23
Jesús fariséuaɨmo naa ocuica uai llófuetɨnori íaɨoɨ fɨénidɨfue llote
(Mr 12.38-40; Lc 11.37-54; 20.45-47)
Afe jira Jesús nana comɨ́nɨna naa ie llófuegamacɨri daɨde:
—Ocuica uai llófuefɨredɨno naa fariséuaɨri Moisés ocuica uai jino llóllena mamécaiaɨoɨ. Afemona afémacɨ llógana jeire omoɨ oíri. Daje izói nana afémacɨ ómoɨna dáɨnana náfueri. Mei íadɨ afémacɨ illa izói iñeno iri. Mei comɨ́nɨmo íaɨoɨ úrilla izói iñédiaɨoɨza. Afémacɨ comɨ́nɨna ɨere rɨire ocuide. Afe íaɨoɨ ocuica uaina comɨnɨ fɨnónide. Mei íadɨ danɨ afémacɨ afe ocuica uaina due jiza jetáacañediaɨoɨ. Ñúemacɨ daɨíllena nana íaɨoɨ fɨnócafuiaɨ comɨnɨ eróicana taɨno fɨnófɨrediaɨoɨ. Daje izói ñúemacɨ daɨíllena Juzíñamui uai cúeina ozócɨmo jɨ́tajana gáɨdiaɨoɨ. Afe izói afe uai jɨáɨmacɨ ie ónoɨmo maɨtá úicaillena gáɨdiaɨoɨ. Iemo jɨáɨ íaɨoɨ jɨtáfɨrega áreroi fuemo ite ebire cɨ́oillena jɨáɨmacɨ baɨmo fɨnórifɨrediaɨoɨ. Iemo ráfuemo íaɨoɨ güizájiadɨ afémacɨ ñuera ráɨillɨnuaɨ jenófɨrediaɨoɨ. Daje izói Juzíñamui uai llorácomo íaɨoɨ jáiadɨ illaɨnɨ ráɨiranuaɨ jenódiaɨoɨ. Afe izói jino jofue cɨ́gɨmo ite macáraodo íaɨoɨ jáiadɨ, comɨnɨ caɨmare íaɨoɨ uáiduana gáɨdiaɨoɨ. Daje izói “Caɨ Llófueraɨmadɨo” dáɨnana gáɨdiaɨoɨ.
Mei íadɨ “Caɨ Llófueraɨmadɨo” daɨí daɨítañeno iri. Mei nana omoɨ ámatɨaɨ; íemo jɨáɨ omoɨ Llófueraɨma jaca daade; afémɨe Cristo. Afe izói bie énɨemo buna cue Móodɨo daɨíñeno iri. Mei omoɨ Moo dáadeza. Afémɨe monamo ite. 10 Daje izói jɨáɨmacɨna “O caɨ Illáɨmadɨo” daɨítañeno iri. Mei o Ocuídɨmɨe dáadeza. Afémɨe Cristo. 11 Omoɨmona jamánomoidɨmɨena jɨáɨmana canófɨredɨmɨe. 12 Mei uáfueza, jamánomo abɨ́ jacɨre mamédɨmɨe jamáimɨena jáite. Mei jɨáɨfodo abɨ́ ɨ́ɨnoñeno jɨba cómedɨcue daɨdɨ́mɨe jamánomoidɨmɨena jáite.
13 Ocuica uai llófuetɨno naa fariséuaɨri, comécɨna ɨáɨrena mei abɨna ñue cɨ́oidɨomoɨza, ¡nɨɨ omoɨ dúerena! Mei comɨnɨ jofo jáiñeillena, monamo ite Juzíñamui illáɨmana illano nazena ɨbáifɨredɨomoɨ. Mei dɨga Juzíñamui ñue ocuícafuiaɨ lluano, aféfuiaɨna abɨdo náfueñedɨomoɨza, danɨ o illafue ñue jaɨ́cɨna jóiñena jira. O lloga iodo uáfuena jáiñedɨoza. Afe llezica afénomo jofo omoɨ jáiacañedɨomoɨ. Daje izói afénomo jofo jáiacadɨno rairuídɨomoɨ.
14 Ocuica uai llófuetɨno naa fariséuaɨri, comécɨna ɨáɨrena mei abɨna ñue cɨ́oidɨomoɨza, ¡nɨɨ omoɨ dúerena! Fecɨ́ngotɨaɨ jofónɨaɨ baɨrófɨredɨomoɨ. Afe llezica ñúemacɨ daɨíllena comɨnɨ eróicana Juzíñamuimo are úrifɨredɨomoɨ. Ie jira omoɨ jɨáɨmacɨ duere zefuille baɨmo duere fɨnóllɨomoɨ.
15 Ocuica uai llófuetɨno naa fariséuaɨri, comécɨna ɨáɨrena mei abɨna ñue cɨ́oidɨomoɨza, ¡nɨɨ omoɨ dúerena! Nágagobiaɨdo jáidɨomoɨ daa come omoɨ ɨ́ɨnoga uai dɨbénemo omoɨ itátallena. Itata mei, afe come omoɨ baɨmo fɨénidɨmɨena orédɨomoɨ. Iemona omoɨ afémɨeoɨri, comɨnɨ duere fɨnolle iraimo zíiñona duere zefuíllena mamécaomoɨ.
16 Uina cɨ́oiñede io ɨfódɨno izóidɨomoɨza, ¡nɨɨ omoɨ dúerena! Comɨ́nɨna bie izói daɨífɨredɨomoɨ: “Daa come ɨere uafue daɨíllena, Juzíñamui ico mámecɨ llɨ́ɨnoiadɨ afefue ráañede. Mei íadɨ afémɨe afécomo nitaca oro mámecɨ llɨ́ɨnoiadɨ ie daɨna uai jeire órede,” daɨdɨ́omoɨ. 17 ¡Abɨna onóñede uínidɨno izóidɨomoɨ! ¿Nɨɨe mei jamánomoina? ¿Meita afe jamai oro? Ieñedeza. Mei afe oro Juzíñamui icomo jóoniamona ñuera raana jáideza. 18 Nane jɨáɨfue daɨífɨredɨomoɨ: “Daa come ɨere uafue daɨíllena, altar daɨna Juzíñamui íena rɨlle fecárabani mámecɨ llɨ́ɨnoiadɨ afefue ráañede. Mei íadɨ afémɨe afénomo fecaca raa mámecɨ llɨ́ɨnoiadɨ ie daɨna uai jeire órede,” daɨdɨ́omoɨ. 19 ¡Abɨna onóñede uínidɨno izóidɨomoɨ! ¿Nɨɨe mei jamánomoina? ¿Meita afe fecaca rɨlle? Ieñede. Afe Juzíñamuimo fecárabani afénomo fecaca raana ñue fɨnode. 20 Mei jɨɨ, Juzíñamui íena rɨlle fecárabani mámecɨ llɨ́ɨnotɨmɨe daa afe ibani llɨ́ɨnoñede, mei jɨáɨfodo nana afébanimo fecaca raana llɨ́ɨnote. 21 Daje izói Juzíñamuimo gaɨríraco mámecɨ llɨ́ɨnotɨmɨe daa afe gaɨríraco llɨ́ɨnoñede, mei jɨáɨfodo afeco ite Juzíñamui mámecɨ llɨ́ɨnote. 22 Nane daje izói ɨere uafue daɨíllena mona mámecɨ llɨ́ɨnotɨmɨe, Juzíñamui illáɨmana ráɨirano mámecɨna llɨ́ɨnote. Daɨí llɨ́ɨnua llezica Juzíñamui mámecɨ llɨ́ɨnote, mei afe Juzíñamui afénomo ráɨideza.
23 Ocuica uai llófuetɨno naa fariséuaɨri, comécɨna naɨ ɨ́aɨrena mei abɨna ñue cɨ́oidɨomoɨza, ¡nɨɨ omoɨ dúerena! Nana omoɨ ríganɨaɨmona jamánomo jéenide rábiaɨna Juzíñamui íena oni jóonefɨredɨomoɨ. Menta daɨna jéenide rábiaɨ, naa anis daɨna dúebiaɨ dɨga, íemo jɨáɨ comino daɨna rábiaɨ facádota oni eneno jóonetɨomoɨ. Mei íadɨ ocuica uáimona jamánomo jitáiredɨfuiaɨna náfueñedɨomoɨ. Afe jitáiredɨuai be nɨɨe: come comecɨ jaɨ́cɨna jóoinana, íemo jɨáɨmacɨ dúecaifɨrena, íemo Juzíñamuimo ɨ́ɨnofɨrena. Naɨ afe jɨáɨfuiaɨ omoɨ zóofeñena llezica, afe bífuiaɨ raɨre fueñe jeire óredɨomoɨ. 24 Táɨno omoɨ llúamona uina cɨ́oiñedɨno io ɨfódɨno izóidɨomoɨ. Ráañede uáillaɨmo ɨere izire nɨ́cɨdofɨredɨomoɨ, mei íadɨ jamánomoide ñuera uaimo náfueñedɨomoɨ.
25 Ocuica uai llófuetɨno naa fariséuaɨri comécɨna naɨ ɨáɨrena mei abɨna ñue cɨ́oidɨomoɨza, ¡nɨɨ omoɨ dúerena! Mei jiróraco naa plato dɨga jinófene ñue jocódɨomoɨ, mei íadɨ afe ero dɨnena ɨáɨrede. Daje izói comɨnɨ cɨ́oicana abɨ ñue fɨnódɨomoɨ, mei íadɨ omoɨ comecɨ dɨne merɨ́rilla, naa jɨáɨe comɨnɨ raa báɨruamona ógana oruide. 26 Uina cɨ́oiñede fariseo ímɨe: Mai jiróraco naa plato dɨga ero jócua izói omoɨ illafue ñue méidori. Iemona omoɨ comecɨ ñúefuiaɨna oruíbicaite. Afemona afe jiróraco jinófene ɨ́aɨnina izói, afe izói omoɨ jinófene ɨ́aɨniteza.
27 Ocuica uai llófuetɨno naa fariséuaɨri, comécɨna naɨ ɨáɨrena mei abɨna ñue cɨ́oidɨomoɨza, ¡nɨɨ omoɨ dúerena! Uzeredena bɨga ñue cɨ́oide tɨ́idɨno ráɨllena nigaco izóidɨomoɨ. Jinófene ebire cɨ́oide mei íadɨ ero dɨne tɨ́idɨno ícuruaɨna oruide, nana jɨáɨfoide ɨáɨredɨnuiaɨ dɨga. 28 Omoɨ comecɨ dɨne afe izóidɨomoɨ. Comɨnɨ eróicana jinófenena ñue cɨ́oidɨnodɨomoɨ. Mei íadɨ comecɨ dɨne jɨáɨmacɨna fɨeni jɨ́fuefɨrenana oruide, íemo jɨáɨe fɨénide uáillaɨna oruide.
29 Ocuica uai llófuetɨno naa fariséuaɨri, comécɨna naɨ ɨáɨrena mei abɨna ñue cɨ́oidɨomoɨza, ¡nɨɨ omoɨ dúerena! Mei jaiai Juzíñamui uai jino llóraɨnɨ raɨafo ebire fɨnófɨredɨomoɨ. Daje izói jaiai ñue itɨno emódomo jóonega nofɨ́bɨcɨna ebire fɨnódɨomoɨ. 30 Daɨí fɨ́nuano daɨífɨredɨomoɨ: “Caɨ jáiaigɨma illáruillaɨdo itɨ́caɨnia, afe Juzíñamui uai jino llóraɨnɨna fatátañedɨcaɨ,” daɨífɨredɨomoɨ. 31 Daɨí dáɨnado afe Juzíñamui uai jino llóraɨnɨ fatɨno erófene igɨ́madɨcaɨ daɨdɨ́omoɨ, —daɨde. Jira Jesús afémacɨ dɨga icɨ́rillano bie izói daɨna:
32 —¡Omoɨ jáiaigɨma taɨneca fɨénidɨfue ñue ɨ́coɨmo omoɨ fuitari! —daɨde.
33 Jesús naɨ afémacɨmo úrite:
—¡Jaiónɨaɨ izóidɨomoɨ! ¡Omoɨ naɨraɨ tɨtade jaizaɨ izoide! ¿Mei nɨɨe izói duere fɨnóbille iráimona jílloitɨomoɨ? 34 Afe jira Juzíñamui uai llóraɨnɨ, íemo ɨere baitádɨno naa llófuefɨredɨnori ómoɨmo óreitɨcue. Mei íadɨ afémacɨmona dámɨerie tɨ́taitɨomoɨ. Daje izói jɨáɨmacɨna córaɨtɨomoɨ. Iemo jɨáɨmacɨna Juzíñamui uai lloraco eromo rázɨdo fáitɨomoɨ. Iemo jɨáɨmacɨna naga jófuiaɨdo rácaitɨomoɨ. 35 Daɨí omoɨ íllamona nana jaiai ñúemacɨ tɨtáfɨrena ɨ́coɨniadɨ ómoɨmo daɨí íficaite. Uáfueza, jaiai Abel fáinamona benomo Berequías jitó Zacarías omoɨ faja llezica, nana afémacɨ ɨ́coɨnia duere zéfuitɨomoɨ. Juzíñamuimo gaɨríraco íemo Juzíñamuimo rɨlle fecárabani dáafenedo afe Zacaríana fatɨ́omoɨ. 36 Uáfuena ómoɨna dáɨitɨcue, nana bie fagano ɨ́coɨnia birui itɨno duere zéfuitiaɨoɨ.
Jerusalén jófueri Jesús eede
(Lc 13.34-35)
37 Jerusalén comɨ́nɨmo dúecaidɨcue. Juzíñamui uai llóraɨnɨna fáfɨrediaɨoɨ. Daje izói Juzíñamui orécanona nófɨena níjɨdiaɨoɨ. Dɨga icaiño átava ie úruiaɨ iáicona bɨ́cua izói íaɨoɨna rɨ́idoiacadɨcue. Mei íadɨ íaɨoɨ cue rɨ́iduana gáɨñediaɨoɨ. 38 Cacai, Juzíñamui ómoɨna zóofeiteza. 39 Mei ómoɨna daɨdɨcue, meine abɨdo cuena cɨ́oñeitɨomoɨ. “Juzíñamui mámecɨdo bitɨ́mɨe ñue fɨnóbilleza,” omoɨ daɨille dɨno cuena cɨ́oñeitɨomoɨ, —dɨnó Jesús úrite.