11
Lázaro cʉ̃ ca bii yairique
Niiupi jĩcʉ̃, diarique wai Lázaro ca wãme cʉtigʉ, María cõ yee wedego Marta jãari yaa macã Betania macʉ̃. Atio María, Lázaro yee wedego pea ména jʉguero peere, Jesús're ca jʉti añurije mena cʉ̃ dʉporire pio peori, cõ poa ñapõ menara ca ñia boporicora niiwo. To biri cʉ̃ yaarã romiri pea, Jesús're o biro ĩi cojoupa:
—Wiogʉ, mʉ mena macʉ̃, mʉ ca maigʉ, bʉaro diami —ĩiupa.
Jesús pea to biro cʉ̃ja ca ĩirijere tʉori, o biro ĩiwi:
—Ate cʉ̃ ca diarique cʉti niirijea, to birora cʉ̃ ca bii yaicã yerijãa waape méé niirucu. Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tutua majuropeerijere, ñucã yʉ Ʉmʉreco Pacʉ Macʉ̃ yʉ ca tutua majuropeerijere, yʉ ca ĩñope niiro biirucu —ĩiwi. Jesús pea María, Marta, Lázarore bʉaro cʉ̃jare mai pacagʉ, “Lázaro bʉaro diajãwi,” cʉ̃ja ca ĩirijere tʉo pacagʉ, toora pʉa rʉmʉ jãare jʉo nii nemocãwi ména. Jiro jañuro o biro jãare ĩiwi Jesús:
—Jamʉ. Judea yepapʉ mani waaco ñucã —ĩiwi.
To biro cʉ̃ ca ĩiro, jãa, cʉ̃ buerã pea o biro cʉ̃re jãa ĩiwʉ:
—Buegʉ, tii rʉmʉ jañuriacãra tii yepa macãrã judíos, ʉ̃tã mena mʉre dee jĩa cõarʉgawa doca. To biro cʉ̃ja ca tiirʉgaricʉ nii pacagʉ, ¿toopʉre mʉ waarʉgati ñucã? —cʉ̃re jãa ĩiwʉ.
To biro jãa ca ĩiro, Jesús pea:
—Tʉgoeñarique paiticãña. ¿Jĩcã rʉmʉ doce horas to cʉotiti? Ʉmʉrecora jĩcʉ̃ ʉno peera pʉa taatima, ati yepare ca boerijere ĩari ca waarã niiri. 10 Ñami ca waagʉ doca pʉa taacoami, ca boetiro macã —jãare ĩiwi. 11 O biro ĩi nemowi ñucã:
—Mani mena macʉ̃ Lázaro cãnicoajapi. Cʉ̃ ca cãnicoamijata cãare, cʉ̃re yʉ wãcõgʉ waarucu —ĩiwi.
12 To biro cʉ̃ ca ĩiro, jãa cʉ̃ buerã pea o biro cʉ̃re jãa ĩiwʉ:
—Wiogʉ, cʉ̃ ca cãnijata, cʉ̃ ca catipe biicu —cʉ̃re jãa ĩiwʉ. 13 Jesús pea, Lázaro cʉ̃ ca bii yaicoariquere ĩigʉ ĩimiupi. Jãa, cʉ̃ buerã pea, “Ca catirã mani ca cãnirucurore biro cãnigʉ biicumi,” jãa ĩi tʉgoeñacãwʉ.
14 To biri Jesús pea, jãa ca tʉo majitiro macã o biro jãare ĩi wede majiowi:
—Lázaro bii yaicoajapi. 15 To biri yʉ pea cʉ̃ pʉtopʉre yʉ ca niitirique ca niiro macã, bʉaro yʉ ʉjea nii. To biro peera añu biiropʉa, mʉjare yʉ ca tii ĩñorijepʉre ĩari díámacʉ̃ mʉja ca tʉo nʉnʉjeepere biro ĩiro. Jamʉ, cʉ̃re mani ĩaco —ĩiwi.
16 To biro jãare cʉ̃ ca ĩiro, Tomás, apeyera ca Sʉ̃rʉaricʉ cʉ̃ja ca ĩigʉ pea, o biro jãare ĩiwi:
—Jamʉ, mani cãa cʉ̃ mena jĩcãri bii yairʉgarã —ĩiwi.
Jesús, cati tuarique, añuro cati niirique, cʉ̃ ca niirije
17 Jesús pea, Lázarore cʉ̃ja ca yaa cõaricaro jiro bapari rʉmʉ ca nii waaropʉ jãare jʉo eacãwi. 18 Betania macã pea, Jerusalén pʉtoacãra itia kilómetros waaricarora niiwʉ. 19 Paʉ judíos, Marta, María jãarire ĩarã waaupa, cʉ̃ja yee wedegʉ Lázaro cʉ̃ ca bii yairo cʉ̃ja ca tʉgoeñarique pairijere cʉ̃ja ca tʉgoeña bayiro tiirã waarã. 20 Marta pea, “Mee, Jesús doomi,” cʉ̃ja ca ĩiro tʉori, cʉ̃re bocago dooupo. María pea wiipʉra tuacãupo. 21 To biri toopʉ jãare bocari, Marta pea o biro ĩiwo Jesús're:
—Wiogʉ, anora mʉ ca niijata, yʉ yee wedegʉ bii yaitibojacupi. 22 Biigopʉa yʉ maji. Mecʉ̃pʉ cãare cʉ̃ mʉ ca jãirije niipetirijere, mʉre tiicojocãrucumi Ʉmʉreco Pacʉ —ĩiwo.
23 To biro cõ ca ĩiro, Jesús pea o biro cõre ĩiwi:
—Mʉ yee wedegʉ cati tuacoarucumi —cõre ĩiwi.
24 To biro cʉ̃ ca ĩiro, o biro cʉ̃re ĩiwo Marta pea:
—Mee yʉ maji. Ca bii yairicarã cʉ̃ja ca cati tuari rʉmʉ, ca tʉjari rʉmʉ ca niiropʉ cati tuarucumi —cʉ̃re ĩiwo.
25 To biro cõ ca ĩiro, Jesús pea o biro cõre ĩiwi:
—Yʉ yʉ nii, cati tuarique, to birora caticõa niirique, ca niigʉ. Yʉre ca tʉo nʉnʉjeegʉa, ca bii yaicoaricʉ nii pacagʉ, caticãrucumi. 26 Ca cati niirã, yʉre ca tʉo nʉnʉjeerã cõrora, jĩcãti ʉno peera bii yaicoa, biitirucuma. ¿Atere díámacʉ̃ mʉ tʉoti? —cõre ĩiwi Jesús.
27 To biro cʉ̃ ca ĩiro, cõ pea o biro cʉ̃re ĩi yʉʉwo:
—Ʉ̃gjá Wiogʉ, yʉa díámacʉ̃ra, “Cristo, Ʉmʉreco Pacʉ Macʉ̃ ati yepapʉre ca dooricʉ niimi,” mʉre yʉ ĩi nʉcʉ̃ bʉo —ĩiwo Marta.
Lázaro maja ope pʉto Jesús cʉ̃ ca otirique
28 Marta pea, to biro cʉ̃re ĩi yapano, wiipʉ tua waa, cõ yee wedego Maríare jʉo cojori, yaioroacã o biro cõre ĩiupo:
—María, manire Ca Buegʉ ea yerijãami. Mʉre jʉomi —ĩiupo. 29 To biro cõ ca ĩiro tʉogo, María pea jĩcãtora wãmʉ nʉcã, Jesús're cʉ̃re ĩago doocã dooupo.
30 Ména Jesús pea tii macãpʉre piya waatigʉra, tii macã tʉjaropʉra, Marta cʉ̃re cõ ca bocarica tabepʉra niicãwi. 31 Judíos, cõ yee wedegʉ cʉ̃ ca bii yairo cõ ca tʉgoeñarique pairijere cõ tʉgueña bayijato ĩirã cõ yaa wiipʉ Maríare ca bapa cʉti niiricarã pea, yoari méé wãmʉ nʉcã cõ ca witi waaro ĩari, “Cõ yee wedegʉ niiquĩricʉ maja ope pʉtopʉ otigo waago biicumo” ĩi tʉgoeñari, cõre nʉnʉcã dooupa. 32 María pea, Jesús pʉto eago, Jesús ñicãri pʉtoacã cõ ãjʉro jupeari mena ea nuu eari, o biro cʉ̃re ĩiwo:
—Wiogʉ, anora mʉ ca niijata, yʉ yee wedegʉ bii yaitibojacupi —cʉ̃re ĩiwo.
33 Jesús pea yua, María, to biri judíos cõ mena ca dooricarã cʉ̃ja ca otiro ĩari, cʉ̃ yeripʉ bʉaropʉra tʉgoeñarique pai, biima ĩigʉ 34 o biro cʉ̃jare ĩi jãiñawi:
—¿Noopʉ cʉ̃re mʉja yaajãri? —cʉ̃jare ĩiwi.
Cʉ̃ja pea o biro ĩiwa:
—Wiogʉ, doori ĩagʉ dooya —cʉ̃re ĩiwa.
35 Jesús pea otiwi. 36 To biro cʉ̃ ca biro ĩarã, judíos pea o biro ameri ĩiwa:
—¡Ĩañaaqué, no cõro bʉaro peti cʉ̃re cʉ̃ maicãmijapari! —ĩiwa.
37 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, jĩcãrã cʉ̃ja mena macãrã pea o biro ĩiwa:
—Ani, ca ĩatigʉre cʉ̃ ca ĩaro ca tiiricʉa, ¿jĩcã wãme ʉnora cʉ̃ tiitibojapari, Lázaro cʉ̃ bii yaiticãjato ĩigʉ? —ĩiwa.
Lázaro cʉ̃ ca cati tuarique
38 Jesús pea ñucã cʉ̃ yeripʉ bʉaro tʉgoeñarique paigʉra, cʉ̃ niiquĩricʉ maja ope pʉto pee waawi. Tii ope pea ʉ̃tã ope niiwʉ. Ñucã tii ope jope pee cãa ʉ̃tãga mena biaricaro niiwʉ. 39 Tii jope pʉto eagʉra, o biro ĩiwi Jesús:
—Ʉ̃tãgare ami wooya —ĩiwi.
To biro cʉ̃ ca ĩiro, ca bii yairicʉ yee wedego Marta pea, o biro ĩiwo Jesús're:
—Wiogʉ, docuoro ʉ̃nicumi, mee bapari rʉmʉ peti ametʉa cʉ̃ ca bii yaijãro jiro —cʉ̃re ĩiwo.
40 To biro cõ ca ĩiro Jesús pea o biro cõre ĩi yʉʉwi:
—Mee, “Díámacʉ̃ yʉre mʉ ca tʉo nʉnʉjeejata, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti tutua majuropeerijere mʉ ĩarucu,” ¿mʉre yʉ ĩitijãri? —cõre ĩiwi. 41 Maja ope tiaricaga ʉ̃tãgare cʉ̃ja ca ami wooro ĩa, Jesús pea ʉmʉreco pee ĩa mʉene cojori, o biro ĩiwi:
—Cáacʉ, yʉ ca jãirijere mʉ ca tʉoro macã, “Añu majuropeecã,” mʉre yʉ ĩi. 42 To cãnacã tiira yʉre mʉ ca tʉorucurijere yʉ maji biigʉpʉa. Atera, anija bojoca ano ca niirãre añurije boojãma ĩigʉ to biro mʉre yʉ ĩi, mʉ, mʉ ca tiicojo cojoricʉ yʉ ca niirijere: “Díámacʉ̃ra Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiicojoricʉ niimi,” cʉ̃ja ca ĩi ĩa majipere biro ĩigʉ —ĩiwi Jesús. 43 To biro ĩi yapanogʉra, bʉaro acaro buirique mena o biro ĩiwi:
—¡Lázaro, ano pee witi dooya! —ĩiwi. 44 To biro cʉ̃ ca ĩirora, ca bii yaicoamiricʉ pea, cʉ̃ amori, cʉ̃ dʉporire juti quejeri mena dʉdʉaricʉ, ñucã cʉ̃ dʉpʉga peera lienzo quejero mena dʉdʉaricʉ, witicã doowi. To biro cʉ̃ ca biiro, Jesús pea o biro cʉ̃jare ĩiwi:
—Teere cʉ̃re popioya. Cʉ̃ waajato —ĩiwi.
Jesús're jĩarʉgarã cʉ̃ja ca wede penirique
(Mt 26.1-5; Mc 14.1-2; Lc 22.1-2)
45 To biro cʉ̃ ca tiirijere ĩarã, paʉ judíos Maríare ca bapa cʉtirã waaricarã, Jesús're tʉo nʉnʉjeewa. 46 To biri, jĩcãrã cʉ̃ja mena macãrã pea fariseos pʉtopʉ waari, niipetirije Jesús cʉ̃ ca tiiriquere cʉ̃jare wedeupa. 47 To biro cʉ̃ja ca ĩirijere tʉori, fariseos, paia ʉparã pea, tii macãre ca jʉo nii majuropeerãre neori,* o biro ĩiupa.
—¿Do biro cʉ̃re mani tiirãti? Cʉ̃a, paʉ wãmeri peti ca ĩa ñaaña manirije tii bau niicãgʉ tiimi. 48 To birora cʉ̃re mani ca ĩacãjata, niipetirã cʉ̃re tʉo nʉnʉjeerucuma. To biro cʉ̃ja ca biijata, Roma macãrã ʉparã doori, mani Ʉmʉreco Pacʉ wiire, ñucã mani yaa yepa menapʉrena díámacʉ̃ra tii yaiocãrucuma —ĩiupa.
49 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, jĩcʉ̃ cʉ̃ja mena macʉ̃ Caifás ca wãme cʉtigʉ, tii cʉ̃mare paia wiogʉ ca niigʉ pea, o biro cʉ̃jare ĩiupi:
—Mʉja, mʉja majiti majuropeecã. 50 “Bojoca niipetirãre jĩcʉ̃ra cʉ̃ ca bii yai bojaro añu, jĩcã yepa macãrã niipetirãpʉra ñañaro mani ca tii yaio ecotipere biro ĩirã,” mʉja ĩi tʉgoeña majiti majuropeecã tee cãare —ĩiupi.
51 Caifás pea, atera cʉ̃ majurope cʉ̃ ca tʉgoeñarije mena méé to biro ĩiupi. Tii cʉ̃mare paia wiogʉ ca niigʉ niiri, Ʉmʉreco Pacʉ, “To biro ĩiña,” cʉ̃re cʉ̃ ca ĩi cõa jãaro macã, judíos're ametʉenerʉgʉ Jesús cʉ̃ ca bii yai bojapere ĩigʉ to biro ĩiupi. 52 Ñucã judíos wadore ametʉenetigʉra, niipetirã Ʉmʉreco Pacʉ puna, ape yeparipʉ ca nii bate cojorãre jĩcã punaarã cʉ̃ja ca nii earo cʉ̃ ca tiipere wede jʉguegʉ ĩiupi Caifás.
53 To biro cʉ̃ja ca ĩirica rʉmʉra, “Jesús're mani jĩacãjaco,” ĩi yerijãaupa judíos ʉparã. 54 To biri Jesús pea judíos watoare bau niiro waa yujutigʉra, Judea yepare ca niiricʉ, jĩcã tabe ca yucʉ maniri yepa pʉtoacã pee, Efraín ca wãme cʉtiri macãpʉ jãare jʉo waacoawi. Toopʉra jãare jʉo niicãwi yua.
55 Peeto dʉjawʉ yua, judíos yaa boje rʉmʉ Pascua ca earo. To biri tii boje rʉmʉ ca eaparo jʉguerore, paʉ bojoca, macãri macãrã cõrora Jerusalén macãpʉ maa waawa, Ʉmʉreco Pacʉre añuro cʉ̃ja ca tii nʉcʉ̃ bʉo majipere biro ĩirã, Pascua boje rʉmʉ jʉguero cʉ̃ja ñicʉ̃ jʉ̃mʉa cʉ̃ja ca tii jʉo dooricarore biro tiirã, ñañarije cʉ̃ja ca tiiriquere coe jʉguerã waarã. 56 To biro biirã, Jesús're ama yujurã, Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉ niirã cʉ̃ja majurope o biro ameri ĩi jãiña niiupa:
—¿Do biro mʉja ĩi tʉgoeñati mʉja? ¿Boje rʉmʉre cʉ̃ doogajati? ¿Cʉ̃ dootigajatiqué? —ĩiupa.
57 Mee fariseos, to biri paia ʉparã pea:
—Jĩcʉ̃ ʉno Jesús're cʉ̃ ca ĩajata, jĩcãto “Too niijãwi,” cʉ̃ ĩi wedejato, cʉ̃re mani ca ñeepere biro ĩirã —ĩi wede majio yerijãaupa.
* 11:47 11.47 Junta Suprema.