19
Bo tongo Joab re, <<Ntul kpˈlingi, fvfo á nong elkv ni Absalom.>> Fvfo nsoja kpee, esehnge ebta efung bio, fere kpiidi, jol elkv anoongo, tibre efung bio nlong ane wˈwuk eji bo bungu no re, <<Ntul kpˈlingi mmon ewe.>> Ane jo weele na yel ejahbe efung bio, ana ane ba kpˈweele yel ba ma bel esono eji bo be go ebta. Ntul bulu esamahr ebe fere jo ling wahre wahre re, <<Eyee mmon ewame Absalom, Eyee Absalom mmon ewame, mmon ewame, mmon ewame!>> Owo Joab kehm tahme etahk goji ntul kehm bungu re, <<Lela wob sono ane eba kpee, bo ji ma tahre elkpin ena, a nkpin nyi abon eba ba nlum, a ba nkal, a nkpin nyi akal eba, a nkoro enya. Ane ba a kpi bo tehn, bo ba kpo kor-a, fvfo ba wo kpi bo kor, bo ba kpo tehn-a. Wob tib gbuul lela re atubesi a ane ebo ejumjum bo lohngem ka wo. Me n nyehn re, jol-a koro re Absalom jol elkpin lela, fvfo wahr ga wahr kpo kpee. Anv, lohng song wo song kak ane eba eltim. Me n tir go mbing nyi Jehova re, á tohko lim ano, jol nne na awohng, wa-a nehm kpe sa, atv kehm behde. Jia bahke sabe na sehnge asab asab nsol kpee nya ma-a lim bomo eji ajolo njangkun tete rehng anv.>>
Owo ntul kehm mehle song ji go ege eti go mbuga. Eji bo tongo ane re, <<Ntul noa jehk go mbuga,>> bo kpee kehm bake go ege esamahr.
Gana, anebe Isreel ebbe kehnge go ebo a ntahk.
Devid feere kehnge go Jeusalem
Gona atˈtohngo nya anebe Isreel, ane kpee jo limi nfaabe bo bo re, <<Ntul wo yehk-r go abo nya anebekv ebahre, ye jˈnehm wo ma-r foro yake go abo nya anebe Filista. Wo anv yeb be ejahbe re á for go abo nya Absalom; 10 anv Absalom ji e wohng-e akehng bob-e etul re á fil-r ebkpo go ebtaa. Jenji wahnge ń kil bungu ejumjum bade ana e bahke koko ntul feere a ne?>>
11 Ntul a Devid tumu etib bia tv Jadok a Abiata, bo ji jolo alimajom re, <<Bahben anebkul ba Juda re, <Jenji wahnge wahn bahke jolo akahlenjahm ane go elkoko ntul feere a ne ege ekpasiki, eji elbungu ni bo kpˈbungu go Isreel kpee ma rehng ntul go atung go ege etahk? 12 Wahn ba li akunu enyame, ngubjing nyˈnyame a alung alung. Jenji wahnge, wahn bahke jolo akahlenjahm ane go elkoko ntul feere a ne?> 13 Fvfo tong Amasa re, <Wo fvfo á tobem li ngubjing enyame a alunga? Nong Esowo bib aname, sahb bˈbib aname, lˈjol re n wa nehm lim re wo jol ntubesi a nsoja enyame go ngare nyi a li elkpin go enyo Joab.> >>
14 Go mbang nyia David koo aneblum ba Juda elfono ni ntim re, bo kpee fere jol a ntir ntir anyehng. Bo tumu ellum tv ntul re, <<Feere, wo a ane eba kpee.>> 15 Owo ntul kehm feere, á jene ba rehng aya Jodan. Aneblum ba Juda kehm bake Gilgal, bo tahm song kpiri ntul ko-e siiri Jodan. 16 Simeyi ji mmona Gera, ye ji lohng etˈtohngo ji Benjamin go ejahbe ji bo kpo lung re Bahurim, foomo asongo a aneblum ba Juda re bo song wane ntula Devid. 17 Ane ba toon-e no bo lohng go etˈtohngo ji Benjamin bo jolo ane atahltahl nkpel ebal, ane atahlawubu, a Jiba nlokeltum no nlaaga nyi Sol, bo kpee jolo o, abon ebe ba nlum ane elku, budu alokeltum ane eltahl. Bo foomo rehng go Jodan edi ji ntul jolo no. 18 Bo siiri go edi elsiiri re, bo song ko ntul a ane ebe kpee, fere lim ajehng ajehng ji ɑ́ lˈtong bo.
Eji Simeyi mmona Gera siiri aya Jodan, á song gbo ndi tanne elne ka ntul, 19 kehm bungu tong-e re, <<Nong nsoo ewame kiim ka ebi. Ka buumu ana nlokeltum ewa limi ebi, efung bi nsoo ntul ewame lohngo Jeusalem sa. Nong ntul yehke jio ege a ntir. 20 Tib me nlokeltum ewa kpˈkahne re, me n lim abiafem. Wo lela me m ba a ana ngbokambang a nne go etˈtohngo ji Josef re me m ba, ba wane nsoo ntul ewame.>> 21 Owo Abisayi mmona Jeruya kehm bungu re, <<Anv fuumem re bo wul Simeyi go ejum jiaa? Á suu nne no Jehova wohng-e akehng bob-e etul.>> 22 Devid kehm faange re, <<Jia bahke jen lim ka-n wahn abon ba Jeruya? Ebo abii a kpi no go nfem nyia? Fˈfuumu re, bo wul nne go Isreel lelaa? Anv me nehme kahn lela re, me li ntul ka Isreela?>> 23 Owo ntul kehm tongo Simeyi re, <<A nehm kpo.>> Ntul nyame ko nwongo. 24 Mefiboseti ji mmona mmona no Sol, ye fvfo tob je re á song wane ntul. Jol akpade enye, á kpeem jo kunu ekpu, afi kpud elahng, afi ru nsol ebjing, bomo efung bi ntul tahme no tete rehng efung bi á feere no go elkoono. 25 Eji á lohngo go Jeusalem ba wane ntul, ntul bahb-e re, <<Jenji wahnge a kii tahm toon-m, Mefiboseti?>> 26 Á bungu re, <<Nsoo ntul ewame, eji li re me nlokeltum ewa, n li mbanne, <M bungu re, <M bahke toobo mbvankang enyame kuumu, eji n lˈtoono ntul tahm.> Wo Jiba nlokeltum ewame ye wo rod-m gungu. 27 Fvfo ye wo rannge nlokeltum ewa ka nsoo ntul ewame. Nsoo ntul ewame li ana enjel nyi Esowo. Lim ji fuum-a no. 28 Etˈtohngo ji babnsoo ji jele bab nsoo kpee, ejumjum fuumem a bo sehnge elkv ni bahke lohngo goji nsoo ntul ewame, wo a kaa nlokeltum ewa eyake go ellong ane ba kpo li nsol ega ekpˈkuru. Anv, jenji n kpi no ji m bahk kpe bahb ntul? 29 Ntul tong-e re, <<Jenji wahnge a kpˈkpeka bung budu? N kpˈbungu re wo, a Jiba, wahn baange ndi nyio nyi akang.>> 30 Mefiboseti tongo ntul re, <<Nong ye rod ejum ajehng ajehng, anv, eji nsoo ntul ewame ma feere kehnge nob nob.>> 31 Bajilayi nnea Giled kehm tob lohng go Rogelim ba, á ba siiri Jodan a ntul fere tv-e go mbang. 32 Wo Bajilayi jolo nne no sahb kˈkul, ngare nyia yebkang nnya atahlani. ye wo toobo nsol ka ntul ngare nyi ntul jolo go Mahanayim, tib á jolo efangene. 33 Ntul tongo Bajilayi re, <<Siiri aya toon-m wo ba jol aname go Jeusalem, m bahke jo kpur-a kpur.>> 34 Wo Bajilayi faange ntul re, "Nnya ebik nyi me bahke kpe kang, nyi m bahke tahme je go Jeusalem song jol a ntul? 35 Me n kang nnya atahlani. Anv m bahke ma tib elyaange ejum ji kpˈyebe a ji kil yeba? Anv nlokeltum ewa bahke ma kpe wuungu ji a kpˈlehke a ji a elwoka? Anv, m bahke ma kpe wuk alum nya abayimase ba nlum a ba nkala? Jenji wahnge nlokeltum ewa bahke kpe budu nsoo ntul ewame elsol? 36 Me nlokeltum ewa bahke siiri aya Jodan a ntul, jen mmokv ntiil, wo jenji wahnge ntul bahk-m tuuru go mbang ana nyia? 37 Nong me nlokeltum ewa feere song, eji n lˈkpo egame ejahbe kohlo elahm bi nsoo ewame a nnee. Wo nyehn nlokeltum ewa ga Kimham. Nong a siiri a nsoo ntul ewame. Lim ka-e ana kor-a no.>>
38 Ntul kehm bungu re, <<Kimham bahke siiri toon-m, fvfo m bahke limi ka-e ana kor-a no. Wo fvfo, ajehng ajehng ji a sebe no go egame, m bahke limi ka-a.>>
39 Ano wo ane kpee siiri Jodan, ntul kehm tob siiri. Ntul kehm bingi Bajilayi fere tong-e re, á song nob nob, fvfo Bajilayi feere kehnge ege etahk. 40 Eji ntul siiri aya Jodan song rehng go Gilgal, Kimham sˈsiiri toon-e. Ellong nsoja Juda kpee, a ejang ellong nsoja Isreel bo ba rodo ntul siiri a ne. 41 Mongare ntiil, anebe Isreel kpee kehme elake eji ntul ba kehm-e eltongo re, <<Jenji wahnge abonanee ebahre, aneblum ba Juda, ba v ntul tahm a ne, fere ko-e a anebe etahk ebe kpee siiri Jodan, a ane ane ebe kpee?>>
42 Ane ba Juda kpee faange anebe Isreel re, <<E limi jia tibre ntul li kohl-r. Jenji wahnge atahng kp-n rake bade ejum jio? Anv, wahr ebli nsol ntula? Anv wahr ebrod ejum ajehng ajehng ka elnahra?>>
43 Owo aneblum ba Isreel kehm faange aneblum ba Juda re, <<Go mbake, wahr kpi nkpel na ebwubu, goji ntul*, wahr ba ga kpi eko goji Devid sehnge wahn. Jenji wahnge ń kp-r fili go mbang edaangenne? Wahr sang gbo mbang bung bade elkoko ntul ewahre feere a nea?>>
Wo ane ba Juda jo kpe sab jo bˈbung na eko eko re bo ba, sehnge anebe Isreel.
* 19:43 ntul bo jolo etˈtohngo ebwubu go Isreel, go Juda etˈtohngo ajehng