs ndíí taachí dinguuⁿ Moisés ndúúcū chi dingúūⁿ nducyaaca profetas. Ní ngaⁿ'a Jesús yeⁿ'e chí dinguúⁿ yā yeⁿ'ē Cristo ndíí cuááⁿ vmnaaⁿ yeⁿ'e chi canéé chi chó'ōo yeⁿ'é yā.
28 Tuu'mi ní taachi ndaá yā na yáāⁿ 'lííⁿ chi cueⁿ'e yā, Jesús miiⁿ ní diíⁿ yā chi candiicá ca yā. 29 Saⁿ'ā s'eeⁿ di'cuíítu sa Jesús chi canee yā ndúúcū sa, ní caⁿ'a sa chii sa Jesús: N'diī cuneé nī nduucú 'nū, ti cuuvi chíinū yeⁿ'e nī. 'Āā cuɛ́ɛ́ cuuvī 'da'ā. Tuu'mi ní Jesús cueⁿ'e yā ndúúcū saⁿ'ā s'eeⁿ cuaaⁿ chɛɛti va'āī ní canée yā ndúúcu sa. 30 Taachí Jesús miiⁿ vɛɛ yā na mesa ní che'é yā ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ, tuu'mi ní sta'á yā pan ní caⁿ'angua'á yā ní ca'a yā gracias Ndyuūs caavā pan miiⁿ. Ní n'dee yā pan ní ca'a yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ. 31 Tuu'mi nūuⁿ saⁿ'ā s'eeⁿ iintiinaaⁿ sa Jesús miiⁿ, naati Jesús ndaanaáⁿ yā yeⁿ'e saⁿ'ā s'eeⁿ. 32 Ní saⁿ'ā s'eeⁿ ngaⁿ'a sa ngiī sa vi'ī: ¿'Áá nguɛ́ɛ́ chicadiinuuⁿ yú na staava yeⁿ'e yú chi ya'ai taachi snúuⁿ yú yúúní taachí índeé yā ndúúcu yú, ní ngi'cueéⁿ yā nduudu yeⁿ'é Ndyuūs s'uuúⁿ?
33 Hora mííⁿ nūuⁿ nducueeⁿ sa ní cunaⁿ'á sa na yáāⁿ Jerusalén. Ní ndaaca sa ndu'ū ndiicháámá apóstoles ndúúvídaama yā ndúúcū tanáⁿ'ā 'iiⁿ'yāⁿ chi snée yā ndúúcu yā. 34 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní ngaⁿ'a yā nguaaⁿ maáⁿ yā: Cuaacu nííⁿnyúⁿ Jesús nduuchi yā nguaaⁿ tináⁿ'ā ní che'enaáⁿ yā yeⁿ'e Simón.
35 Tuu'mi ní 'uuvi saⁿ'ā s'eeⁿ ní caⁿ'a yā táácā chiī yúúní chi cueⁿ'e yā. Tiī ní iintiinaáⁿ Jesús miiⁿ taachí n'deé yā pan.
Jesús che'enaáⁿ yā yeⁿ'e discípulos yeⁿ'e yā
(Mt. 28.16-20; Mr. 16.14-18; Jn. 20.19-23)
36 Taachí saⁿ'a s'eeⁿ ngaⁿ'a sa chuū, Jesús miiⁿ ní cheⁿ'e naáⁿ yā naavtaⁿ'a 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní caⁿ'á yā chii yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ: Cuuví 'diīíⁿ ndúúcū ndís'tiī.
37 Tuu'mi ní 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ dii'yá yā chiī ti nadicádíínuuⁿ yā chí n'diichi yā 'aama espíritu. 38 Naati Jesús miiⁿ caⁿ'á yā chii yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ: ¿Dɛ'ɛ̄ cúúví chí dii'yá nī chiī? ¿Dɛ'ɛ̄ cúúví chí 'tíícā nadacádíínuuⁿ nī na staava yeⁿ'e nī? 39 Cuin'diichí nī ta'á ndúúcū ca'á. 'Úú maáⁿ chuū. Cuituu'ví nī 'úú. Cuin'diichí nī. 'Úú nguɛ́ɛ́ 'aama espíritu tan'dúúcā chí nadacádíínuuⁿ nī. 'Áámá espíritu nguɛ́ɛ́ 'iini ní nguɛ́ɛ́ yuūtɛ̄ tan'dúúcā chi inaaⁿ ndís'tiī chi vɛ́ɛ́ yeⁿ'ē 'úú.
40 Taachi Jesús caⁿ'a yā nduudú 'cūū, ch'iⁿ'i yā ta'a yā ndúúcū ca'a yā. 41 Naati 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní nguɛ́ɛ́ s'téénu yā ti yeenú n'dai yā ní ngeⁿ'e yiinu yā. Ní cáávā chuū Jesús caⁿ'a yā chii yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ: ¿'Áá nguɛ́ɛ́ dɛ'ɛ̄ vɛɛ 'muuⁿ chi che'e yú?
42 Tuu'mi ní ca'a yā 'áámá tááⁿ 'yaācā ndúúcū 'aama taaⁿ va'ai ndi'i. 43 Cristo miiⁿ ní sta'a yā ní che'e yā nanááⁿ 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ. 44 Ní caⁿ'a yā chii yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ: Ndúúdú 'cūū caⁿ'á taachi caneé ndúúcū ndís'tiī. Canéé chí cúúví cuaacu tanducuéⁿ'ē dendu'ū chi canéé nguūⁿ yeⁿ'ē 'úú na libro yeⁿ'é Ndyuūs chi canéé nguūⁿ na ley yeⁿ'ē Moisés ndúúcū yeⁿ'e profetas ndúúcū yeⁿ'e salmos.
45 Tuu'mi ní Jesucristo diiⁿ yā chi tuumicadiinuuⁿ 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ chi canéé nguūⁿ na libro yeⁿ'é Ndyuūs. 46 Ní caⁿ'a yā chii yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ: 'Tíícā canéé yeⁿ'ē 'úú chí Cristo 'úú. 'Tíícā canee chi 'cueenú cuuvi ní 'cuūví. Ní nduuchí yeⁿ'e nguaaⁿ tináⁿ'ā ndii chíí ndii 'íínú nguuvi. 47 Ní 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ canéé chí caaⁿ'maⁿ yā nduudu miiⁿ chi ndaacadaami 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'ē nuuⁿndi yeⁿ'e yā vmnaaⁿ núúⁿmáⁿ na yáāⁿ ní Ndyuūs nadach'ɛɛcú yā nuuⁿndi yeⁿ'e yā cáávā chi duuchí. Ní vmnááⁿ vmnaaⁿ nanááⁿ 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e yáāⁿ Jerusalén. Cuayiivi yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e núúⁿmáⁿ naciones yeⁿ'e íⁿ'yeeⁿdī. 48 Ndís'tiī ní cuuví nī testigos yeⁿ'e chuū ti n'diichí nī chuū ní canéé chí caaⁿ'máⁿ nī 'iiⁿ'yāⁿ. 49 Cuin'diichí nī. 'Úú dicho'ó Espíritu N'dai yeⁿ'é Ndyuūs chi caⁿ'ā Chiidá chi ndaā nanááⁿ ndís'tiī. 'Cuɛɛtinéé nuúⁿ nī na yáāⁿ Jerusalén ndíí chí ndaāca nī poder yeⁿ'e Ndyuūs, poder chí cuchiī yeⁿ'ē cuaaⁿ 'nííⁿnúⁿ.
Jesús cunaⁿ'a yā va'ai chɛɛti nguuvi
(Mr. 16.19-20)
50 Cheⁿ'e Jesús ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ na yáāⁿ 'lííⁿ Betania ní di'viicú yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ. 51 Taachí ch'iinu di'viicú yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ, cueⁿ'é yā yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní cundaa yā va'ai chɛɛti nguuvi. 52 Cuayiivi 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ dich'ɛɛtɛ́ yā Ndyuūs ní cunaⁿ'a ntuúⁿ yā na yáāⁿ Jerusalén. Ní neené yeenu taavi yā. 53 Ní 'áámá chɛɛtinée yā na yaācū templo ní ngaⁿ'á yā chí ch'ɛɛtɛ Ndyuūs. Ní i'téénu yā Ndyuūs. 'Tíícā chiī.