26
'Iiⁿ'yāⁿ ní n'nuuⁿ yiinú yā táácā cuta'á yā Jesús
(Mr. 14.1-2; Lc. 22.1-2; Jn. 11.45-53)
Taachí Jesús ch'iinu caⁿ'a yā tanducuéⁿ'ē nduudú 'cūū, caⁿ'a yā chii yā discípulos yeⁿ'e yā: 'Āā déénu ndís'tiī ná 'uūvī nguuvi maaⁿ cuūvā 'viicu yeⁿ'ē pascua. 'Íícu 'úú Saⁿ'ā chi Daiya Dendyuūs 'úú ní 'iiⁿ'yāⁿ nca'a yā 'úú ní cu'nééⁿnga'a yā 'úú.
Tuu'mi ní chiiduú n'gɛɛtɛ ndúúcū maestros yeⁿ'e ley ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ ndiicúū s'eeⁿ chí ngaⁿ'a ntiiⁿnyuⁿ yeⁿ'é yaācū nduuvidaamá yā na palacio yeⁿ'ē chiiduú ch'ɛɛtɛ́ ca chí nguuvi Caifás. Ní ndeé yā taācā cuuvi cannche'éí yā Jesús ní cuta'á yā 'iiⁿ'yāⁿ ní 'caaⁿ'núⁿ yā 'iiⁿ'yāⁿ. Ní caⁿ'a yā: Nguɛ́ɛ́ diiⁿ yú nguuvi 'viicu ti 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e yáāⁿ Jerusalén miiⁿ didáⁿ'a yā ní diíⁿ yā vaadī 'caa'va ndúúcū nús'uu.
Ch'eēndáa yā aceite vmnaaⁿ tiiⁿ Jesús na yáāⁿ Betania
(Mr. 14.3-9; Jn. 12.1-8)
Jesús canée yā na yáāⁿ Betania ná va'ai yeⁿ'e Simón chi canéé ca'ai lepra chi in'duuti yuūtɛ̄ yeⁿ'ē sa. Ní ndaā 'áámá n'daataá nanááⁿ Jesús miiⁿ chi ndɛ́ɛ̄ tá 'áámá frasco tuūu alabastro chi s'néēⁿ aceite perfume chí yaⁿ'ai n'dai chíí'vɛ̄. Ní ch'eēndáa ta perfume miiⁿ na tíīⁿ Jesús taachí vɛɛ yā na mesa. Ní discípulos taachi n'diichí yā chūū nduuvi taáⁿ yā. Ní caⁿ'a yā: ¿Dɛ'ɛ̄ cúúví chí chingéē aceite 'cūū? Cuuví n'diicui ta chuū ti yaⁿ'ai n'dai chíí'vɛ̄ chuū ní ca'a tá tuūmī miiⁿ 'iiⁿ'yāⁿ chi nguɛ́ɛ́ yeⁿ'e yā.
10 Jesús tuumicadíínuuⁿ yā chi discípulos ngaⁿ'a yā 'tíícā, ní caⁿ'a yā chii yā discípulos: ¿Dɛ'ɛ cúúví chí n'gaa'va nī ndúúcū n'daataá 'tíī? Táⁿ'a 'tīī n'dáacā diiⁿ tá nduucú. 11 Ti 'iiⁿ'yāⁿ chi nguɛ́ɛ́ vɛ́ɛ́ yeⁿ'é yā ní 'áámá cánée yā nduucú nī, naati 'úú ní nguɛ́ɛ́ 'aama cuneé nduucú nī. 12 Taachi tá 'tīī ch'eēndáā ta perfume vmnááⁿ cuerpo yeⁿ'é, ndaā ta 'úú tí taachí 'cuūví 'āā canee listo cuerpo yeⁿ'é chí 'cuɛɛ̄chí. 13 Cuaacu nííⁿnyúⁿ ngaⁿ'á ngií ndís'tiī, chí 'āā tií nūuⁿ chi caaⁿ'máⁿ yā ndúúdú ngai yeⁿ'e chi nanguaⁿ'ai 'iiⁿ'yāⁿ na núúⁿmáⁿ iⁿ'yeēⁿdī, caaⁿ'maⁿ ntuúⁿ yā chi tá 'tīī diiⁿ tá chuū ní n'gaacu yā yeⁿ'e tá.
Judas miiⁿ ngaⁿ'a maaⁿ sa chí nca'a sa Jesús
(Mr. 14.10-11; Lc. 22.3-6)
14 Tuu'mi ní 'áámá discípulo yeⁿ'ē naachi ndiichúúví yā chí nguuvi sa Judas Iscariote, cheⁿ'e sá nanááⁿ chiiduú n'gɛɛtɛ́. 15 Ní caⁿ'a sa chii sa 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ: ¿Dɛ'ɛ̄ tée nī 'úú ní 'cuuⁿ'míⁿ ndís'tiī du'u chi Jesús? 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní caⁿ'a yā chi nadii'vɛ́ yā Judas miiⁿ ndiīcū ndiichi caadi 'dííⁿnguɛɛ. 16 Ndíí tuu'mí nūuⁿ in'nuuⁿ yíínú Judas miiⁿ dɛ'ɛ̄ tiempo ní táácā chí nca'a sa Jesús miiⁿ.
Jesús yaa'ví yā yeⁿ'ē chí che'e nguiinú yā 'viicu pascua
(Mr. 14.12-25; Lc. 22.7-23; Jn. 13.21-30; 1 Co. 11.23-26)
17 Nguuvi vmnááⁿ vmnaaⁿ yeⁿ'e 'viicu pascua, nguuvi yeⁿ'e pan chi nguɛ́ɛ́ levadura yeⁿ'ē, discípulos ní ndaa yā nanááⁿ Jesús ní caⁿ'a yā chii yā 'iiⁿ'yāⁿ: ¿Tií neⁿ'e nī chi in'nuúⁿ 'nū chi che'e nguiīnū yú mááⁿ yeⁿ'e 'viicu yeⁿ'e pascua?
18 Níícú Jesús caⁿ'a yā chii yā discípulos: Cueⁿ'é nī na yáāⁿ Jerusalén ni ndaacá nī 'áámá saⁿ'ā ní caaⁿ'maⁿ nī cuuvi nī saⁿ'ā: Maestro yeⁿ'e yú caⁿ'a yā 'túúcā: Tiempo yeⁿ'e chí 'cuūví 'āā snee niiⁿnuúⁿ ní neⁿ'é diíⁿ 'viicu yeⁿ'e pascua ndúúcū discípulos yeⁿ'é na va'ai yeⁿ'é nī.
19 Discípulos diíⁿ yā tan'dúúcā chi Jesús dicho'ó yā chi diiⁿ yā. Ní in'nuúⁿ yā chi che'e yā yeⁿ'e 'viicu yeⁿ'e pascua.
20 Taachi 'āā chii chiīnū miiⁿ, Jesús ch'iindi yā na mesa ndúúcū ndu'u ndiichúúví discípulos. 21 Ní taachí vɛɛtɛ́ yā ní nge'e yā Jesús caⁿ'a yā: Cuaacu nííⁿnyúⁿ ngaⁿ'á ngií ndís'tiī, chi 'áámá chɛ́ɛ́ ndís'tiī dií nī entregar 'úú.
22 Discípulos s'neeⁿ ndaachi yiinú yā. 'Áámá 'áámá yā ní tucá'á yā caⁿ'a yā: N'dií Señor, ¿'áá 'úú?
23 Tuu'mi ní Jesús nan'guɛɛcútaⁿ'a yā ní caⁿ'a yā: 'Iiⁿ'yāⁿ chi nduucú ní di'caandá yā pan yeⁿ'é yā na cú'ú 'cūū nduucú, 'iiⁿ'yāⁿ 'cúū ní nca'a yā 'úú. 24 Cuaacu nííⁿnyúⁿ cuuvi ndúúcū Saⁿ'ā chi Daiya Dendyuūs tan'dúúcā chi canéé nguūⁿ yeⁿ'ē sa na libro yeⁿ'é Ndyuūs, naati dɛ'ɛ chúúcā ya'āī yeⁿ'e saⁿ'ā chí nca'a sa 'úú chí Saⁿ'ā chi Daiya Dendyuūs. N'dáacā ca yeⁿ'ē sa nduutī chi nguɛ́ɛ́ ch'iīndiyáaⁿ sa.
25 Tuu'mi ní Judas, saⁿ'a chi neⁿ'e nca'a sa Jesús, ní caⁿ'a sa: ¿'Áá 'úú, Maestro? Jesús caⁿ'a yā chii yā Judas: Díí, ngaⁿ'a di 'tíícā.
26 Taachí 'iiⁿ'yāⁿ s'uuⁿ nge'e yā, Jesús miiⁿ sta'á yā pan ní ca'á yā gracias Ndyuūs cáávā pan miiⁿ. Ní n'deé yā pan ní ca'a yā discípulos yeⁿ'e yā. Ní caⁿ'a yā: Cuta'á nī, che'e nī pan caati tan'dúúcā cuerpo yeⁿ'é 'tíícā.
27 Ní Jesús sta'á yā taza ndúúcū jugo yeⁿ'e uvas ní ca'á yā gracias Ndyuūs cáávā nuūⁿnīⁿ uvas miiⁿ, ní ca'a yā discípulos yeⁿ'e yā. Ní caⁿ'a yā: Nducyaaca ndís'tiī, cu'u nī nuūⁿnīⁿ uvas yeⁿ'e taza 'cūū, 28 ti jugo nuūⁿnīⁿ uvas miiⁿ ní tan'dúúcā yuūuⁿ yeⁿ'é ní yeⁿ'ē compromiso chi ngai yeⁿ'é. Yuūú yeⁿ'é chi cungéē cáávā 'yaaⁿ n'dai 'iiⁿ'yāⁿ, 'tíícā. Yuūúⁿ yeⁿ'é chííⁿ chi nch'ɛɛ̄cú nuuⁿndi yeⁿ'e nducyaaca 'iiⁿ'yāⁿ. 29 'Úú ní ngaⁿ'á ngií ndís'tiī chí 'āā ntɛ́ɛ́ cu'ú jugo nuūⁿnīⁿ yeⁿ'ē uvas na iⁿ'yeeⁿdí 'cūū ndii nguuvi chi cu'ú ndúúcū ndís'tiī naachi Chiidá ngaⁿ'a ntiiⁿnyúⁿ yā.
Jesús ngaⁿ'a yā Pedro miiⁿ chí cuééⁿdíítu sa chi nguɛ́ɛ́ n'diichi sa Jesús
(Mr. 14.26-31; Lc. 22.31-34; Jn. 13.36-38)
30 Taachí ch'iinu chiita yā 'áámá canción yeⁿ'é Ndyuūs nan'dáa yā va'āī ní cueⁿ'é yā na yiīcū chi nguuvi Olivos. 31 Tuu'mi ní Jesús caⁿ'a yā chii yā discípulos: Nducyáácá ndís'tiī cuuví 'cuináaⁿ nī yeⁿ'e 'úú maaⁿnguíinū. Caati ngaⁿ'a naachi canéé nguūⁿ na libro yeⁿ'é Dendyuūs 'túúcā: 'Úú Ndyuūs 'nuūcá'ai ní 'caaⁿ'núⁿ saⁿ'ā chí idiiⁿ sa cuidado 'iiti cuūchī, ní 'iiti s'eeⁿ ní caⁿ'á 'múúⁿ caⁿ'á miiⁿ tī ní cuuví ndai tī. 32 Taachí 'úú nduuchí nguaaⁿ tináⁿ'ā, caⁿ'á vmnaaⁿ yeⁿ'e ndís'tiī na yáⁿ'āa Galilea.
33 Tuu'mi ní Pedro miiⁿ ní nan'guɛɛcútaⁿ'a sa ní caⁿ'a sa chii sa Jesús: 'Áárá chi nducyaaca yā cuuví 'cuinaaⁿ yā cáávā n'diī 'úú nguɛ́ɛ́ cuuví 'cuinaáⁿ mar 'aamá naaⁿ.
34 Tuu'mi ní Jesús caⁿ'a yā chii yā Pedro: Cuaacu nííⁿnyúⁿ ngaⁿ'á ngií dii chi maaⁿnguíinū taachi 'āā cuɛ́ɛ́ 'cuaī túsaⁿ'ā, dii ní 'āā 'iinū cuuvi cueeⁿdiītū di yeⁿ'ē 'úú chi nguɛ́ɛ́ in'diichi di 'úú.
35 Naati Pedro miiⁿ caⁿ'a sa: Ndúúti chi canéé chí 'cuūví nduucú nī maestro ní 'cuūví. Nguɛ́ɛ́ caaⁿ'máⁿ chi nguɛ́ɛ́ n'diichí n'diī. Ní nducyaaca discípulos ní 'tiicá ntúūⁿ caⁿ'a yā.
Jesús ngaⁿ'angua'á yā na jardín chi nguuvi Getsemaní
(Mr. 14.32-42; Lc. 22.39-46)
36 Tuu'mi ní ndaā Jesús ndúúcū discípulos yeⁿ'é yā na 'áámá cuaaⁿ chi nguuvi Getsemaní ní caⁿ'a yā chii yā discípulos yeⁿ'e yā: 'Cuɛɛtɛ́ nī 'muuⁿ. 'Úú ní caⁿ'a niiⁿnuúⁿ miiⁿ ní caaⁿ'maⁿngua'á.
37 Jesús miiⁿ cueⁿ'e yā ndúúcū Pedro ndúúcū nduu 'uuvi saⁿ'ā daiya Zebedeo. Tuu'mi ní Jesús s'neeⁿ ndaachi yiinú yā. 38 Ní caⁿ'a yā chii yā 'iiⁿ'yāⁿ s'uuⁿ: Alma yeⁿ'é ní nééné ndaachí yiīnú chi ya'āī chí 'cuūví. 'Cuɛɛtinée nī 'muuⁿ ní 'cuɛɛti nduuchí nī nduucú.
39 Jesús ní cueⁿ'é yā ta 'lííⁿ cuááⁿ vmnaaⁿ. Candiitin'dii yā ní caⁿ'angua'a yā ní caⁿ'a yā: N'diī Chiidá, ndúúti chi cuuvi, nguɛ́ɛ́ diíⁿ nī chi 'cueenú cuuvi prueba 'cūū naati nguɛ́ɛ́ cuuvi tan'dúúcā chi 'úú neⁿ'é naati tan'dúúcā chi n'diī neⁿ'é nī.
40 Tuu'mí nūuⁿ ndaá yā naachi snéé discípulos yeⁿ'e yā ní ndaāca yā 'iiⁿ'yāⁿ chi stiyaadú yā. Ní caⁿ'a yā chii yā Pedro: ¿'Áá 'tíícā nguɛ́ɛ́ íchɛ́ɛ́ dí chi induūchi dí nduucú 'áámá hora? 41 Ndís'tiī ní candɛ́ɛ nī cuidado ní caaⁿ'maⁿngua'á nī níícú nguɛ́ɛ́ diíⁿ nī nuuⁿndi. Cuaacu nííⁿnyúⁿ espíritu yeⁿ'e nī neⁿ'e diiⁿ n'daacáā naati cuerpo yeⁿ'é nī 'āā dūūvā.
42 Jesús cheⁿ'e chi ndii 'úúví cuuvi ní caⁿ'angua'á yā ní caⁿ'a yā: N'diī Chiidá, ndúútī chi neⁿ'é nī, diíⁿ nī chi nguɛ́ɛ́ 'cueenú cuuvi prueba 'cuu chi n'daācā tuu'mi ní 'tíícā diíⁿ nī, naati cuuvi tan'dúúcā chi neⁿ'e nī.
43 Jesús nndaa ntuuⁿ yā táámá vmnéⁿ'ēe naachi snéé discípulos yeⁿ'é yā ní ndaaca ntúuⁿ yā 'iiⁿ'yāⁿ stiyaadú yā ti 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ 'āā ntɛ́ɛ́ ichɛɛ yā nduutináaⁿ yā chi yaāⁿnnáaⁿ yā. 44 Jesús miiⁿ ní nguɛ́ɛ́ yaa'vi yā discípulos ní s'neeⁿ yā 'iiⁿ'yāⁿ chí stiyaadú yā. Ní cueⁿ'e ntúuⁿ yā ní caⁿ'angua'á ntúuⁿ yā ndii chii ndiiⁿ 'íínú cuuvi ní caⁿ'a ntuuⁿ yā tan'dúúcā chi 'āā ngaⁿ'a yā. 45 Cuayiivi ní ndaa ntuuⁿ yā nanááⁿ discípulos ní cáⁿ'a yā chii yā discípulos: 'Cuɛɛtiyaadú nī ní ntaavi'tuunúúⁿ nī. Cuin'diichí nī tī 'āā ndaā hora yeⁿ'e 'úú chí Saⁿ'ā chi Daiya Dendyuūs. 'Iiⁿ'yāⁿ nca'a yā 'úú tá'a saⁿ'ā s'eeⁿ chi vɛ́ɛ́ nuuⁿndi yeⁿ'e sā. 46 Nducueeⁿ ndís'tiī ní cúⁿ'u yú. 'Āā cuchii niiⁿnuúⁿ saⁿ'ā chi nca'a 'úú.
Sta'á yā Jesús ní candɛ́ɛ yā 'iiⁿ'yāⁿ presos
(Mr. 14.43-50; Lc. 22.47-53; Jn. 18.2-11)
47 'Naaⁿ chí Jesús indeé yā, ndaā Judas miiⁿ, 'áámá saⁿ'ā yeⁿ'ē ndu'u ndiichúúví discípulos. Ní nééné 'yaaⁿ 'iiⁿ'yāⁿ ndaá yā ndúúcū Judas miiⁿ ndúúcū machetes 'uūvī lados 'caāiⁿ ndúúcū yáⁿ'á. Chiiduú n'gɛɛtɛ́ ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ ndiicúū s'eeⁿ chí ngaⁿ'a ntiiⁿnyuⁿ yeⁿ'e yaācū dichó'o yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ. 48 Judas miiⁿ chi nca'a sá Jesús 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ, ca'a sa 'áámá seña ní 'túúcā caⁿ'a sa: 'Iiⁿ'yāⁿ chi 'úú chi'neeⁿ cheendí, 'iiⁿ'yāⁿ miiⁿ chí 'iiⁿ'yāⁿ chi cuta'a nī chi preso yā.
49 Tuu'mi ní Judas miiⁿ ní ndaa sa nanááⁿ Jesús miiⁿ ní caⁿ'a sa: Tavacho'onoó nī, n'diī Maestro. Ní 'neeⁿ cheendi sá Jesús. 50 Jesús miiⁿ ní caⁿ'a yā chii yā Judas: Díí, amigo yeⁿ'é, ¿dɛ'ɛ̄ cáávā chi cuchiī di? Tuu'mi ní 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní ndaa yā nanááⁿ Jesús miiⁿ ní sta'á yā Jesús ní candɛ́ɛ yā 'iiⁿ'yāⁿ preso.
51 Naati 'áámá saⁿ'ā chi canéé sá ndúúcū Jesús miiⁿ ní tun'dáa sa machete 'uūvī lados 'caāiⁿ ná chɛɛ̄tī vaacu ní 'nuūcá'ai sa 'áámá mozo yeⁿ'ē chiiduú ch'ɛɛtɛ́ ca ní ch'iica sa veēeⁿ mozo miiⁿ. 52 Tuu'mi ní Jesús caⁿ'a yā chii yā saⁿ'ā: 'Nuūⁿ di machete 'uūvī lados 'caāiⁿ yeⁿ'ē di vaacu. Nducyaaca 'iiⁿ'yāⁿ chi ita'á yā machete 'uūvī lados 'caāiⁿ ní ndúúcū machete 'uūvī lados 'caāiⁿ 'cuūvī. 53 ¿'Áá nguɛ́ɛ́ déénú dí chi 'úú cuuví caaⁿ'maⁿnguā'á ní caacá Chiidá ní miⁿnííⁿyúⁿ miⁿniiⁿyuⁿ cho'ó yā nanááⁿ 'úú taanduu ngo'oó ndiichúúví taāⁿ ángeles ní chiidá cuuvi diíⁿ yā? 54 Naati maaⁿ ní nduuti chi diíⁿ chuu ¿táácā cuuvi cúúnú ca'a naachi canéé nguūⁿ na libro yeⁿ'é Ndyuūs, chi canéé chí cuuvi 'tíícā?
55 Hora miiⁿ Jesús caⁿ'a yā chii yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ: ¿Dɛ'ɛ̄ cúúví chí can'daa nī ndúúcū machetes 'uūvī lados 'caāiⁿ ndúúcū yáⁿ'á s'eeⁿ tan'dúúcā chi 'úú 'iiⁿ'yāⁿ chi duucu 'úú chi sta'á nī 'úú? Nguuvi nguuvi ch'iindí ndúúcū ndís'tiī na yaācū templo ní ngi'cueeⁿ ndís'tiī ní nguɛ́ɛ́ sta'á nī 'úú. 56 Tanducuéⁿ'ē chuū cuuví ní cúúnú ca'a yeⁿ'ē chi canéé nguūⁿ na libro yeⁿ'é Ndyuūs cáávā profetas ndii cuááⁿ vmnaaⁿ. Tuu'mi ní nducyaaca discípulos s'néeⁿ yā Jesús miiⁿ ní chéénu yā.
Jesús nanááⁿ 'iiⁿntyéⁿ'ē yeⁿ'e yaācū templo
(Mr. 14.53-65; Lc. 22.54-55, 63-71; Jn. 18.12-14, 19-24)
57 'Iiⁿ'yāⁿ chi sta'á yā Jesús miiⁿ candɛɛ yā 'iiⁿ'yāⁿ miiⁿ nanááⁿ chiiduú ch'ɛɛtɛ́ ca chí nguuvi Caifás. Mííⁿ nduuvidáámá maestros yeⁿ'e ley ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ ndiicúū s'eeⁿ chi ngaⁿ'a ntiiⁿnyúⁿ yā yeⁿ'e yaācū. 58 Pedro miiⁿ cueⁿ'e ntúuⁿ sa ní n'dáa yaⁿ'ai sa cuaaⁿ dáámí Jesús ndíí chuva'āī yeⁿ'ē va'ai ch'ɛɛtɛ yeⁿ'ē chiiduú ch'ɛɛtɛ cá. Ní ndaa sa na patio ní ch'iīndī sa ndúúcū policías chi diíⁿ yā cuidado yeⁿ'e va'āī miiⁿ. Pedro neⁿ'e sa snaaⁿ sa táácā chi diíⁿ yā ndúúcū Jesús miiⁿ.
59 Chiiduú n'gɛɛtɛ́ ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ ndiicúū s'eeⁿ chí ngaⁿ'a ntiiⁿnyuⁿ yā yeⁿ'e yaācū ndúúcū nducyaaca 'iiⁿ'yāⁿ chí ngaⁿ'a ntiiⁿnyuⁿ yā in'nuúⁿ yā 'áámá testigo chi nguɛ́ɛ́ ngaⁿ'a cuaacu yeⁿ'ē Jesús miiⁿ. Ní 'íícú cuuvi nca'a yā Jesús miiⁿ chí 'cuuvi yā. 60 Nguɛ́ɛ́ ndaaca yā mar 'áámá naaⁿ taācā chí 'caaⁿ'nuⁿ yā Jesús miiⁿ. 'Áárá chi neené 'yaaⁿ 'iiⁿ'yāⁿ caⁿ'a yā nduudu yaadi yeⁿ'e Jesús miiⁿ. Cuayiivi miiⁿ ní ndaa ntúūⁿ tanaaⁿ 'uūvī testigos chí ngaⁿ'a yā nduudu yaadi. 61 Testigos ní caⁿ'a yā: Sáⁿ'a 'cūū ní caⁿ'a sa: 'Úú ní cuuvi diíⁿ chuū. Natuūví yáacū templo 'cūū chi yeⁿ'é Ndyuūs naati chɛɛtī 'iīnū nguuvi nadan'daí.
62 Chiiduú ch'ɛɛtɛ cá miiⁿ ní ncueeⁿ yā ní caⁿ'a yā chii yā Jesús: ¿'Áá nguɛ́ɛ́ nan'guɛɛcútaⁿ'a nī mar 'áámá nduudu yeⁿ'e dɛ'ɛ̄ chí ngaⁿ'a 'íís'tiī yeⁿ'e nī?
63 Naati Jesús nguɛ́ɛ́ dɛ'ɛ̄ vɛɛ caⁿ'a yā. Tuu'mi ní chiiduú ch'ɛɛtɛ cá miiⁿ caⁿ'a yā: 'Úú ní n'gaí, “por Ndyuūs chi canduuchí”. Cuuvi nī nús'uu ndúúti chi n'diī chí Cristo, Daiya Ndyuūs chi cánduuchi.
64 Jesús miiⁿ ní caⁿ'a yā chii yā chiiduú ch'ɛɛtɛ cá miiⁿ: 'Úú tan'dúúcā chi n'dīī ngaⁿ'a nī. Ngaⁿ'á ca ngií ndís'tiī, chí ndii maaⁿ snaaⁿ nī Saⁿ'á chi Daiya Ndyuūs 'cuūndī sa lado yeⁿ'e honor yeⁿ'é Ndyuūs chi vɛ́ɛ́ tanducuéⁿ'ē poder yeⁿ'é yā ní ndaa sa na meēeⁿ yeⁿ'ē nanguuvi.
65 Tuu'mi ní chiiduú ch'ɛɛtɛ cá miiⁿ chíín'cuúⁿ yā catecai yā ní caⁿ'a yā: Sáⁿ'a 'cūū ní ngaⁿ'ā sa contra yeⁿ'é Ndyuūs. ¿Dɛ'ɛ̄ ca diiⁿ yú testigos chi in'nuuⁿ yú? Cuin'dííchí nī. Maaⁿ ní ndís'tiī ní n'giindiveéⁿ nī táácā ngaⁿ'a sa contra yeⁿ'e Ndyuūs. 66 ¿Dɛ'ɛ̄ nadacádíínuuⁿ ndís'tiī? 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní nan'guɛɛcútaⁿ'a yā ní caⁿ'a yā: Vɛ́ɛ́ nuuⁿndi yeⁿ'e sa chi canéé chí 'cuūvī sa.
67 Tuu'mi ní ca'a nee daiⁿ yā naaⁿ Jesús miiⁿ ní ch'eⁿ'é yā Jesús. Ní n'gaadi yā nduutináaⁿ sa ndúúcū tiinūuⁿ. Ní tanáⁿ'a yā ch'eⁿ'é yā 'iiⁿ'yāⁿ ndúúcū ta'á yā. 68 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní caⁿ'a yā: N'dii chi Cristo, cuuví nī nús'uu, ¿du'ū chí ch'eⁿ'é n'diī?
Pedro miiⁿ ní ngaⁿ'a sa chí nguɛ́ɛ́ n'diichi sa Jesús miiⁿ
(Mr. 14.66-72; Lc. 22.56-62; Jn. 18.15-18, 25-27)
69 Pedro miiⁿ ní vɛɛ sa na patio yeⁿ'e va'āī ch'ɛɛtɛ chiiduú ch'ɛɛtɛ cá ní ndaa niiⁿnuúⁿ 'áámá táⁿ'ā chi canéé caadi 'iīyū. Ní táⁿ'ā miiⁿ ní caⁿ'ā tá chii tá Pedro miiⁿ: Diī ntúūⁿ ni canee di ndúúcū Jesús yeⁿ'e yáⁿ'āa Galilea.
70 Naati Pedro miiⁿ ní chééⁿdiītu sa nanááⁿ 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní caⁿ'a sa: Nguɛɛ deenú chí ngaⁿ'ā di.
71 Ní taachí ndaā Pedro miiⁿ cheendi va'āī yeⁿ'e patio miiⁿ, táámá táⁿ'ā chi canéé caadi 'iiyu n'diichi ntuūⁿ tá saⁿ'ā miiⁿ ní caⁿ'a tá chii tá 'iiⁿ'yāⁿ chi snéé miiⁿ: 'Tiicá ntúūⁿ sáⁿ'a 'cūū ní canee sa ndúúcū Jesús yeⁿ'e yáāⁿ Nazaret.
72 Pedro miiⁿ ní cheeⁿdiītu ntúūⁿ sa, ndíí túúnú 'caī sa, “por Ndyuūs”. Ní caⁿ'a sa: 'Úú ní nguɛ́ɛ́ in'diichí sáⁿ'a 'cūū.
73 Cuayiivi 'tɛɛ 'tɛ́ɛ́ ní 'iiⁿ'yāⁿ chi snée yā cuaaⁿ na niiⁿnuúⁿ miiⁿ ndaa yā nanááⁿ Pedro miiⁿ. Ní caⁿ'a yā chii yā Pedro: Cuaacu nííⁿnyúⁿ dii ntúūⁿ ní cachiica dí ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ti tan'dúúcā chi ngaⁿ'a di ní n'giⁿ'i di yeⁿ'e di chi dii ní nguaaⁿ 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ.
74 Tuu'mi ní Pedro miiⁿ ní tucá'a sa caⁿ'a taaⁿ sa, ní 'caī sa, “por Ndyuūs”, ní caⁿ'a sa chii sa 'iiⁿ'yāⁿ miiⁿ: Nguɛ́ɛ́ in'diichí sáⁿ'a 'cūū. Tuu'mí nūuⁿ 'caī tusáⁿ'ā. 75 Tuu'mi nūuⁿ ní Pedro miiⁿ ní n'gaācū sa nduudu yeⁿ'é Jesús taachí caⁿ'a yā 'túúcā: Taachi 'āā cuɛ́ɛ́ 'cuaī tusáⁿ'ā, 'āā cheeⁿdiītū di 'iīnū cuuvi chi nguɛ́ɛ́ n'diichi di 'úú. Ní Pedro miiⁿ ní can'daa sa na lugar 'cūū ní chɛɛcu taaví sa ti ya'ai staava yeⁿ'e sa.