6
Jiszs Nide Kxetu R Sabat
Matiu 12:1-8; Mak 2:23-28
Mz kzdq zbq ngr nzangiongr, kc tqrpibz Sabat, Jiszs badr ncblo nedeng nzo-zlilr lrpzki kx vztr mz kzdung lclr wit. Ncblo nedeng sc tzcpqpxpemqng nra wit. Nzwitilr mz mqdr mz nzdwasz-krdr bedr, sc tzngqtipelr. * Lou sc Mosis rlrpx-ngrde nzcpqpxngr wit nyz ncblo kzble, a' bzkq nzlakilzm noude. [Lou Kcpwz 23:25]
Zbz kzdung Farzsi sc tzrpipebzlr kx, “?Nike tqxpqbrlr-ngrnamu Lou sc Mosis mz nzwz-krmu mz Sabat?” A' mz nzaelwapxkr Jiszs kx takitrde nzokatrngr ncblo mz Sabat, sc tqayzlupebzle natqdr rpibzle kx, “Krlz-angidr-kzamu da kc tqale melrmqmu King Devet kc tqamatqamu, mzli kc tzbrtale-ngrdr badr ncblo nedeng! 1 Samwel 21:1-6 Devet vztr mz ma nyz Gct. Otile bret kc tzkabz mz Gct tqngi blz, kabz Nardr Pris, x ngqde, x ka-kzpzle mz ncblo nedeng. A' da lc tqrpwa'ngr Lou scgu. Murde Lou scgu rpile bret kxtr nangqpwz pris. Livae 24:9 Ninge Mrlx Leplz kc tqngininge Kxetu r Sabat. X rngiscnge zmatq mz nzpnzkr drtwrnge da kx takitrde nzalengr mz Sabat.” Mz drtwr Gct x mz drtwrmu, Devet trpnzngr da kx vz-rbrtile. Murde kzdung mzli nzokatrngr leplz myaszpxle nzvz-nqblqngr Lou sc Mosis.
Jiszs Amrlzle Kzdq Ncblo Mz Sabat
Matiu 12:9-14; Mak 3:1-6
Mz kzdq mou Sabat, Jiszs vztr mz kzdq mangr-nzkrka'ngr, sc tqalvztrpe. Kzdq kc ncblo tqmnc kz mrkc. Mqde kxrtc bz. Kzdung Farzsi x kxnzalvtrng mz Lou sc Mosis nzrtangrtrpzng da kx navz-rbrti Jiszs. X namclr nzmu kx tqamrlzle kxnzyagoxng mz Sabat. Murde mz drtwrdr nzamrlzngr doa kxnzyagoxng ngi nzwzngr. A' Jiszs krlztitrpebzle drtwrdr, sc tqrpipebzle mz mrlx kc mqde tqbz kx, “Tulz x vzpxm. X tu mrlc.” Mrlx kc tutxlz x sc tqtupe mrkc. Zbz sc tqveatipebz Jiszs mz leplz kcng kx, “?Nike rlrpxngr Lou scgu nzalengr mz Sabat? ?Nzokatrngr leplz o trtingr? ?Nzarlapxngr nzlukr ncblo o nzrlr-ngrbz nzbz-krde? Krlz-angidramu kx Lou scgu rlrpx-ngrmle bagu nzalengr da kxmrlzti mz Sabat!” 10 Jiszs obq-ngale-ngrde nidr amrlx ngrdr, sc tqrpipebzle mz ncblo kc kx, “Atwztqpx mqm.” Atwztqtxpxle mqde, x brngztx pnz mou. 11 A' Farzsi kcng badr krkcng tzalvztrng, drtwrdr ngyatx atwrnrngr. Sc tzrpi-etrpeng da kx nawaisr-ngrdr Jiszs.
Jiszs Mcpxle Aposol Nzpnu-esz'-nrade-li (12)
Matiu 10:1-4; Mak 3:13-19
12 Kzdq zbq mzli lcdeng, Jiszs vzdz mz kzdq newz murde nakrka'. Mz nrlckxbq kc boi sc tqmnc ye mrkc, tqkrka'bz mz Gct. 13 Zbz nrlc kx ngrlxopebzle, sc tqkqlepele ncblo nedeng. X mcpxle ncblo nzpnu-esz'-nrade-li (12). Krlcng rpibzle aposol. 14-16 Ncblo lcdeng nidr seleng:
Saemon (yrlq-kzpzle drtqde Pita) x mzlede
Adru,
Jemes nidr mz mzlede
Jon,
Filip,
Batolomiu, (kc kzdq kz drtqde Natzniel),
Matiu, (kc kzdq kz drtqde Livae),
Tomas,
Jemes mrlx Alfizs,
Saemon kc tqprtr ena mz dzbede kc tzrpilr namaszlrtxpx-ngrdr gzpman ngr Rom mz nzaclve-krdr Israel,
Judzs mrlx Jemes, (kc tqngi kz drtqde Tadizs), x
Judzs Iskariot, kc tqamwabzle Jiszs mz enqmi rdeng.
Jiszs Alvztrle Leplz X Amrlzle Kxnzyagoxng
Matiu 4:23-25
17 Nzvzomqng badr aposol nedeng mz newz kc, sc tqtupe me mnzpz', tqtumipele kzdq dzbe leplz nedeng kxetu. X kzdq zbo ngr leplz kxetu sc tzmnc-kzng mrkc. Nzyrkrkimlr rlru mz kzdung mztea ngr Judiz, x kzdung nzyrkrkimlr Jerusalem. X nzyrkrmqng kcng mz taon kcng etu Taea x Saedon, mz nrlarde kcng rlru tqycpx prla. 18 Nzyrkr-ngrmlr mz nzxlr-krdr nzalvztrkr Jiszs x mz nzamrlzngr nidr mz zyagox ngrdrng. Leplz kcng tzatrkating drka' amrlz-kzng Jiszs. 19 Leplz kcng amrlx tzabzlr nzrbxtr-ngrbz nide, murde zmatq sc tqvzpxm bade, x tqamrlztile nidr amrlx mz zyagox ngrdr.
Nzamrlzkr Gct X Nzayrplapx-krde
Matiu 5:1-12
20-26 Jiszs obqbz mz leplz nedeng, x sc tqrpipebzle kx,
“Ngi da kxmrlz nzkrlz-krmu kx mnc-xgleamu nzokatrkr Gct mz nrlc ka, murde Gct sa nakabzle bamu da kx nzvzpxmqng mz nzngini-krde King rmu mz nrlc kc navzm.
A' ngi da kxtrka nzrngisc-krmu da mz nrlc ka, murde trpnz-moungr da kx natwzamu mz nrlc kc navzm.
Ngi da kxmrlz nzrtangrti-zvz-krmu Gct mz nrlc ka, murde sa na-aesapxbzle drtwrmu mz nrlc kc navzm.
A' ngi da kxtrka nzamrbrtr-krmu Gct mz drtwrmu mz nzesapxkr drtwrmu mz nrlc ka, murde trpnzngr da kxmrlz kx nangi scmu mz nrlc kc navzm.
Ngi da kxmrlz nzyrnibu-krmu mz alwx ngrmung mz nrlc ka, murde Gct sa na-aelalzmle nabzmu mz nrlc kc navzm.
A' ngi da kxtrka nzmrge-zvz-krmu x nzabrtz-zvz-krmu mz nrlc ka, murde sa nayrni-aloamu mz nrlc kc navzm.
Ngi da kxmrlz nzatrkatingr x nzpxtxpxngr, x nzrpibqtingr x nzobqszongr nimu murde vz-nqblqmu ninge mz nrlc ka. Mzli la naelalvzamu nzapu-krmu profet neng Gct kcng tzatrkati pnz melrmqmung. 1 Pita 4:14; 2 Be Ngrdr 36:16; Aposol 7:52 Murde mz nrlc kc navzm, sa natwzamu da kcpwz tqmyapx-esz'ngr tztwzlr profet lcng.
A' ngi da kxtrka leplz amrlx nzabrtzlvz-krdr nimu mz nrlc ka. Murde mz nrlc kc navzm, sa natwzamu nzayrplapxngr kcpwz tqkrlzbzle melrmqmung kcng tzabrtzlvzlr profet kcng tzalvztr-rbrng mzli kc bqnc.”
Bzkq Apuamu Kxdrka'-ngrng
Matiu 5:38-48; 7:12
27 Rpi-mopwz Jiszs badr kx, “A' pibo bamu nimu lcng tzlalztqmqng bange. Kxmule-esz' nidr enqmi rmung, a' na-aodu-zvzamu nidr. X kxmule-esz' nztrkalr-ngrdr nimu, a' na-alebzmu da kxmrlz badr. 28 Kxmule-esz' nzpilzlr nimu, a' narlxtibzmu mz Gct nzamrlz-krde nidr. X kxmule-esz' nzalebzng bamu da kxtrka, a' nakrka'-ngrnamu nidr. 29 Nzmu kzdq ncblo natzlvzbzle nrlar blzmznaom mz nzngyatikr drtwrde nim, bzkq ayzlubzme, a' ao-lxlvr-kzpz nrlarde krali, murde natzlvz-kzpzle. Nzmu ncblo kx tqpnatibzle bot scm, e mz nivz, ka-kzpz nrz scm bade. 30 Doa kx rlxbz bamu da, x mcamu kx takitrde nzokatrngr, kabzmu. X doa kx rpnatibz dztumu, bzkq rlxtipe-mopwzmu. 31 Ale-zvzbzmu mz leplz da kx suti drtwrmu na-alebzlr bamu, kxmule-esz' trnzalepwzlru bamu. 6:29 Nzycmnekr Jiszs angidr dese: Nzmu kzdq ncblo pnatibzle lrpz ngr zbao scm, e ka-kzpz nzkq kc tqyctxtr kai.
32 “Nzmu namrlzti-txpwzmu kxnzmrlztilr nimu, Gct trabrtzlvzleu nimu. Murde tr-rblxu nzalengr, a' kxdrka'-ngrng nzale-kzlr da lc. 33 X tr-rblxpwzu badr nzale-kz-krbzlr da kxmrlz mz leplz kcng tzalebzng badr da kxmrlz. 34 X tr-rblx-kzpwzu mz kxdrka'-ngrng nzrlr-krbzlr da mz leplz kx nzkrlzlr kx krlzle nzayzlu-mou-ngrbz badr. 35 Bzkq apuamu nidr! A' na-aodu-kzamu kxnztrkalr-ngrdr nimu. X na-alebzmu da kxmrlz badr. X narkabzmu da badr, kxmule-esz' trna-ayzlupwzlru bamu. Murde mz nzale-krmu da lcng natwzku kzdq da kxmrlz kxetu. X nanginimu doa neng Gct kc tqmyalz, murde aodu-kzle leplz kx trnzawipwzung bade x kxdrka'-ngrng. 36 Nayc mz drtwrmu leplz, da kc tqwai Trtemu Gct nzyc-zvzkr drtwrde nidr.”
Atubqti-lzbq Kai
Matiu 7:1-5
37 Rpibz Jiszs kx, “Bzkq rpiamu kx takitrde doa nzayrplapx-katongr mz alwx ngrdeng, murde ma tqrpi kz Gct kx takitrde nzayrplapx-kato-krde nimu mz alwx ngrmung. X bzkq rpiamu kx doa vz-rbr, murde ma tqrpi kz Gct kx vz-rbramu. A' ipqamu leplz murde Gct naipq-kzle nimu. 38 Rkaamu da mz nzokatrngr leplz, x Gct sa nakabzle bamu da. Murde Gct sa na-ayzlu-kzpzle da bamu da kc tqwai nzrka-krmu da. Nzmu narka-angidramu mz nabzmu, sa natwz-kzamu da kxetu. A' nzmu narkaamu da kxpipz, natwz-kzamu da kxpipz. Nzrkakr Gct myaszlzle nzrka-krmu. Murde apule ncblo kx rnulvzobz topla x yrbulzm, lolvzobzle x ayclwzle x nganqlvzle x yrlqo-mopwzle kcng.”
39 Zbz pibz Jiszs nzycmne-ebzpxngr lc murde ma tqpikitiku leplz. Rpibzle kx, “Ncblo kx mzte kcba nzmu trmailzleu kzdq kz kx mzte kcba. Nzmu nawailele, nztaong rlilrdr mz gq. 40 Trpnzngr oblamz kx myaszlzle kxakrlz ngrde. A' oblamz kx tqkrlz-angidrpele la da kc tzalvztrpz bade, sc tqapupe-kzle kxakrlztrle nide. Mz nzmu-krde lcde, kx tqrpi-ngrnamu kx na-apuamu ninge, e vz-nqblqamu nqmq krnge. Matiu 10:24; Jon 13:16; 15:20
41 “Murde mz nzrpi-krmu kx leplz nzaleng alwx, obqtiq alwx ngrdr kc tqtopwzne, a' trmcwq alwx ngrm kc tqwzpx. Opxm kx tqobqtitrpzme dcvi kc tqtotakine mz mz mzlem. A' trmcwq dapunounc kc tqyrbqpxm mz mzpq. 42 Dekc tqrpi-ngrbzme mz mzlem kx, ‘E mzlenge, nakatxpxbo ena dcvi la tqtopwzne tqycpxm mz mzpq.’ ?Memule tqycmne-ngrn lc? Murde dapunounc kxwzpx la tqycpxm mz mzpq! Nim leplz kx narpi-ngrbz kx rlxngitiq! Kapx kai dapunounc la wzpx tqyrbqpxm mz mzpq, x mzpq kc tqopxpe mz nzrmcngr dcvi kc tqtopwzne, tqycpxm mz mz mzlem. Atubqti-lzbq kai mz alwx ngrmqng x kztemqng kc ate.”
Nzrglxngr Leplz Kxnzmrlzng X Leplz Kxnztrkang
Matiu 7:16-20; 12:33-35
43-44 Rpibz Jiszs kx, “Nounc amrlx nzglx-ngrdr nradr kcng tzpapx-ngrdr. Nounc kxmrlz trpapx-ngrdeu nranc kxtrka. Trpnz-kzngr nounc kxtrka kx papx-ngrde nranc kxmrlz. Murde tr-rkeopwx'u naq mz nc nole x dx mz nc lrpz. 45 Mz nqmq lcpwz, ncblo krla tqpipxle da kx yclzm mz nabzde. Murde nabz ncblo kxmrlz yclz-ngrm da kxmrlz. X aelwapx-lzbqngr mz nzmrlzti-krde leplz. A' nabz ncblo kxtrka yclz-ngrm da kxtrka. X aelwapx-lzbqngr mz nzrtrkalr-krde leplz.” Mak 7:20
Ma Li Kx Blepxngr Mz Nzrwzngr
Matiu 7:24-27
46 Rpibz Jiszs kx, “?Memule tqrpi-ngrmamu bange kx ninge kxetu rmu, a' tryrlq-angidrwamuu natqnge? 47 Ncblo kx vzm bange, x xlrmle natqngeng, x yrlq-angidrleng, 48 apule ncblo kx wzti-angidrle ma nyzde. Ekqtiole gq lr nctrpou ngrdeng, vzo la. Kxmule-esz' nenq kxetu wq x yrplatr ma kc, a' trwxlikiou, murde wzti-angidr-pnzle. 49 A' ncblo kc tqxlrle natqngeng x trvz-nqblqleung apule ncblo kx wztiole ma nyzde mz drta' x nctrpou ngrdeng trmqngioung. Nenq kxetu wq, yrplatr ma kc, x mzli kcpwz wxlikitxo pnz!” § Mc natq kxtopwz mz Matiu 7:25.

*6:1 Lou sc Mosis rlrpx-ngrde nzcpqpxngr wit nyz ncblo kzble, a' bzkq nzlakilzm noude. [Lou Kcpwz 23:25]

6:3 1 Samwel 21:1-6

6:4 Livae 24:9

6:5 Mz drtwr Gct x mz drtwrmu, Devet trpnzngr da kx vz-rbrtile. Murde kzdung mzli nzokatrngr leplz myaszpxle nzvz-nqblqngr Lou sc Mosis.

6:20-26 1 Pita 4:14; 2 Be Ngrdr 36:16; Aposol 7:52

6:31 6:29 Nzycmnekr Jiszs angidr dese: Nzmu kzdq ncblo pnatibzle lrpz ngr zbao scm, e ka-kzpz nzkq kc tqyctxtr kai.

6:40 Matiu 10:24; Jon 13:16; 15:20

6:45 Mak 7:20

§6:49 Mc natq kxtopwz mz Matiu 7:25.