14
Abisaloũ sua Yelusalɛũ
Zeluia nɛ́ Yoabu dↄ̃ kɛ́ kí pↄ dↄ Abisaloũwa, ↄ̃ à gbɛ̃́ↄ zĩ̀ Tekoa, aa nↄɛ ↄ̃nↄna sɛ̀ aa sùò. Ɔ̃ a òɛ̀: Kɛ lá ńlɛ gɛwiipɛwa. Gyaa pↄkasaↄ da. Ńsu nísidↄↄo. Kɛ lán nↄɛ pↄ́ a gbɛ̃́ gà àlɛ a ↄ́ↄlↄ à gɛ̃̀gɛ̃wa. Gɛ́ kí kĩ́i màa, ní yã́ɛ bee oɛ̀. Ɔ̃ Yoabu yã́ sòso kà nↄɛpiɛ a lɛ́u. Kɛ́ Tekoa nↄɛpi gɛ̀ kí lè, à kùlɛɛ̀ à wùlɛ a gbɛɛu à mɛ̀: Kí, ma suaba! Ɔ̃ kípi aà là à mɛ̀: Bↄ́ ń yeii? A wèwà à mɛ̀: Gyaan ma ũ, ma zã́ gàɛ. Mapi n zↄ̀blena, má nɛgↄ̃ɛↄ vĩ gbɛ̃ↄn pla. Kɛ́ aalɛ sòlekɛ kↄ̃tɛ̃ɛ bua, gbɛ̃e ku à ń yoaao. Ɔ̃ an gbɛ̃do a gbɛ̃do lɛ dɛ̀. Ɔ̃ ma bɛdeↄ fɛ̀lɛ ḿpii, aa ò mapi n zↄ̀blenaɛ aa mɛ̀ mà a nɛ́ pↄ́ a gbɛ̃do dɛ̀pi kpámá wà dɛ, kɛ́ à a gbɛ̃do dɛ̀ yã́i. Aa ye yàa miↄn tɛde pↄ́ gↄ̃̀mɛɛ túbiblena ũpi tɛdɛɛ, kɛ́ ma zã́ su àↄ tↄ́ ge bui vĩ dṹnia guu lↄo. Ɔ̃ kí ò nↄɛpiɛ: Ta bɛ, má yãdilɛ n yã́pi musu. Ɔ̃ Tekoa nↄɛpi mɛ̀: Ma dii kí, tàaepi wi ma musu ń ma de bɛdeↄ, mpi níↄ ku tàaesai ń n kíakɛo. 10 Ɔ̃ kí mɛ̀: Tó gbɛ̃e lɛkã̀ yã́piwa, mↄaànↄ ma kĩ́i la, a e ĩadama lↄo. 11 Ɔ̃ nↄɛpi mɛ̀: Kí, lɛgbɛ̃ ń Dii n Lua tↄ́o, kɛ́ tↄ̀sina su ma nɛ́ dɛ kɛmapla ma leo yã́i. Ɔ̃ kípi mɛ̀: Ń Diio n nɛ́pi mikãe a lɛ́lɛ zĩ́lɛo.
12 Ɔ̃ nↄɛpi mɛ̀: Ma dii kí, mapi n zↄ̀blena ma gba zɛ́ mà ɛa yã'onɛ. A wèwà à mɛ̀: O! 13 Ɔ̃ a òɛ̀: Bↄ́yãi n yã́ bee taa kpàaĩ ń Lua gbɛ̃́ↄi? Yã́ pↄ́ ń òmɛɛ mɛ́ n dayãu, asa ni gbɛ̃́ pↄ́ ń yà gbɛsi n suòo. 14 Wápii wá ga, wíↄ dɛ lán í pↄ́ kↄ̀lɛ tↄↄlɛ gbɛ̃e i e sɛ̀lɛ lↄowa. Lua lí gbɛ̃́ pↄ́ wa yà wɛ̃ni bↄo, ì zɛwɛɛlɛ ade ɛa suwaɛ. 15 Ma mↄ yã́pi oi ma dii kíɛɛ, asa gbɛ̃́ↄ tò vĩa ma kũɛ. Ɔ̃ mapi n zↄ̀blena ma mɛ̀ má yã'onɛ. Wìliↄ dↄ̃o tó ńyↄ̃ ma wabikɛama sí, 16 ní ma bↄ gbɛ̃́ pↄ́ ye mapi ń ma nɛ́o tↄↄlɛ pↄ́ Lua tòwɛ̃ɛ síwá ↄzĩ. 17 Ma dii kí, mapi n zↄ̀blena ma mɛ̀ n yã́ a to ma sↄ̃ dadoũ, asa ń dɛ lán Lua malaikaewaɛ, ni swã́sɛ yãmaa ń a vãiozi píiɛ. Dii n Lua aↄ kunnↄ.
18 Ɔ̃ kí òɛ̀: Ńsu gí yã́ pↄ́ málɛ n lai zã́ síiao. Ɔ̃ nↄɛpi mɛ̀: O ma dii kí! 19 Ɔ̃ kí aà là à mɛ̀: Yoabu lɛ́ kú yã́pi guu yã̀? Nↄɛpi wèwà à mɛ̀: Ma dii kí, ń n kuao yã́ pↄ́ ń òpi gɛa aɛ ń kpɛo vĩo. Ao, n zↄ̀blena Yoabu mɛ́ yã́pi sòso kàmɛɛ ma lɛ́u píi. 20 N zↄ̀blena Yoabu kɛ̀ màa, kɛ́ à e yã́ pↄ́ daa líwa tiaɛ bee kɛkɛ yã́iɛ. Ma dii, ń ↄ̃nↄ lán Lua malaikaewaɛ, ń yã́ pↄ́ kɛ̀ dṹniau dↄ̃ píi. 21 Ɔ̃ kí gɛ ò Yoabuɛ: Too, má yã́pi kɛ sa. Gɛ ǹ ɛ̀waaso Abisaloũ gbɛsi ǹ suò. 22 Ɔ̃ Yoabu kùlɛ kípiɛ, à wùlɛ a gbɛɛu à aà sáaukpà à mɛ̀: Ma dii kí, mapi n zↄ̀blena, má dↄ̃̀ gbã sa kɛ́ ma yã́ kàngu, asa n ma yãmà.
23 Ɔ̃ Yoabu fɛ̀lɛ gɛ̀ Abisaloũ gbɛ̀si Gesuu, à sùò Yelusalɛũ. 24 Ɔ̃ kí mɛ̀: Oɛ̀ aà gɛ zↄ̃lɛ azĩa bɛ, wá wɛ́ a kɛ síiↄ̃o. Ɔ̃ Abisaloũ gɛ̀ zↄ̃̀lɛ a bɛ, aai wɛsikↄ̃lɛ ń kíoo. 25 Gↄ̃ kɛfɛnae ku Isailiↄ guu lán Abisaloũwao. Wìↄ aà maabo maamaaɛ. Sɛa za aà gbá zĩ́lɛ e à gɛ̀ pɛ̀ aà minanguo sãae kuo. 26 Ìↄ a mi bo wɛ̃ ń wɛ̃oɛ. Ì a gbia ma. Tó a bò, ì yↄ̃ kiloowa, ìↄ dɛ kiloo plaa. 27 À nɛgↄ̃ɛↄ ì gbɛ̃ↄn àaↄ̃ ń nɛnↄɛo do. Nɛnↄɛpi tↄ́n Tamaa. Nↄ kɛfɛnaɛ. 28 Abisaloũ ku Yelusalɛũ e wɛ̃̀ pla wɛsia kílɛ sai.
29 Ɔ̃ à Yoabu sìsi aà gɛɛ kí kĩ́i, ãma Yoabu i we mↄ̀ aà kĩ́io. Ɔ̃ à ɛ̀a à aà sìsi lↄ, i we mↄ̀o. 30 Ɔ̃ a ò a ìwaↄnɛ: À Yoabu bua pↄ́ kú ma pↄ́ saɛ gwa, aà naa mà. À gɛ tɛsↄ̃wà. Ɔ̃ Abisaloũ ìwaↄ gɛ̀ tɛsↄ̃̀ Yoabu buapiwa. 31 Ɔ̃ Yoabu fɛ̀lɛ gɛ̀ Abisaloũ bɛ, à aà là à mɛ̀: Bↄ́yãi n ìwaↄ tɛsↄ̃̀i ma buawai? 32 Ɔ̃ Abisaloũ wèwà à mɛ̀: Gwa, ma gbɛ̃́ zĩ̀ma, ma mɛ̀ mↄ mà n zĩ kíwaɛ, kɛ́ ǹ aà la bↄ́mɛ tò à ma gbɛ̀si Gesuu à sùmanↄi? Kua we sã̀ↄmɛɛ dɛ laa! Má ye mà kↄ̃'e ń kío tia. Tó má tàae vĩɛ, aà ma dɛ. 33 Ɔ̃ Yoabu gɛ̀ yã́pi ò kíɛ. Ɔ̃ kípi Abisaloũ sìsi. Kɛ́ à mↄ̀, à kùlɛɛ̀ à wùlɛ a gbɛɛu. Ɔ̃ kí lɛpɛ̀wà.