7
Mi wé yí cítí nùpue à síiní ɲúhṹ
(Luki 6.37-38, 41-42)
«Mi wé yí cítí nùpue à síiní ɲúhṹ, á le Dónbeenì mún máa cítíi mia á máa síinía ɲúná. Lé bìo á bìo mi wee síiní lè ɓa nùpua ɲúná, lé bṹn ɓàn síi le Dónbeenì khíi síinínáa mi ɲúná. Le wĩ̀ló dɛ̀ɛ na á mi wee mɔ̀nzã́ lè mu bìo, lé dén ɓàn síi á le Dónbeenì á à mɔ̀nzã́ lè mí bìo. Le zóore na wi ũ yère yi á fo yí zũ bìo, à le zàn-dɛ̀ɛ na wi mi ninza yère yi á fo màhã́ mɔn wee zéení. Fo dà à wé kaka à bío le mi ninza día le ũ lén le zàn-dɛ̀ɛ na wi o yère yi, ká le zóore na wi ũnɛ́n yère yi á fo yí zũ bìo le? Yí mɔn á ũten na le! Le zóore na wi ũ yère yi lé dìo á ũ ko à ũ lén vé, á ũ yìo màhã́ à mi wéréwéré á à dàń ǹ lénnáa le zàn-dɛ̀ɛ na wi mi ninza yère yi.
«Mi yí lá mu bìo na bìo sã̀ le Dónbeenì yi à na ɓa booní yi. Ɲún-sĩ, á ɓa dà à yèrèmá à cũ̀aaka mia. Mi mún yí kúia ho lóró na yàwá here ɓa nɔ̀nbùɛɛní tá le ɓa yonka.»
Mi wé cà mu bìo le Dónbeenì cɔ̃́n
(Luki 11.9-13)
«Mi wé fìo le Dónbeenì cɔ̃́n, á le è hã mia. Mi wé cànka mu bìo le Dónbeenì cɔ̃́n, á mi ì yí. Mi wé ɓúanɓúa ho woohṹ á le è hɛ́n ho mi ì zo. Lé bìo á yìa wee fìo á le è hã, yìa wee cà bìo le cɔ̃́n, ó ò yí mu, yìa wee ɓúanɓúa ho woohṹ á le è hɛ́n ho ó ò zo.
«Minɛ́n tĩ́ahṹ ó o ɓúi za fìora ho búurú o cɔ̃́n, ó o so ò na huee wo yi le? 10 Tàá ká a fìora a ceza o cɔ̃́n ó o so na háa wo yi? 11 Àwa, á bìo minɛ́n na yí seka á zũ bìo se naló mi zàwa yi, à sɔ̃̀nkú mìn Maá na wi ho wáayi á à wé kaka máa nanáa mu bè-tentewà bìa wee fìo mu o cɔ̃́n yi?
12 «Bìo mi wi à ɓa nì-vio wé na mia ɓúenɓúen à mi mún wé mu ɓàn síi na ɓa yi. Bṹn lé bìo ó o Mɔyiize làndá lè le *Dónbeenì ɲi-cúa fɛɛrowà zéenía.»
Mi bánbá à mi cà le mukãnì na máa vé
(Luki 13.24)
13 «Mi zo lè ho zũaɲii na fĩ́nía. Lé bìo á hìa ɓùaa wɔ̃hṹ bèró sĩ, ká ɓa nùpua na màhã́ wee bè ho á à hí mu húmú binbirì. Bìa wee bè ho á boo. 14 Ho zũaɲii na fĩ́nía hón wɔ̃hṹ bèró do, ká bìa màhã́ wee bè ho á à yí le mukãnì binbirì na máa vé. Bìa wee bè ho á yí tà yí boo sese.»
Ba ɲi-cúa fɛɛrowà na bìo yí bon wee zũń kaka?
(Luki 6.43-44)
15 «Bìa le mí lé le *Dónbeenì ɲi-cúa fɛɛrowà ká mu yí bon, á mi pa miten bìo yi. Ɓa wee wayií miten lòn pia bìo síi, ká ɓa yiwa yí se lòn dakhĩ́nkhĩ́nwa. 16 Mi ì zũń ɓa bìo ɓa wárá yi. Ɲia máa wé khé kíkahó wán. Á lunkúnsòró mún máa wé fáa ɓódíohó wán. 17 Le vĩ̀ndɛ̀ɛ na se wee wé ha hã bia na se. Á le vĩ̀ndɛ̀ɛ na yí se wee wé ha hã bia na yí se. 18 Le vĩ̀ndɛ̀ɛ na se máa wé ha bia na yí se, á le vĩ̀ndɛ̀ɛ na yí se máa we ha bia na se. 19 Vĩ̀ndɛ̀ɛ lée vĩ̀ndɛ̀ɛ na yí máa ha hã bia na se, dén ǹ kúii á à sía à kúee mín wán á à cĩ̀í. 20 Lé kà síi á mi ì zũńnáa bìa le mí lé ɓa ɲi-cúa fɛɛrowà à ɓa yí nɔn ɓa, hã wárá na ɓa wee wé yi.»
(Luki 13.25-27)
21 «Bìa ɓúenɓúen na wee ve mi le ‹Ɲúhṹso! Ɲúhṹso!› yínɔń bìa khíi kɛń le Dónbeenì bɛ́ɛnì yi. Bìa wee wé wàn Maá na wi ho wáayi sĩi bìo lé bán khíi kɛń mu yi. 22 Le cítíi fĩ̀ nɔ̀nzoǹ, á nùpua cɛ̀rɛ̀ɛ á à bío ò na miì: ‹Ɲúhṹso, wa buera le Dónbeenì bíonì, á ɲɔn ɓa cĩ́náwa léra ɓa nùpua yi, á wó mu yéréké bìowa cɛ̀rɛ̀ɛ lè ũ yèni.› 23 Á ĩ wã́a à bío ò na ɓa yi: Ĩ yí zũ mia hùúu. Mi vá lé ĩ nìsã́ní, bè-kora wérowà yɛ́n.»
Hã zĩní bìo ɲun wàhiire
(Luki 6.47-49)
24 «Àwa. Nùpue lée nùpue na wee ɲí ĩ bíoní à bè hã yi wón ɓànso bìo ɓonmín làa nùpue na hácírí wi, á son mí zĩi ho ɓúaahó wán. 25 Ho viohó ɓueé tò, á hã bònnáa sú cáa, á ho pinpiró và lè mí pànká le zĩi mu wán à le yí tò, lé bìo le ɲúhṹ fárá ho ɓúaahó wán. 26 Ká nùpue lée nùpue na wee ɲí ĩ bíoní, ò o yí máa bè hã yi, wón ɓànso bìo ɓonmín là a nùpue na lé o bɔ̃́nbú, á son mí zĩi le hɔ̃̀nlè wán. 27 Ho viohó ɓueé tò, á hã bònnáa sú cáa, á ho pinpiró và lè mí pànká le zĩi mu wán, á le tò pùpɛ̀.»
28 Bìo ó o Yeesu bía vó, á ɓa zã̀amáa wó coon làa sòobɛ́ɛ bìo ó o wee kàrán lè ɓa nùpua bìo yi. 29 Lé bìo ó o yí kàránna ɓa nùpua lè ho *làndá bìo zéenílowa bìo síi. Orɛ́n wó mu lè ho pànká na le Dónbeenì nɔn wo yi.