JNUHUN VAHA NI TEE SAN JUAN
1
Yaā naní Jnúhun Yaā Dios ni nduu ya tēe
Nde xīhna ñúhún ná ni jecōo ndɨhɨ jeē iyó, te je íyó Yaā naní Jnúhun Yaā Dios, chi stéén yā ndɨhɨ jnūhun ndese Yaā cúu Yaā Dios. Te Yaā naní Jnúhun un ndéé yá jiín Yaā Dios, te Yaā Dios cúu ya. Máá yá ndeé yá nde jeē xíhna ñúhún jíín Yaā Dios. Te ni sáha Yaā Dios jeē jiín máá yá ni jecōo ndɨhɨ tāca jéē iyó. Te ma jécōo ni ɨɨn jeē iyó núu tu ní sáha máá yá. Máá yá sáha jeē técu ndɨhɨ‑ni, te máá yá cúu luz jeē steén ini anuá ñayuu, cúu jeē sáha ya jeē jécūhun ni i sɨquɨ̄ Yaā Dios. Te Yaā cúu luz ún ndíndēe núū ñáyuu tu cájica ndaā, jeē nájnūhun cáhīyo i nuū néē. Te ñayuu cáhīyo nuū néē tu cúu ndahva i luz yā.
Te ni īyo ɨɨn tēe jeē ní tají Yaā Dios, naní de Juan. Tēe un ní quiji de jeē nácani cájí de jnūhun máá Yaā cúu luz, návāha candíje tāca ñáyuu jeē jiín jnúhun cáhán de. Nasūu máá Juan cúu luz ún, chi cúu de ɨɨn jeē ní nacani cájí jnúhun máá luz un. Te máá Yaā cúu luz ndije jeē steén ini anuá tāca ñáyuu, nde saá ní quiji ya ini ñayɨ̄vɨ́.
10 Te Yaā cúu Jnūhun Yaā Dios ni condee yā ini ñayɨ̄vɨ́, te vēsú jeē jiín máá yá ni sáha Yaā Dios ñayɨ̄vɨ́, te ñayuu ñayɨ̄vɨ́ tu ní cácuni i cuatáhú i jeē maá yá cúu. 11 Ni quiji ya nuū ñáyuu maá yá nación hebreo, te ñayuu ún tu ní cájetáhú i ya. 12 Te vēsú súcuan te sava ñayuu chi ni cajetáhú i ya, te ni cacandíje i jeē sáha ya jehē i. Te nuū maá i ni jēhe ya jnūhun jeē ndúu i sēhe Yaā Dios. 13 Te jeē ndúu i sēhe Yaā Dios, nasūu jíín modo jeē cácacu ñayuu ini ñayɨ̄vɨ́, ni nasūu sɨ́quɨ̄ jeē cácuni tēe, chi máá Yaā Dios sáha ya jeē ndúu i sēhe ya.
14 Te máá Yaā cúu Jnūhun Yaā Dios ni nduu ya tēe, te ni condee yā jiín yó. Te ni cajito yó jéē yóhyo luu cújéhnu ya, chi máñúhún‑ni ya cúu Sēhe Tátá yā, Yaā cujéhnu súcuan. Te máni máá jéē sáha ya jeē váha yóhó, te máni máá jnúhun ndaā cahán yā. 15 Te Juan ni nacani de jnūhun ya, te ni cahān de:
Yaā yáha cúu jeē ni cáhān rī náa áchí rí jeē Yaā quiji chi cújéhnu ga yā vēsú ruhū, chi je íyó yá nde ná tu cacu ri, achí de.
16 Te ndɨhɨ yó ní canihīn yō cuehē ndasɨ́ jeē váha íyó núū yā, chi máni jeē váha sáha sáha ya jiín yó. 17 Moisés ni steén de ley Yaā Dios nuū ñáyuu jenahán, te Jesucristo chi sáha ya jeē váha yóhó te stéén yā tāca jnúhun ndaā Yaā Dios nuū yō. 18 Tú ni ɨɨn ñayuu ni jíto cuɨtɨ nuū Yaā Dios. Te máñúhún‑ni Sēhe ya jeē ndeé yá jiín Tátá yā, suu ya ni steén nuū yō ndese Yaā cúu Yaā Dios.
Jnūhun Jesús jeē ni cáhān Juan tēe scuándute
(Mt. 3.11‑12; Mr. 1.7‑8; Lc. 3.15‑17)
19 Te ñayuu hebreo ñuu Jerusalén, ni catají i jecu sutū jiín tée grupo levita jeē cájejníñu ini templo, ni jengoo de nuū Juan, návāha cajnūhún de ndé ɨɨn cúu Juan te na jniñu ndíso de. 20 Te Juan cájí ní cachi de:
Nasūu rúhū cúu Cristo, achí de.
21 Te ni cacajnūhún tucu de:
Núu súcuan ¿te ndé ɨɨn cúu ró? ¿A cúu ró Elías, tēe ni nacani jnūhun Yaā Dios nde jenahán, chí naún?
Te ni cahān Juan:
Nasūú de cúu ri.
Te ni cacajnūhún tucu de:
Núu súcuan ¿te á cúu ró tée nacani jnūhun Yaā Dios jeē achí tutu iī jeē quíji?
Tuú, áchí tucu Juan.
22 Te ni cacahān tucu jíín de:
¿Te ndé ɨɨn cúu ró núu súcuan? Cachi nuū rī jijnáhan ri, chi jíni ñúhún castūhun rí nuū tāca tée ni catají rúhū vējicoo ri. Cachi na jniñu ndíso ró víī.
23 Te ni cahān Juan:
Máá rí cúu tēe jeē ni cáhān Isaías, tēe ni nacani jnūhun Yaā Dios nde jenahán, jeē quíji ri cana jee ri nde nuū ñúhun téhé. Te cáhán rī jiín ñáyuu jeē na sátūhva i máá i, chi quiji máá Jítoho yō. Achí Juan.
24 Te tēe grupo fariseo cácuu jeē ní catají tée ni quijicoo ún. 25 Te ni cacajnūhún de Juan:
Núu súcuan ¿te naun scuándute ró te núu nasūu Cristo ni Elías ni máá tée quiji nacani jnūhun Yaā Dios cúu ró?
26 Te ni cahān Juan:
Ruhū chi jíín ndute scuándute ri. Te mēhñu ró jijnáhan ró íne ɨɨn Yaā jeē tu cájini rō. 27 Te Yaā un cúu jeē ni cáhān rī jeē quíji ya te cújéhnu ga yā vēsú ruhū. Chi tú na vé jéhnu cuɨtɨ cúu ri nuū yā, ni jeē cuajníñu ri nuū yā vēsú ɨɨn jniñu lúlí gá nájnūhun jeē ndají rí correa ndijēn yā. Achí de.
28 Súcuan ni cuu jeē ní candajnūhún de jíín Juan nde Betábara jeē íne ichi núū cáne niāndii yūte Jordán, nuū scuándute Juan.
Sɨquɨ̄ jeē cúu ya Londe Yaā Dios
29 Te ɨnga quɨvɨ̄ un ní jito Juan nuū Jesús jeē véji ya nuū de. Te ni cahān de jíín ñáyuu:
Condēhe jíjnáhan ró, chi yāha véji Yaā cúu Londe jeē ní tají Yaā Dios, te cuu yā jeē sándoo ya cuēchi ñayuu ñayɨ̄vɨ́. 30 Yaā yáha cúu jeē ni cáhān rī jeē quíji ɨɨn Yaā cujéhnu ndasɨ́, chi je íyó yá nde ná tu cacu ri. 31 Te nde saá te tu ní jíní rī jeē yāha cúu Yaā ní tají Yaā Dios. Te ni quiji ri jeē scuándute ri ñayuu ñuu yō Israel jiín ndute, návāha stéén rī nuū i jeē suu ya cúu, áchí Juan.
32 Te suni ni cahān gā de jnūhun ya:
Ni jito ri Espíritu Santo, ni cuun ya ichi ándɨvɨ́, cáa ya nájnūhun paloma, te ni quee ya xinī Jesús. 33 Te nde saá te ná tu cuni rī jeē Jesús cúu. Te máá Yaā Dios jeē ní tají yá ruhū jeē scuándute ri jiín ndute, ni cahān yā jiín rí: Núu ni jito ró jéē cúun Espíritu Santo te quendōo xinī ɨɨn tēe, yūcuan cúu Yaā jeē cuáha Espíritu Santo condee ini anuá ñayuu, achí Yaā Dios. 34 Te je ni jito ri ún, te nácani cájí rí jnūhun jeē maá yá cúu Sēhe Yaā Dios. Achí Juan.
Uū tēe jeē ní cana ya xīhna gā
35 Te ɨnga quɨvɨ̄ ún te Juan íne tucu de yūcuan jíín úū tēe cájica jíín de. 36 Te ni jito de nuū Jesús jeē jíca ya yūcuán. Te ni cahān de:
Condēhe jíjnáhan ró, chi yūcuan cúu Yaā cúu Londe jeē ní tají Yaā Dios.
37 Te ndɨndúú tée cájica jíín Juan ni cajini sōho de jnūhun yáha, te ni candiquīn de Jesús. 38 Te ni ndió cóto Jesús, te ni jito ya jeē cándiquīn de yatā yā. Te ni cahān yā jiín de:
¿Na vé cánanducú ró?
Te ni cacahān de jíín yá:
Maestro, ¿ndé nuū ndeé ní?
39 Te ni cahān yā jiín de:
Quíngoo yó te cuni rō.
Te ni jengoo de, te ni cajito de nuū ndeé yá. Te ni caquendōo de jíín yá quɨvɨ̄ ún, chi nájnūhun cacuūn jehíni cúu.
40 Te Andrés, ñani Simón Pedro, cúu ɨɨn jeē ndɨndúú tée un jéē ní cajini sōho jnūhun ni cahān Juan, te ni candiquīn Jesús. 41 Te Andrés, yachī ni jenanducú de ñani de Simón, te ni cahān de jíín:
Ni caquijnáhan ri jiín Mesías, achí de. Te jnūhun un cúní cahān Cristo, Yaā ní tají Yaā Dios.
42 Yūcuán na te cuanuhun de nuū Jesús jiín Simón. Te nuū ní jito Jesús nuū Simón, te ni cahān yā:
Máá ró cúu Simón sēhe Jonás. Te nde vijna te conaní ró Cefas, achí yá. Te jnūhun un cúní cahān Pedro, jeē cuní cahān yuū.
Jeē ní cana ya Felipe jiín Natanael
43 Te ɨnga quɨvɨ̄ un cúní Jesús quihīn yā región Galilea. Te ni nihīn jnáhan ya jiín Felipe, te ni cahān yā jiín de:
Condiquīn ruhū na quíhín yō.
44 Te Felipe cúu tēe ñuu Betsaida, jeē cúu ñuu Andrés jiín Pedro. 45 Te ni jenanducú de Natanael, te ni cahān de jíín:
Ni canihīn jnáhan ri jiín Yaā jeē yosó jnúhun ya nuū tútu ley jeē ní tee Moisés, jiín núū tútu ni catee tēe ni canacani jnūhun Yaā Dios nde jenahán. Te Jesús sēhe José ñuu Nazaret cúu ya. Achí de.
46 Te ni cahān Natanael jiín de:
¿Te ndese cúu cujéhnu ɨɨn tēe jeē ní cacu ñuu ndahú Nazaret?
Te ni cahān Felipe:
Quíhín yō de cuni rō, achí de.
47 Te ni jito Jesús jeē véji Natanael, te ni cahān yā:
Yāha véji ɨɨn tēe ndaā jeē cúu ndije yucūn Israel, chi tu stáhú cuɨtɨ de, áchí yá.
48 Te ni cahān Natanael jiín yá:
¿Ndese jíní ni sáña?
Te ni cahān Jesús:
Je ni jito ri rohó ndé ná tu cana Felipe xinī rō, ná íne ró jéhē nundéhe higo, achí yá.
49 Yūcuán na te ni cahān Natanael jiín yá:
Maestro, máá ní cúu Sēhe Yaā Dios, máá ní cúu Rey ñuu yō Israel, achí de.
50 Te ni cahān Jesús:
¿A máá jéē ni cáhān rī jeē ní jito ri rohó ná íne ró jéhē nundéhe higo, te jeē yúcuan cándíje ró rúhū naún? Tuú chi coo jniñu jéhnu ga coto ró vēsú jeē yáha, áchí yá jiín de.
51 Te ni cahān gā yā:
Jendaá cahán rī jiín ró jijnáhan ró jéē nde vijna te coto ró jéē núne andɨvɨ́, te tācá ndajéhé Yaā Dios cándaa cánuu nuū ruhū, Yaā ní nduu tēe, áchí yá.
Jeē ni jéhēn yā ɨɨn vico nándāha ñuu Caná