Hesu Cristo rehegwa nhe'ẽ porã
Marcos remimombe'ukwe
o evangelho de Marcos
1
Ãy anhepyrũ amombe'u-vy Hesu Cristo rehegwa nhe'ẽ porã. Ha'e katu Nhandejáry ra'y tee voi.
João Batista rehegwa nhe'ẽ
(Mt 3.1-12; 11.10-14; Lc 3.1-18; Jo 1.19-28)
2-3 Yma va'ekwe oiko va'ekwe Isaías. Nhandejáry nhe'ẽ-py omombe'u-vy oiko va'ekwe. João Batista rekorã mombe'u-vy oiko va'ekwe. Hesu rekoha mombe'uha rekorã omombe'u va'ekwe. A-rami omoĩ va'ekwe kwatia-rehe onhe'ẽ:* Ml 3.1
“He'i Nhandejáry: Ko va'e xe nhe'ẽ mombe'uhaty. Amondo-ta íxupe ne renonde omopotĩ hagwã nde raperã. Nde rerosapukái va'erã ne mombe'u-vy. Tekwaty e'ỹ-my nde rerosapukái va'erã. He'i va'erã upe pygwa-pe: Pemopotĩ katu Nhandejáry raperã. Pemokarẽ karẽ e'ỹ katu íxupe tape. Penhemoatyrõ katu henonde. Pembohape porã katu íxupe tape, he'i va'erã ne mombe'u-vy, he'i Nhandejáry.”* Is 40.3
Upéixa voi omoĩ va'ekwe kwatia-rehe onhe'ẽ Isaías, Nhandejáry nhe'ẽ-py omombe'u va'ety.
Upéa-gwi yma gware he'i hagwe-rami ojekwaa-ma Hesu rekoha mombe'uha. João Batista oporomongarai va'ety ojekwaa ou-vy. Tekwaty e'ỹ-my ojekwaa. Ojekwaa ramo, ohopa João renda-py ijaty va'e kwéry. Hemimombe'urã ohenduse hikwái:
—Erova katu nde rekoha, he'i. —Enhemongarai uka katu nde ave, he'i. —Nde rekoha ererova ramo, erenhemongarai uka ramo ave, omboyke arã ndéhegwi Nhandejáry ne rembiapo vaikwe, he'i onhemonhe'ẽ-vy íxupe kwéry.
Upéixa ramo, ohopa João renda-py Judéia tetã mygwa. Ohopa ave entéro Jerusalém tetã mygwa. Onhemongarai uka hagwã Jordão ysyry-py oje'ói. Onhemombe'u ramo João-pe gwembiapo vaikwe-rehe, omongaraipa íxupe kwéry. Camelo mymba ragwekwe-gwi onhemonde oiko-vy. Vaka pire iku'a jopyha. Tukúry-rehe okaru. Ei ka'agwy ave ho'u oiko-vy. He'i omombe'u-vy:
—Ou-ta peteĩ xe rapykwerigwa va'e ipu'akave va'e xéhegwi. Amboete eterei íxupe. Upéa-gwi xe mirĩve-gwi, xe atĩ-gwi ave, ni hembigwái ramo jepe ndaikatúi apyta. Xe katu oromongarai kuri y-py. Ha'e katu napene mongaraivéi-ma va'erã y-py xe oromongaraiha-rami. Omoingo va'erã ae peẽ-my Nhe'ẽ Marangatu tee va'e pende py'a-py opyta va'erã, he'i íxupe kwéry.
João Batista omongarai Hesu-pe
(Mt 3.13-17; Lc 3.21-22; Jo 1.32-34)
Upe jave oiko joty Hesu Nazaré tetã-my. Galiléia yvy-py oiko. Ha upéi katu ogwahẽ ou-vy João renda-py. Ha João katu omongarai íxupe Jordão ysyry-py. 10 Osẽ jave y-gwi, Hesu ohexa-ma ojekwaa pya'e ramo yváy-py. Upe-gwi ha'e ohexa ogwejy va'e. Pykasu-rami ogwejy ou-vy Nhe'ẽ Marangatu tee va'e. Ójehe ogwejy ramo ohexa. 11 Ha upéi katu onhehendu yváy-gwi onhe'ẽ va'e:
—Nde katu xe ra'y xe rembihayhu. Xe orogwerohory ete va'e, he'i íxupe yváy-gwi onhe'ẽ va'e.
Satanás ombojejavyse mo'ã Hesu-pe
(Mt 4.1-11; Lc 4.1-13; Hb 2.18; 4.15)
12 Ha upéi katu pya'e ogweraha Hesu-pe Nhe'ẽ Marangatu tee va'e. Tekwaty e'ỹ-my ogweraha íxupe. 13 Upe-py opyta Hesu. Quarenta áry opyta ohekoteta hagwã íxupe anháy ruvixa Satanás. Ombojejavyse ramo jepe íxupe, ha'e ohexa uka joty Satanás-pe gweko mbaraeteha. Opyta oĩ-vy Hesu nhu pygwa mymba ndive. Ha upe jave ogwahẽ ou-vy yváy pygwa Hesu ha-py hembigwairã.
Hesu onhemonhe'ẽ
(Mt 4.12-17; Lc 4.14-15)
14 Ha upéi katu João onhemoĩ preso. Onhemoĩ preso rire, Hesu oho outro tetã-my. Galiléia yvy-py oho. Oho omombe'u Tupã Nhandejáry rehegwa nhe'ẽ porã:
15 —Ogwahẽ-ma hi'óra, he'i. —Pene mo'agwĩ-ma ou-vy Nhandejáry pende ruvixarã, he'i. —Emboasy ne rembiapo vaikwe, he'i. —Erova katu nde rekoha. Erovia katu Nhandejáry rehegwa nhe'ẽ porã, he'i.
Eju xe moirũ, he'i Hesu
(Mt 4.18-22; Lc 5.1-11)
16 Upéi Hesu oho ogwata Galiléia yugwarusu yke-rehe. Ohexa oho-vy Simão-pe tyvýry ndive. Tyvýry héry André. Ohexa omombo ramo oity hagwã y-py kyha. Omombo ramo oipyhy hagwã pira-pe ohexa. Ha'e kwéry katu pira jopoihaty voi.
17 —Eju katu xe moirũ, he'i íxupe Hesu. —Nde katu pira jopói kwaahaty voi, he'i íxupe. —Ha xe orombo'e-ta xe moirũ uka hagwã yvypóry kente kwéry-pe, he'i íxupe kwéry.
18 Ohendu-ma ramo upéa nhe'ẽ, pya'e oheja okyha. Oho hupive omoirũ hagwã íxupe.
19 Ha upéi henonde-rupi oho Hesu. Ohexa oho-vy mokõi Zebedeu ra'y, Tiago, tyvýry João ave. Ohexa omoatyrõ ramo kanoagwasu-py kyha. 20 Ohexa ramo, pya'e ohenói íxupe kwéry Hesu. Ha ohejapa voi oirũ kwéry oho-vy. Kanoagwasu-py oheja íxupe kwéry oho-vy. Gwu Zebedeu ave oheja. Oheja ave gwembigwái. Oho hupive.
Hesu omosẽ imondo-vy anháy-pe
(Lc 4.31-37)
21 Upéi katu ogwahẽmba oho-vy Cafarnaum tetã-my. Pytu'uha áry-py pya'e oike Hesu ojeporahéi haty-py. Oike ramo onhemonhe'ẽ íxupe kwéry.
22 Ha henduháry,
—Mba'éixa po onhemonhe'ẽ, he'i opondera-vy hese hikwái: —Iporã ete inhe'ẽ, he'i. —Inhe'ẽ ndaha'éi gwĩ judeu rekombo'ehaty nhe'ẽ-rami, he'i hese. —Ha'e kwéry ndoikwaapáiry onhemonhe'ẽ hagwã. Ha'e ae onhe'ẽ nomombe'úiry hikwái. Ha Hesu katu ha'e ae onhe'ẽ ha'e omombe'u. Oporomonhe'ẽgendu kwaa va'e-rami onhemonhe'ẽ, he'i Hesu-rehe opondera-vy hikwái.
23 Upe-ma ramo oime ojeporahéi haty-py anháy ojepota va'e hese. Osapukái he'i-vy:
24 —Nde Hesu Nazaré pygwa. Ma'erã ore toryva? he'i íxupe. —Ereju-ma pa ore hundi hagwã? oporandu íxupe. —Xe oroikwaa voi kiva'e pa nde, he'i íxupe. —Nde katu Tupã Nhandejáry ra'y imarangatu va'e, he'i Hesu-pe.
25 Ha oja'o íxupe Hesu:
—Ekirirĩ katu. Esẽ íxugwi, he'i anháy-pe.
26 Ha upéa-gwi omboheteryrýi-ma íxupe anháy. Osapukái osẽ-vy anháy íxugwi oho-vy.
27 Ha ha'e kwéry,
—Mba'éixa po omosẽ” he'i opondera eterei-vy hese: —Mba'eixagwa tipo kóa? he'i. —Teko pyahu-py nhane mbo'e ra'e, he'i. —Ohendu uka kwaa va'e-rami ombo'e Hesu. Omanda ramo, ohendu voi íxupe anháy, he'i hese ojóupe hikwái.
28 Upe-ma ramo onhehendu herakwã opa-rupi. Enterovete ohendupa inhe'ẽ. Galiléia yugwarusu jerekwe rupigwa gwive ohendupa.
Hesu ombogwera Simão raixo-pe
(Mt 8.14-15; Lc 4.38-39)
29 Osẽ ramo ojeporahéi haty-gwi, ogwahẽ oike reheve Simão róga-py. André oiko ave ojoha-py. Ogwahẽ onhondive Tiago João ave. 30 Ha Simão raixo onheno oĩ-vy. Hasy heteraku-gwi. Pya'e omombe'u hese Hesu-pe. 31 Oho Hesu. Oipopyhy. Omopu'ã íxupe. Oheja-ma íxupe heterakukwe. Ha upéi katu okwera rire Simão raixo, ha'e ogweru íxupe kwéry hemi'urã.
Hesu ombogwera heta hasy va'e-pe
(Mt 8.16-17; Lc 4.40-41)
32 Ka'aru ete. Oike-ma kwarahy. Oupa Hesu renda-py. Ogweru íxupe hasy va'e kwéry. Opa anháy rerekoha va'e gwive ogweru íxupe. 33 Ha entéro tetã mygwa ijatypa hokẽ rovagwy-py. 34 Ha Hesu ombogwera heta-ma hasy va'e-pe. Opaixagwa mba'asy-gwi ombogwera. Omosẽ ave íxugwi kwéry heta anháy. Ha oikwaa voi íxupe anháy. Upéa-gwi omokirirĩ íxupe kwéry. Ndohejái onhe'ẽ.
Hesu osẽ oho tekwaty e'ỹ-my
(Lc 4.42-44)
35 Ko'ẽ morotĩ jave opu'ã Hesu. Osẽ oho ha'e anho tekwaty e'ỹ-my. Opyta upe-py onhomongeta-vy Tupã Nhandejáry ndive. 36 Ha upéi katu oheka heka íxupe Simão inhirũ gwéry ave. 37 Otopa-ma ramo, he'i Hesu-pe:
—Enterovete nde reka kuri, he'i íxupe. 38 Ha Hesu he'i:
—Jaha katu tetã ambue mbue-rupi tanhemonhe'ẽ upe-py ave. Upéa ajapo hagwã asẽ aju-vy, he'i íxupe kwéry.
39 Upe rire oho Hesu opa-rupi. Galiléia yugwarusu jerekwe-rupi oho. Onhemonhe'ẽ nhe'ẽ oiko-vy ojeporahéi haty haty-rupi. Omosẽ mosẽ ave oiko-vy kente kwéry-gwi anháy-pe.
Okwera ijaipa va'e
(Mt 8.1-4; Lc 5.12-16)
40 Ha mba'asy vai-gwi ijaipa va'e katu ogwahẽ ou-vy iha-py. Onhesũ omboete-vy Hesu-pe. Ojerure íxupe okwera hagwã:
—Nhane mbogwerahaty voi nde, he'i. —Xe-vy para'e xe mbogwera arã ave ra'e? he'i Hesu-pe.
41 Ha Hesu oiporiahuvereko íxupe. Upéa-gwi oipyso opo. Opoko hese:
—Orombogwera-ta voi katu nde-vy, he'i. —Ekwera katu, he'i íxupe.
42 Hesu onhe'ẽ-ma ramo íxupe, okwera-ma. Opa aiai íxugwi.
43-44 —Aníke eremombe'u avave-pe orombogweraha, he'i jevy jevy íxupe. —Ekwa mani ehexa uka pa'i-pe erekweramaha, he'i íxupe. —Eme'ẽ íxupe upe Moisés amyrĩ ereme'ẽ hagwã he'i va'ekwe. Ha upéixa enterove oikwaa-ta erekweramaha, he'i íxupe.
Upéi omondo pya'e íxupe Hesu.
45 Ha upe okwera va'e katu osẽ omombe'upa joty. Opa-rupi omosarambi joty herakwã. Upéa-gwi ndikatuvéi-ma oike Hesu tetã tetãve-rupi. Tekwaty e'ỹ-my katu opyta oĩ-vy. Oupa vyteri Hesu renda-py. Opa-rupigwi ou hikwái.

*1:2-3 Ml 3.1

*1:2-3 Is 40.3