23
Ana Jisos yiimi go esamahr Pailet, nne a Rom no jo fili Juda
(Mat 27:1-2,11-14; Mak 15:1-5; Jon 18:28-38)
1 Ellong ane bao kpee kehm tahme, ko Jisos song rehng a ne goji Pailet.
2 Owo bo kehm-e kehme ebi ka re, “E sebe kahn re, nne noa kpi ane ebahre rannge, fere jo sahd-r re wahr kꞌkpe tahb etak ka Ntul a Rom, fere jo bung re, ye wo li Kraist ji li ntul.”
3 Owo Pailet kehm-e bahbe re, “Anv, wo wo li ntul no Jusa?”
Jisos kehm-e faange re, “Me wo, a bungu nseenge.”
4 Pailet kehm tongo atubesi abalimajom, a ellong ane bao re, “Ebi ajehng ajehng n nyehnem ji nne noa ma lim.”
5 Bo kehm kpe nyennge na, jo bung re, “Á kpo lim ntim ane jo jokko go ege eltibi. Á bomo go Galili, á ma yannge go Judea kpee, anv, á ma ba a.”
Ana Jisos yiimi go esamahr Herod
6 Eji Pailet wuku ano, á kehm bahbe, joare Jisos nne a Galili wo.
7 Á kahne kan a re á lohng go ejahbe ji ntul a Herod kpꞌfili, á kehm-e tumu tv Herod ji jolo go Jeusalem ngare nyio.
8 Eji Herod nyehne Jisos, atahng yeb-e sehng. Tibre á bomo elsebe wuku wuku re á nyehn-e, tib eji á wuku bada ne. Á jo tob sebe re á nyehn nkpokosi nyindiki nyi á bahke limi.
9 Owo Herod kehm bahbe Jisos abahbe tvv, jol Jisos we tikem faange.
10 Atubesi abalimajom, a atꞌtibi ba atahm tob jolo ona fvfo. Owo bo jo ka-e ebi gbalee.
11 Herod, a nsoja enye bum Jisos daange daange daange, fere jo nyok-e, kehm-e kake ekpawobo ji nno a nno, ji jo nyane go amahr, kehm-e tumu tv Pailet.
12 Efung bio bi, Herod abola Pailet, bo fere jol go etem, tibre wuku wuku bo jolo go ekv.
Ana bo lame elam kimi re bo bahke wulu Jisos
(Mat 27:15-26; Mak 15:6-15; Jon 18:39-19:16)
13 Pailet kehm lungu atubesi abalimajom, a atubesi ane, a ane bako,
14 kehm tongo bo re, “Ń ko nne noa ba kak-m go ebo, no ḿ bungu re á kpi ane rannge. Eji m bahb-e abahbe go egahne esamahr, n nyehnem ebi ajehng ajehng ji á limi no, ji wahnge ń kp-e kake ebi.
15 Ano wo fvfo tob jol goji Herod, tib eji á feere a ne ba ka-m. Nne noa limem ejumjum ji fuumu re bo wul-e.
16 Owo wahnge m bahke tongo, bo dv-e, n fere yak-e, á song.”
17 Elkak Pasova anehng anehng Pailet jo yehke nne a ngbekobo awohng ka bo.
18 Ellong ane bao kpee kehm rabe nnyo nnyo amehng re, “Song a nne noo, wo song wul-e, wo yake Barabas ka-r.”
19 Barabas, bo kak-e ngbekobo tib eji á jo jokko ejahbe, fere wul nne.
20 Pailet jo sebe re á yehke Jisos yake, owo á kehm kpe bung a bo.
21 Bo kpe rabe na re, “Kum-e go ekros! Kum-e go ekros!”
22 Owo Pailet kehm kpe bahb bo go nkpel era re, “Anv, jen ji wahnge? Ebi aji á limi no? N nyehnem ebi ajehng ajehng ji á limi no, ji fuumu re bo wul-e. M bahke tongo bo dv-e, n fere yehk-e yake.”
23 Bo kehm kpe nyꞌnyennge na, jo rabe wahre wahre wahre re bo kum-e go ekros. Esꞌkohro elrabe ni bo jo gohro rabe kehm gake Pailet.
24 Owo á kehm kimi elam ana bo jo seb,
25 fere yehke nne no bo sebe no yake, no bo kak-e ngbekobo tib eji á jo jokko ejahbe, fere wul nne, kehm fere yehke Jisos ka, bo lim-e ana koro bo.
Ana bo kumu Jisos go ekros
(Mat 27:32-44; Mak 15:21-32; Jon 19:17-27)
26 Eji bo ko Jisos, jo tahm a ne, bo kehm song wane nne awohng no bo jo lung-e re Saimon, ji jolo nne a Sirin. Á lohngo go mmojahbe noko kpꞌtahme go Jeusalem. Bo kehm-e bobo, kun-e ekros re á sol, jo toono Jisos go njahm.
27 Ellong ane gbalee ba jo toono Jisos, a anebkal ba jo ling-e ndon ndon.
28 Owo Jisos kehm keebe, kehm tongo bo re, “Anebkal ba Jeusalem, ka ma wahn kpe ling! Lingen elnahne, wahn ling abon ebahne!
29 Tibre ngare kpꞌbake nyi bo bahke bungu re, ‘Elfuulu li ka agum anebkal, ba kala jꞌjel, bo ji kala yꞌyabe abon.’
30 Owo bo bahke kehme elbungu tong awong re, ‘Gboon bul-r!’
31 Esowo lꞌlim eti mbir mbir ano, lꞌlim renan, á lꞌkꞌtob lim ekpakv eti ano?”
32 Ane abal bako ba jolo abi ane, bo tob ko bo tahm a bo re bo tob song wul bo a Jisos.
33 Eji bo song rehng go edi ji bo jo lung re edi nkpakesi, owo bo kehm kumu Jisos go ekros, a abi ane bao fvfo, noko go ege ejang eboblum, noko go ege ejang ebobkal.
34 Jisos kehm bungu re, “Nsoo, tahm ka bo, tibre bo nehme kahn ji bo kpꞌlimi.”
Bo kehm tubu elfaange, eji bo lꞌkahn ana bo bahke baange nsol ebjing enye.
35 Ane yiimi ona, jo nyehn, eji atubesi Jus jo nyok-e re, “Á kpo tahre ane bako, nong, á tob tahre elne, joare ye wo li Kraist ji Esowo ma yehke.”
36 Nsoja tꞌtob nyok-e fvfo, owo bo kehm bake re bo ba ka-e amahm,
37 fere bung re, “Lꞌjol re wo wo li ntul no Jus, tahre elna!”
38 Bo tob nyono nwer lake kohlo go ege esi. Nwer nyio bo nyono go Grik, Latin, a Hibru re,
“A WO LI NTUL NO JUS .”
39 Ebi nne ajehng ji tob kpaake go ekros kohlo Jisos, kehm-e suku re, “Wo sang li Mesayaa? Tahre elna, wo tob tahr-r me!”
40 Noko kehm-e nyame re, “Anv, a nehme fahl Esowoa, eji bo ma tob kimi elam re bo wul-aa?
41 Wahr kpꞌnyehne erem bia go nseenge. Tibre e kpꞌbele eltuuru enahre ni fuumu re wahr bel go nsol nyi e limi no. Wo, nne noa, jol ebi ajehng ajehng á limem.”
42 Owo á kehm bungu tong Jisos re, “Buum-m, a lꞌba ji go ega eti etul.”
43 Jisos kehm-e faange re, “Etingitingi, n kp-a tongo re, Lela a bahke jolo a name go ejahbetul Esowo.”
Ana Jisos kpo no
(Mat 27:45-56; Mak 15:33-41; Jon 19:28-30)
44 Jolo ejum nkaranka ewubbal nyi efin, nyi ejannge gbo no ejahbe jio kpee, ji tete rehng nkaranka era nyi elgung.
45 Njul kpeem ya. Ekpiki ji tokko go etahk Esowo kehm yange ejang ebbal.
46 Owo Jisos kehm rabe wahre wahre wahre re, “Nsoo, me n yake etohko ejame kak go ega ebo.” Eji á ma bung ano mal, á soro kpo.
47 Ntubesi a nsoja nyehne kan ji ma lim, á kehm kehme Esowo tehk, fere bung re, “Etingitingi, nne noa lohko jol etingi nne.”
48 Ellong ane ba kame ba rur re bo ba nyehn ana bo bahke wulu Jisos, eji bo nyehne ji ma lim, bo kehm feere ebo kehnge ndon ndon.
49 Ane kpee ba kahne Jisos, a anebkal ba lohngo go Galili toon-e ba rehng o, bo yiimi ebo fee, jo nyehn nsol nyia.
Ana bo kake Jisos go elahm
(Mat 27:57-61; Mak 15:42-47; Jon 19:38-42)
50 Nne awohng jolo go, no bo jo lung-e re Josef ji lohng go ejahbe Jus ji bo jo lung re Arimatia. Á jolo nnooba nne, no jolo go etingitingi, fere jol ntul esub.
51 Á jo siki etul bi Esowo bi kpꞌbake. Owo wahnge á ki taame tv ntoobo ebo nyi bo toobo no, fere lim.
52 Á kehm tahme song bahb Pailet, joare á bahke taame, á song fono ekv ji Jisos tahm a ji.
53 Owo á kehm song fono ekv ji Jisos, fere kpennge ekpowo, rod song kak go elahm bi á rahme go ekpartal, bi bo kala kꞌkak nne awohng awohng.
54 Jolo efung bi bo jo toobo ebjing bi Esabat yahke rehng.
55 Anebkal ba lohngo go Galili jo toono Jisos kehm tob ba nyehn elahm, fere nyehn ana bo kak-e no.
56 Owo bo kehm feere, ba toobo anyane, fere toobo akehng bum. Efung Esabat bo kehm jehke, re ekv, ana ntahm bungu no.