11
Bo bárɛ́m bɛ bɛtaŋ Yesu bɛ́fú chi ntá Bɛlsɛbul
(Mt 6.9-13, 7.7-11)
Ɛwak ɛ́mɔt, Yesu are nɨkmʉɛt nɛbhʉ́ɛ́rɛ́fu. Ánáŋá nɔ́kɔ́, nkoŋo ywi amɔt arɛm ntá yi bɛ, “Acha, tɔ́ŋ bhɛsɛ ɛnyu mánɨkmʉɛt mbɔ ɛnyǔ Jɔ̌n átɔ́ŋ nyaka baghɔk abhi.” Yesu aghati baghɔkɔ́ bhi bɛ, “Yɛ̌ntɨkɨ mpok anɛ mǎnɨkmʉɛt, dɛm ka bɛ́:
‘Ɛta, kʉ bo mánchyɛ́ nnyɛ́n ɛnɛ kɛnókó.
Kʉ bo mándɔ́ wɔ ɔmbak Mfɔ wap.
Chiɛ́ bhɛsɛ yɛ̌ntɨkɨ nywɔp, ɛnǐ nɛnyíɛ́.
Foŋorí bɛbʉ́ bhɛsɛ́,
mbɔ ɛnyu sɛ́fòŋori yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ ákʉ́ bhɛsɛ bɛbʉ́.
Nɛ kɛ́ka sɛ́nchwe ndǔ nɛmɔ ɛnɛn nɛ́kʉ sɛ́nkwɛ́n ndǔ bɛbʉ́.’ ”
Yesu arɛm yɛ ntá yap bɛ, “Sɛ́nsɔ́t bɛ mmu ywɛka amɔt arɔ̌ŋ ntá mmʉɛrɛ ywi mpok nywɔp nɛ́gháká nɛ́ntɨ́bhɛti, adɛp nɛkok arɛm bɛ, ‘Nkwǎnɛ, nnɨkmʉɛt pwɔ mɛ bɛkpkɔkɔ́ brɛt bɛ́rát. Mmʉɛrɛ wa amɔt anɛ achi ambi ndǔ nɛkɔ atwɔ mɛ anywɔ́p nɛ́nɛ, nɛ mbɨ́kɨ́ bhɔŋ nɛnyíɛ́ bɛchyɛ yí anyiɛ!’ Mmʉɛrɛ ywɛ wu ankɛmɛ bɛ, ‘Kɛ́pɛrɛ sɔŋɔri mɛ. Nnáŋ mfe mbǐnywɔp nɛ nnáŋ mbʉrɛ nɛ bɔ̌bha. Mpú kway bɛfate bɛ nchyɛ́ wɔ yɛ̌nyɨŋ.’ Dɨŋɨ́ ká bɛ, yɛ̌ ndǔ yi ápú kway bɛfate bɛ anchyɛ yi nɛnyíɛ́, ɛ̌ti yi achi mmʉɛrɛ ywi, abhɔŋ bɛ́fáte anchyɛ yi yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ yi áyaŋ mbɔnyunɛ atóŋórí bɛ́dɛ́p nɛkok kɛbhɔŋ ntíánwɔ́p. Nchí ghati yɛ bhe bɛ́: Nɨk ka mmʉɛt ɛ̌ti ɛnyɨŋ ɛnɛ ɔ́yàŋ, chɔŋ Mandɛm anchyɛ wɔ. Yáŋ, chɔŋ ɔngɔ. Dɛp nɛkok, chɔŋ mánɛnɛ ntá yɛ. 10 Kʉ nɔ, mbɔnyunɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ ánɨ̀kmʉɛt ɛ̌ti ɛnyɨŋ ɛnɛ yi áyàŋ, Mandɛm ǎchyɛ yɔ ntá yi. Yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ áyàŋ ɛnyɨŋ, ǎghɔ yɔ. Yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ ádɛ́bhɛ́ nɛkok, mánɛnɛ ntá yi. 11 Bě bachǐbhɔ, mmǔ ywɛka anɛ mbák mɔ́ywi abhɛp yi tansi, ansɔt chi nnyɔ́ anchyɛ yi, chi agha? 12 Yɛ̌ chí nɛchǐ-nkɔk kɛ̌ mmɔ́ abhɛp wɔ, ɔ̌chyɛ yi ngá-nɛghay? 13 Mbák be bǒ bɛbʉ́, bǎbhɔŋ ntɨ bɛchyɛ bɛrɨ́tí mɛnyɨŋ ntá bɔ̌bhɛka, bǎkáysí bɛ Ɛta mmu achi amfay, ǎnɔk bɛchyɛ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ ntá bo abhɛn mánɨ̀kmʉɛt bɛ yi anchyɛ bhɔ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ kɛ?”
Yesu ataŋ achá Satan
(Mt 12.22-30; Mk 3.20-27)
14 Mpokófu, Yesu ǎbók ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ ɛnɛ ɛ́kʉ́ mmu akwɛnɛ kɛbhok. Ɛ́fú nɔ́kɔ́ mbók wu abho bɛrɛm kɛpɨ. Bo abhɛn bachi arɛ babhak maknkay. 15 Kɛ mbɔk yap báré rɛm chi bɛ, “Bɛlsɛbul mfɔ bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ kɛ áchyɛ́ yi bɛtaŋ bɛbok bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ.” 16 Bo bárè yaŋ mbi mɛmɔ yi. Bábhɛ́p yi ankʉ ɛnyɨŋɨ́ maknkay ɛnɛ́ ɛ́bhak mbɔ ɛrɨŋ ɛnɛ́ ɛ́tɔŋ bɛ bɛtaŋ ɛbhi bɛ́fú chi ntá Mandɛm. 17 Kɛ ndu Yesu árɨ́ŋɨ́ nkaysi yap, aghati bhɔ́ bɛ, “Yɛ̌ntɨkɨ ɛtɔk ɛnɛ akɔrɛ achi arɛ bo mánù nɔkɔ nɛ batɨ, ɛ́bhɔŋ chi mɛnɛmɛ. Nɛ nnɛrɛ́kɛt anɛ́ ákɔ́rɛ́ áchí arɛ nɛ bo mánù nɔkɔ nɛ batɨ, ákwɛ́nɛ́ kwɛn. 18 Nɛ mbák Satan ankʉ bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ bhi mɛnu nɛ batɨ, ná yi ákway bɛbhak ɛnyǔ mfɔ anɛ yi achi ndǔ ɛrɔri mpok? Nchí bhɛp be mbɔnyunɛ bǎrɛ̀m bɛ ndǔ bɛtaŋ Satan kɛ̌ mɛ̌bòk bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ. 19 Nɛ mbák ndǔ bɛtaŋ Satan kɛ̌ mɛ̌bòk bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ, bakoŋo bhɛka bábòk bhɔ ndǔ bɛtaŋ agha? Chɔŋ bakoŋo bhɛka mántaŋ be! 20 Kɛ mbák, sayri sayri mɛ̌bòk bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ chi ndǔ bɛtaŋ Mandɛm, nɔ chi Mandɛm anáŋ achi nɛntɨ ɛnɛka mbɔ Mfɔ. 21 Mpok mmǔ ntantaŋ ábhabhɛri ɛkɛt ɛyi nɛ mɛnyɨŋɨ́ nɛnu bhi, yɛ̌ mmu apu kway bɛghɛp mɛnyɨŋ ɛbhi. 22 Kɛ mbák mmu anɛ átáŋ acha yi atwɔ ǎnu nɛ yí, andɛ́n yi, ansɔt mɛnyɨŋɨ́ nɛnu ɛbhi ɛbhɛn yi asɨkɨ ntɨ arɛ, ampɔkɔ mɛnyɨŋ ɛbhi andɔk ankɔrɛ nɛ bo bachak. 23 Mmu anɛ apu nɛ mɛ, achi chi mǔmpap wa. Nɛ mmu anɛ ápú kwak mɛ ndu mɛ̌nyókóti bho, ǎtàkatak.”
Ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ ɛ́kway bɛpɛtnsɛm ntá mmu
(Mt 12.43-45)
24 Bɛ́rɔ́ŋ ambɨ Yesu arɛm bɛ, “Mbák mámbók ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ ɛ́ndɔ́ mmu, ɛ́rɔp chí bóŋboŋbóŋ amɛm baso, ɛ́njaŋ nɔkɔ ɛbhak ɛnɛ yɔ ɛ́chwe. Mbák ɛ́bhɨ́kɨ́ ghɔ́ ɛbhak bɛchɔkɔ, 25 ɛ́rɛ̀m bɛ, ‘Chɔŋ mpɛtnsɛm ɛbhak ɛnɛ mfú.’ Nɛ ɛ́náŋ ɛ́mpɛ́tnsɛm, ɛngɔ bɛ mányɔ ɛsɨ ɛkɛt ɛyi, bághókó sayri, 26 ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ ɛyɔ ɛ́rɔ̀ŋ yɛ, ɛ́nsɔt bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ bɛ́chák tándrámɔt ɛbhɛn bɛ́bɛ́bhɛ́ bɛcha yɔ. Bɔ́ mɛnkɛm mɛndɔk mɛnchwe mmu wu amʉɛt mɛ́mbak nɛ yi, nté yi ambɛp ancha anɛ mbɨ.”
Maŋák amɛn tɛtɛp
27 Yesu árɛ́mɛ́ nɔ́kɔ́ nɔ, ngɔrɛ́ amɔt amɛm ngɛ́mtáy bo abhɛn bachi arɛ arɛm ntá Yesu nɛ ɛyɔŋ amfay bɛ, “Ɛ́rɨ ɛcha ntá ngɔrɛ́ anɛ ábhé wɔ, achyɛ wɔ amɨ!” 28 Yesu akɛmɛ bɛ, “Bo abhɛn ɛyap ɛrɨ ɛcha chi abhɛn bághòk Ɛyɔŋ Mandɛm nɛ mánkʉ nɔkɔ mbɔ ɛnyǔ ɛ́yàŋ!”
Bárɛ́m bɛ Yesu ántɔ́ŋ ɛrɨŋɨ́ maknkay
(Mt 12.38-42)
29 Ɛnɛ́ bo báchák báchɛ̀m arɛ́ mándɔk nɔkɔ chi ambɨ, Yesu abho bɛrɛm ntá yap bɛ, “Mkpáká bho anɛ ɛchɔŋ ábɛp acha! Bábhɛ̀p bɛ mántɔ́ŋ bhɔ́ ɛrɨŋɨ́ maknkay. Kɛ yɛ̌ ɛmɔ́t mpu tɔŋ bhɔ, ɛ́bhɨ́kɨ́ fʉɛt ɛnɛ Jóna. 30 Nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ Jóna achi nyaka ɛrɨŋ ntá bo Ninivɛ, ɛnyu yɔ kɛ̌ Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm nchí bhak chɔŋ ɛrɨŋ ntá mkpáká bho abhɛn ɛchɔŋ. 31 Ɛwak Mandɛm átàŋ bǒ mmɨk, mfɔ ngɔrɛ́ anɛ áchí nyaka ɛtɔk Shɛ́ba ǎfate andɛm bɛ be bo mkpáká mmɨk anɛ ɛchɔŋ bǎkʉ́ bɛbʉ́ mbɔnyunɛ yi afu nyaka nɛkɔ nɛsiɛ arɔk bɛghok mɛnyɨŋ ɛbhɛn Mfɔ Sólomon átɔ̀ŋ bho nɛ bɛyǎ nɛrɨŋɨ́ndak. Nɛ nchí ghati bhe bɛ mmu achi fá nɛ́ntɨ́ ɛnɛka anɛ acha Sólomon, Yɛ̌ nɔ́, bǎpú ka bɛghok yi. * 32 Ndǔ nywɔbhɛ́ manyé, chɔŋ bǒ Ninivɛ mángati be bho mkpáká mmɨk anɛ ɛchɔŋ bɛ́ bɛkwɛ́nɛ́ bɛchi nɛ bhe mbɔnyunɛ mpok bɔ bághókó ɛnyɨŋ ɛnɛ Jóna aghati bhɔ, bátɨ́knsɛm ndǔ bɛbʉ́ bhap. Nchí ghati bhe bɛ mmu achi fá nɛ́nɛ anɛ áchá Jóna, yɛ̌ nɔ, bǎpú ghok yi!
Yesu atɔ́ŋ bɛ amɨ́k áchí mbɔ ɛrɔ́ŋɔ́ ɛnɛ ɛ́kʉ̀ mmu ángɔ́ mbaŋ
(Mt 5.15; 6.22, 23)
33 “Yɛ̌ mmu apú durɛ ɛrɔ́ŋɔ́ ansɔt ɛnyɨŋ ankuti. Bádʉrɛ ɛrɔ́ŋɔ́, mánte chi ɛbhak ɛnɛ babhɔŋɔ bɛte yɔ bɛ mbaŋ angɔ́ɔ́ ntá yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ achwe anywɔ́p. 34 Amɨ́k ayɛka achi bɛrɔ́ŋɔ́ ɛbhɛn bɛ́kʉ̀ mǎngɔ mbaŋ. Mpok amɨ́k ayɛka achi arɨ́árɨ́, mmʉɛt ɛyɛka ɛnkɛm ɛ́jwi nɛ bɛdiɛ́rɛ́. Kɛ mbák amɨ́k ayɛka ápú arɨarɨ, mmʉɛt ɛyɛka ɛnkɛm ɛ́jwi nɛ ɛjuri. 35 Sɔt yɛ ka mpok bɛ bɛdiɛ́rɛ́ ɛbhɛn bǎkaysi bɛ bɛchi be antɨ bɛ́kɛ́ bhak ɛjuri. 36 Mbák yɛ batɨ yɛka ankɛm ajwi nɛ bɛdiɛ́rɛ́, nɛ yɛ̌ mandú ɛjuri apu arɛ, chɔŋ nɛpɛ́m ɛnɛka nɛnkɛm nɛmbak pɛ́pɛ́p, mbɔ mmu anɛ ábhɔ́ŋɔ́ ɛrɔ́ŋɔ́ nɛ ɛ́ghɔ̀, ɛntɔŋ nɔkɔ yi mbi.”
Yesu aji bǒnkwɔ Fárisi nɛ batɔŋ ɛbhé Mandɛm
(Mt 23.1-36; Mk 12.38-40)
37 Yesu ánáŋá nɔ́kɔ́ bɛrɛm kɛpɨ ɛkɛn, mǔnkwɔ Fárisi amɔt abhɨŋɨ yi ndǔ nɛnyíɛ́ ɛkɛt ɛyi. Yesu arɔk achwe anywɔ́p, achɔkɔ amɨk mɛnyiɛ nɛnyíɛ́. 38 Mǔnkwɔ Fárisi wu abhak maknkay bɛ́ghɔ bɛ Yesu abhɨkɨ so amɔ mbɔ ɛnyǔ ɛpɨŋ ɛyap ɛ́tɔ́ŋ kɛ anyiɛ nɛnyíɛ́. 39 Acha aghati mǔnkwɔ Fárisi wu bɛ, “Bě bǒnkwɔ Fárisi, bǎsɔ̀t mpok bɛ́tyɛ́t nsɛmɛ́ nchán kɛ mɛŋɛ́mɛ́ nɛ bɛbʉ́ bɛjwi be antɨ. 40 Bě bɛchɨŋtǐ bho! Mandɛm anɛ aghókó ɛnyɨŋ, pú yi kɛ aghoko mmɛm nɛ nsɛm ɛyi nkwɔ? 41 Kɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ bǎbhɔŋɔ bɛkʉ chi bɛsɔt mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛchi amɛm bɛkpʉrɛ ɛbhɛka mánchyɛ ntá bachɛ́bhɛ́bho nɛ chɔŋ bɛpɨŋ ɛbhɛka mɛnkɛm mɛ́mbak nkwɔ pɛ́pɛ́p.
42 “Bě bǒnkwɔ Fárisi, chɔŋ ɛmbɛp ntá yɛka ɛncha, mbɔnyunɛ bapú kʉ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛchi chak ntá bho nɛ bǎbhɨkɨ kɔŋ Mandɛm. Bǎsɔt ndu bɛrɨ amɔt ndǔ baru byo mǎnchyɛ ntá Mandɛm, mǎnkʉ ɛnyumɔt nɛ mbwɔt achak. Bǎbhɔŋ bɛkɔŋ Mandɛm nɛ mǎmbak sayri nɛ bho kɛ bǎbhɨkɨ bhɔŋ bɛghɔkɔntɨk bɛbhé bɛ́chák. 43 Bě bǒnkwɔ Fárisi, chɔŋ ɛmbɛp ntá yɛka ɛncha! Bǎkɔŋ bɛchɔkɔ ndǔ mɛnɔk kɛnókó amɛm bɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛt bo Israɛl, nɛ bǎkɔ̀ŋ bɛ bo mankaka nɔkɔ bhe nɛ kɛnókó nɛfísiɛ. 44 Chɔŋ ɛ́mbɛ́p ntá yɛka ɛncha! Bǎchí mbɔ manɛm anɛ mmu ákɔ̀ amfay kɛrɨŋɨ bɛ chi manɛm.”
45 Ntɔŋ ɛbhé Mandɛm amɔt arɛm ntá Yesu bɛ, “Ntɔŋ, mpok ɔ́rɛ̀m mɛnyɨŋ ɛbhɛn, ɔ́chyɛ bhɛsɛ nkwɔ ntíánwɔ́p!” 46 Yesu akɛmɛ bɛ, “Bě batɔŋ ɛbhé Mandɛm, chɔŋ ɛmbɛp ntá yɛka nkwɔ ɛncha! Nti achi bɛ mǎnyìɛ̀rɛ bo mámpɔ́kɔ́ mɛnwɔ́ptí batu anɛ́ be babhɔŋ bǎpú kwak bo mámbʉ́rɛ́ bɛbhé bhɔ yɛ̌ mandú. 47 Chɔŋ ɛ́mbɛ́p ntá yɛka ɛncha! Bachǐmbɨ bhɛka báwày nyaka barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ. Bǎtè manɛm ayap nɛ́nɛ, mǎngwati mbɨ arɛ́ bɛkʉ yɔ ándɨ́ amɨk. 48 Bɛkʉ ɛnyu ɛyɔ, ɛ́tɔ̀ŋ bɛ bǎchi ɛnyumɔt mbɔ bachǐmbɨ bhɛka abhɛn báwáy nyaka barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ Mandɛm ndǔ bǎtè bɛrɨ́ti manɛm ntá yap. 49 Ɛ̌tiyɔ, kɛ Mandɛm, ndǔ nɛrɨŋɨ́ndak ɛni, árɛ́mɛ́ bɛ ‘Chɔŋ ntó barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ nɛ bǒnto bha ntá bo Israɛl; nɛ chɔŋ mǎngwáy mbɔk ɛyap, nɛ mánchyɛ abhɛ́nɛ́fú bɛyǎ ɛsɔŋɔri.’ 50 Chɔŋ Mandɛm antɛmsi yɛ mkpáká bho abhɛn ɛchɔŋ ɛ̌ti manoŋ barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ mankɛm abhɛn bɔ báwáy tɛ nɛbhǒmɨk, 51 bɛbho nɛ Ábɛl kpát bɛghaka amʉɛt Sakaría mu báwáy nɛntɨ ɛ́fɛ́mɛ́ akap nɛ ɛkɛrákap Mandɛm. Nchí ghati bhe bɛ chɔŋ Mandɛm antɛmsi mkpáká bho abhɛn ɛchɔŋ ɛ̌ti bawú yɔ ankɛm! 52 Bě batɔŋ ɛbhé Mandɛm, chɔŋ ɛ́mbɛp ntá yɛka ɛncha! Bǎbhɛsɛ ɛfɨŋɨ́ ɛnɛ mánɛ̀nɛ mbǐnywɔp anɛ mmu áfʉɛ̀t arɛ́ kɛ ambɔ́ŋ nɛjwǐmɛm ndǔ barak Mandɛm. Bǎbhɨkɨ chwe arɛ, nɛ bǎchyɛt mbi ntá abhɛn báyàŋ nyaka bɛchwe arɛ!”
53 Nɛrɔ anɛ Yesu árɔ̀ nɛbhʉɛt wu, batɔŋ ɛbhé Mandɛm nɛ bǒnkwɔ Fárisi babho bɛchiti yi nɛ bɛbhɛ́p, mányɔŋti nɔkɔ yi bɛkʉ yi ankwɛn anyu. 54 Nɛ mánɔbhɛri nɔkɔ yí ndu bɛkʉ yi ákwɛ́n ndǔ ɛyɔŋɔ́nyu.
* 11:31 Nɔ chi: ɛtɔk ɛnɛ ɛchi ɛbhe Saut. 11:38 Bo Israɛl babhɔ̌ŋ nyaka ɛnyu ɛnɛ́ básò amɔ kɛ mányiɛ nɛnyíɛ́. Bákaysi nyaka bɛ ɛpɨŋ ɛyɔ ɛ́kʉ̀ bɔ́ mámbák chak bɛsí Mandɛm.