12
Yesu ayɛp bɔ̌bhi batú bɛ bákɛ́ bhak bǒ bɛtábhá
(Mt 10.26, 27)
Ɛnɛ Yesu árɛ́m nɔ, bo báre twɔ, kpát báyá báchá, mánjati nɔkɔ batɨ. Yesu ayambɨ arɛm ntá baghɔkɔ́ bhi bɛ, “Sɔt ka mpok nɛ yís bǒnkwɔ Fárisi. Báchi chi bǒ bɛtábhá. Yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ bakuti, chɔŋ mánɛnɛ. Nɛ ɛnɛ́ ɛchi bhɛ́sɛ́ bhɛ́sɛ́ chɔŋ mánkʉ bo mandɨŋɨ yɔ. Ndu ɛchi nɔ, yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ bǎrɛ́mɛ́ ansɛm ansɛm, chɔŋ bo mangok yɔ kpoŋoroŋ. Nɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bǎghati bǎrǔ bho ansɛm ansɛm chɔŋ bo mánte amfay bɛkɛt mámbɨk bɛ bo mángók.
Mmu abhɔŋ bɛ́cháy chi Mandɛm
(Mt 10.28-31, 12.32, 10.19-20)
“Mamʉrɛ bha, nchí ghati bhe bɛ, bǎkɛ́ cháy bǒ mmɨk. Bǎkway bɛway chi mmʉɛt nkwǎ kɛ bápu kway bɛku ɛnyɨŋ ɛchak ɛnɛ ɛbɛbhɛ ɛcha ɛyɔ. Ghók ká mmu anɛ bǎbhɔ́ŋɔ́ bɛ́chay. Cháy ka mmu anɛ ákway bɛway mmʉɛt yɛka, nɛ ankwáy mɛmɛsɛ be amɛm nɛpǐngo! Pú mmu akway bɛku bɔ̌kɛnɛn batay nɛ nkáp anɛ apu yɛ̌nyɨŋ? Yɛ̌ nɔ, Mandɛm apú ghɔkɔntɨk yɛ̌ amɔt. Kɛ ná nɛ be? Mandɛm arɨ́ŋɨ́ yɛ̌ chí mpǎy bɛkaká ɛmɛnɛ ɛbhɛn bɛ́chí yɛ̌ntɨkɨ mmu ywɛka anti. Bǎkɛ́ chay yɛ yɛ̌nyɨŋ ɛnɛ́ bo bakway bɛkʉ bhe. Bɛsí Mandɛm, yɛ̌ntɨkɨ mmu ywɛka abhɔŋ mɛnwɔp tontó achá ngɛ́mtáy kɛnɛn.
Bo abhɛn bachi bǒ-Yesu
(Mt 10.32, 33; 12.32; 10.19, 20)
“Nchí ghati yɛ be bɛ, yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ árɛ̀m kpoŋoroŋ bɛsí bǒ mmɨk bɛ yi achi mmu wa, chɔŋ Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm ndɛm bɛsí bɔángɛl Mandɛm ndǔ nywɔp manyé bɛ mmu wu achi awa. Kɛ mmu anɛ ataŋa kpoŋoroŋ bɛsí bho bɛ apu mmu wa, chɔŋ mɛnkwɔ ntaŋa bɛsí bɔángɛl Mandɛm bɛ yi apu mmu wa. 10 Nɛ chɔŋ Mandɛm amfoŋori yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ árɛ̀m ɛbʉ́bʉ ɛ̌ti Mmu anɛ áfú ntá Mandɛm, kɛ apú foŋori mmu anɛ árɛ̀m ɛbʉ́bʉ ɛ̌ti Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ. 11 Mpok básɔ́rɛ́ bhe ambɨ ndu bɛtaŋ be amɛm bɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛt ɛbhap nɛ bɛsí bǒbati ɛtɔk nɛ bɔgɔ́bhanɔ, bǎkɛ́ sɛmɛ ɛnyǔ bǎkwày bɛtaŋa mmʉɛt nɛ ɛ̌ti ɛnyɨŋ bɛrɛm. 12 Mpok ɛyɔ chɔŋ Ɛfóŋó Bɛdyɛrɛ ántɔ́ŋ be ɛnyɨŋ ɛnɛ bǎbhɔ́ŋɔ́ bɛrɛm.”
Nɛkǎy ɛchɨŋti mfɔ nkáp
13 Ɛnɛ́ Yesu ǎchyɛ̀ baghɔkɔ́ bhi maniɛ ɛnyu ɛyɔ, mmu amɔt amɛm ngɛ́mtáy bho arɛm ntá Yesu bɛ, “Ntɔŋ, ghatí mɔ́maya ánkɔ́rɛ́ nɛwú ɛtayɛsɛ ánchyɛ́ ɛbha mɛnyɨŋ!” 14 Yesu akɛmɛ yi bɛ, “Nkwánɛ, agha ábhʉ́rɛ́ mɛ́ ntaŋá manyé nɛ nkɔ́rɛ mɛnyɨŋɨ́ nɛwú ntá yɛka?” 15 Kɛ arɔk ambɨ arɛm ntá bo mankɛm bɛ, “Sɔt ka mpok! Kɛ́m ká mmʉɛt bɛ bǎkɛ́ fyɛ ngoŋo ndu bɛbhɔŋ bɛyǎ mɛnyɨŋ. Puyɛ̌ chi bɛyǎ mɛnyɨŋ kɛ bɛ́kɛ̀m nɛpɛ́m nkwǎ.” 16 Yesu átɛ́m bɔ́ nɛkay bɛ, “Nkɨ mǔnkáp amɔt áchyɛ̀ nyaka yi bɛyǎ mbwɔt. 17 Ɛkʉ abho bɛ́káysi andɛmɛ nɔkɔ bɛ, ‘Chɔŋ nkʉ yi? Mbɨ́kɨ́ pɛrɛ bhɔŋ nɛbhʉɛt bɛ́bhʉrɛ mbwɔt?’ 18 Kɛ árɛm nɛ mmʉɛt yi bɛ, ‘Chɔŋ mmokoti bɛ̌tak ɛbha, ngoko ɛbhɛn bɛ́chɨ́kɨ́tí, mfyɛ́ mbwɔt aya nɛ mɛnyɨŋ ɛbha arɛ.’ 19 Ndɛm yɛ nɛ mmʉɛ́t ɛya bɛ, ‘Ɔnáŋ ɔbhɔ̌ŋ bɛyǎ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛsɔt bɛyǎ mamiɛ́. Kɛ́pɛrɛ sɔŋɔri mmʉɛt. Nyiɛ́, nyú, ɔ́nkʉ maŋák.’ 20 Kɛ Mandɛm aghati yi bɛ, ‘Wɔ ɛchɨŋtɨ́mu! Nkúbhɛ́ bɛti ɛbhɛn, nɛpɛ́m ɛnɛ nɛ́may. Kɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛ́n ɔ́bhʉ́rɛ́ bɛ́rɔ̀p chɔŋ chi ɛbhɛn bo bachak!’ 21 Nɔ́ kɛ ɛ́fakari nɛ mmu anɛ ábhʉ́rɛ́ mɛnyɨŋ ntá yímbɔŋ, kɛ yi kɛkʉ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́bhɔ́ŋɔ́ mɛnwɔp bɛsí Mandɛm.”
Nkoŋo Yesu abhɔŋ bɛsɨkɨ ntɨ nɛ Mandɛm
(Mt 6.25-34)
22 Yesu aghati yɛ baghɔkɔ́ bhi bɛ, “Nɔ́ kɛ̌ nchí ghati bhe bɛ, mmu ákɛ́ bhɔŋ basɛ́mɛ́ ɛ̌ti nɛpɛ́m ɛni bɛ chɔŋ nyiɛ́ yi, chɔŋ mfyɛ́ yi? 23 Nɛpɛ́m nkwǎ nɛ́bhɨ́kɨ́ cha nɛnyíɛ́? Nɛpɛ́m nkwǎ nɛ́bhɨ́kɨ́ cha ndɛnɛ́? 24 Yɨŋɨ́ ká kɛnɛn. Kɛ́pú kwaŋ nɛnyíɛ́ nɛ kɛ́pú fɛrɛ mbwɔt ɛbhɨ. Kɛ́bhɨ́kɨ́ bhɔŋ bɛkɛt nɛ yɛ̌ chi bɛ̌ták ɛbhɛn bɛ́bhʉ̀rɛ nɛnyíɛ́ arɛ́. Mandɛm kɛ áchyɛ̀ kɔ nɛnyíɛ́, nɛ bɛsí Mandɛm, bǎcha kɛnɛn tontó! 25 Nɛ ntɨkɨ mmu ywɛka basɛ́mɛ́ ákway bɛkʉ nɛpɛ́m ɛni nɛ́nsap, yɛ chi mandú nɨŋɨnɨŋɨ nɛ́nchá ɛnyu nɛbhɔŋɔ bɛbhak? 26 Mbák yɛ bapú kway bɛkʉ mandú ɛnyɨŋ mbɔ ɛyɔ, ndaká yi bǎbhɔŋ basɛ́mɛ́ ɛ̌ti mɛnyɨŋ bɛchak? 27 Yɨŋɨ́ ká bɔchuchu abhɛn bágò. Bápú kʉ bɛtɨk, nɛ bapu ghoko ndɛn. Kɛ nchí ghati bhe bɛ, yɛ̌ chí Mfɔ Sólomon mmu ábhɔ́ŋɔ́ nyaka bɛyǎ kɛnɛ́m, abhɨ́kɨ́ bhɔŋ nyaka ndɛn ɛnɛ ɛrɨ mbɔ yɛ̌ chuchu amɔt. 28 Mandɛm kɛ̌ ághókó tákɔ nɛ bɛrɨ ɛbhi, tákɔ anɛ ákway bɛbhak ɛchɔŋ, mbúrɛ́ angwɔsi, mámfyɛ́ ango. Bǎkáysí bɛ́ be kɛ̌ Mandɛm apu kwáy bɛ́kwák mǎmbɔ́ŋ ndɛn bɛ́fyɛ́ amʉɛt kɛ? Nɛka ɛnɛká nɛ Mandɛm nɛ́gʉ́psi nɛcha! 29 Bǎkɛ́ sɔŋɔri yɛ batɨ̌ yɛka bɛbhɛp ɛ̌ti ɛnyɨŋ mɛ́nyiɛ nɛ ɛ̌ti ɛnyɨŋ mɛnyu. 30 Bǒ mmɨk bákòŋo mɛnyɨŋ ɛbhɛn kɛ dɨŋɨ́ ka bɛ Ɛtayɛka arɨŋɨ bɛ bǎbhɔŋ bɛbhɔŋ bɔ́. 31 Fíɛ́ ká ntí chi bɛ Mandɛm ámbák Mfɔ ywɛka, nɛ chɔŋ yí anchyɛ be mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛnkɛm nkwɔ.
Ɛnyɨŋ Yesu átɔ́ŋɔ́ ɛ̌ti kɛfɔ̌ mmɨk
(Mt 6.19-21)
32 “Bɔ̌bha, bǎkɛ́ chay, yɛ̌ndu bǎchi nkwɔ bághɔ́ŋɔmɛ́n anɛ abhɨkɨ ya. Mandɛm abhɔŋ maŋák bɛchyɛ be akɔrɛ ndǔ kɛfɔ ɛki. 33 Tí ká mɛnyɨŋ ɛbhɛn bǎbhɔ́ŋɔ́ mǎnchyɛ nkáp ntá bachɛ́bhɛ́bho. Bɔ́ŋ ká bɔ̌bɛbhǎ-nkap abhɛn bápú chɔŋɔ bɛ nkáp anɛm. Bʉrɛ́ ká kɛfɔ̌ mɛnyɨŋ ɛkɛka amfay. Arɛ́, kɔ́ kɛ́bhak mpoknkɛm. Yɛ̌ ngɛ́p apu kway bɛghɛp ɛnyɨŋ arɛ, nɛ kɛngɔk apú chwe ánchɔŋti yɛ̌nyɨŋ. 34 Ɛbhak ɛnɛ́ nkáp ywɛ áchí, arɛ́ kɛ̌ ntɨ ɛnɛ nkwɔ nɛ́bhak.
Bák ká pě mpoknkɛm
35 “Toŋtí ká mmʉɛt mǎndurɛ bɛrɔ́ŋɔ́ bhɛka. 36 Bák ká mbɔ bɔ̌-bɛtok abhɛn mánòŋ bɛ chi-bɛtɨk awap amfu ndǔ ɛpǎ nɛbhay ɛnɛ yi árɔ́ŋɔ́ arɛ ampɛtnsɛm bɛ mánɛ́nɛ́ mbǐnywɔp ntá yi tɛ́mté, mpok yi átwɔ́ ádɛ́bhɛ́ nɛkok. 37 Chɔŋ ɛndɨ ɛncha ntá bo abhɛn bábhak pě mpok ɛtayap átwɔ́! Tɛtɛp nchí ghati bhe bɛ mpok yi atwɔ, ǎghati bhɔ manchɔkɔ amɨk, anchóŋ ndɛn ɛyi, ansɔt nɛnyíɛ́ anchyɛ bhɔ manyíɛ́. 38 Yɛ̌ antwɔ́ chí nɛ nɛ́ntɨ́ bhiti, yɛ̌ chí mpok nkɔk ɛ́kòk, kɛ antɛmɛri bhɔ pě, ɛ́rɨ ɛncha ntá bǒ bɛtok bhɔ! 39 Dɨŋɨ́ ká bɛ mbɔ mbɔŋɔ́kɛt ǎrɨŋɨ nɛŋɔkɔ́ nywɔp ɛnɛn ngɛ́p átwɔ̀, mbʉ apú rɔ mándak ɛkɛt ɛyi. 40 Bě nkwɔ bǎbhɔŋ bɛtoŋti mmʉɛt Mmu anɛ áfú ntá Mandɛm átwɔ̀ chɔŋ chi ndǔ mpok anɛ bábhɨ́kɨ́ kaysi bɛ yi ǎtwɔ̀.”
Mmɔ̌ bɛtok anɛ achi tɛtɛp
(Mt 24.45-51)
41 Píta abhɛ́p Yesu bɛ, “Acha, ɔtɛ̌m nɛkay ɛnɛn chí ntá yɛsɛ kɛ chi ntá bo mankɛm?” 42 Acha akɛmɛ yi bɛ, “Mmǔ bɛtok anɛ achi tɛtɛp nɛ ndɨŋɨndak chí anɛ? Chí anɛ chi-bɛtɨk ywi áchyɛ́ yi bɛtaŋ bɛ anjɨŋɨ nɔkɔ batɨ̌ bakʉ̌ bɛtɨk abhɛn bachi amɛm ɛfo yi, anchyɛ nɔkɔ bhɔ awap ákɔrɛ nɛnyíɛ́ ndǔ mpok. 43 Chɔŋ ɛndɨ ɛncha ntá mǔbɛtok wu anɛ chi-bɛtɨk ywi átwɔ antɛmɛri yi ndu ákʉ̀ ɛnyɨŋ ɛnɛ baghati yi ankʉ! 44 Nchí ghati bhe bɛ, mbák nkʉbɛtɨk wu ákʉ nɔ chi-bɛtɨk ywi ǎchyɛ yi bɛtaŋ amfǎy mɛnyɨŋ ɛbhí mɛnkɛm. 45 Kɛ mbák mǔbɛtok arɛm bɛ, chi-bɛtɨk awa ǎtat bɛ́twɔ, ambo bɛdɛn bɔ̌-bɛtok bachak, abhɛn baghɔrɛ́ nɛ abhɛn babhakanɛm, nɛ ambo mɛ́nyiɛ, anyu nɔkɔ, kpát mmɛm ánkɛm yi, 46 chi-bɛtɨk ywi ǎtwɔ̀ ndǔ nywɔp ɛnɛn mǔbɛtok abhɨkɨ kaysi bɛ yí ǎtwɔ̀ nɛ ndǔ nɛŋɔkɔ́ nywɔp ɛnɛn mǔbɛtok wu abhɨkɨ rɨŋɨ. Antɛmsi yi, amfyɛ yi nɛbhʉɛt anɛ bo abhɛn bábhɨ́kɨ́ noko Mandɛm bachi. 47 Nɛ mǔbɛtok anɛ árɨ́ŋɨ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ chi-bɛtɨk áyàŋ yi ankʉ, kɛ yi kɛ toŋti mmʉɛt ankʉ mbɔ ɛnyu ɛ́yaŋ, bátɛmsi chɔŋ yi sayri. 48 Kɛ anɛ ábhɨ́kɨ́ rɨŋɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ chi-bɛtɨk áyàŋ yi ankʉ, mbák akʉ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́yàŋ mantɛmsi yi, báchyɛ yi chi mandú ntɛmsi. Bábhɛp tontó ntá mmu anɛ báchyɛ́ yi tontó. Nɛ báfyɛ amɨ́k tontó ntá mmu anɛ báfyɛ́ bɛyǎ mɛnyɨŋ amɔ́ yi.”
Yesu arɛm bɛ yi atwɔ nɛ ákɔ́rɛ́
(Mt 10.34-36)
49 Yesu apɛt arɛm bɛ, “Ntwɔ bɛgʉɛp chi ngó fá amɨk. Mbɔ ánaŋ akɛm, mbʉ nkɔŋ tontó! 50 Chɔŋ mámfyɛ́ mɛ ndǔ ɛsɔŋɔri mbɔ mmǔ anɛ báfyɛ́ yi anyɛ́n ndǔ mpok anɛ bájwìti yi. Ntɨ nɛ́pú pɔp mɛ amɛm tɛ ɛsɔŋɔri ɛnɛ ɛ́ntwɔ ɛmfʉɛt! 51 Bǎkáysí bɛ́ ntwɔ fá amɨk chi bɛkʉ bo mámbák ndu kpák nɛ batɨ kɛ? Ǎe, ntwɔ chí nɛ akɔrɛ. 52 Bɛ́bhó nɛ́nɛ, yɛ̌ntɨkɨ ɛkɛt ɛnɛ́ bo bachi arɛ bati atay, chɔŋ ákɔ́rɛ́ ámbak nɛntɨ nap. Bati arat kɛka abhɛn bati apay. Bati apay kɛka abhɛn bati arat. 53 Ákɔ́rɛ́ ábhak chɔŋ ɛnyunɛ́ chi ápap mɔ́ywi anɛ mbakanɛm, mmɔ̌ anɛ mbakanɛm ampap ɛtayi, nnɔ ampap mɔ́ywi anɛ ngɔrɛ́, mɔ́ywi anɛ ngɔrɛ́ ampap nnɔ. Nnɔnɛ́m ampap ngɔrɛ́ mɔ́ywi, ngɔrɛ́ ampap nnɔnɛ́m ɛ́ywi.”
Mmu abhɔŋ bɛrɨŋɨ mpok
(Mt 16.2, 3)
54 Yesu arɛm yɛ ntá ngɛ́mtay bho abhɛn bachi arɛ bɛ, “Mǎnáŋ mǎngɔ́ nɛbu ndǔ nɛ́gírí ndǔ ɛbhě nɛbu ɛnɛ mmok ánɛm arɛ, bǎrɛm bɛ ‘Manyiɛp átwɔ kwɛn’; nɛ ɛ́mbak ɛnyu yɔ. 55 Nɛ mǎnáŋ mǎngɔ nɛbháŋ ndu nɛbho bɛkwɛn, bǎrɛm bɛ, ‘Ɛnɛm ɛ́twɔ̀’; nɛ ɛ́mbak ɛnyu yɔ. 56 Bě bǒ bɛtabha! Bǎrɨ́ŋɨ́ bɛ́yɨ́ŋɨ nɛbu mǎndɛm mbák manyiɛp ǎkwɛn chɔŋ, nɛ mbák apu kwɛn. Ndaká yí bǎbhɨ́kɨ́ rɨŋɨ mɛnyɨŋ ɛbhɛn Mandɛm ákʉ̀ ndǔ mpokó-nɛ?
Pɛtnsɛm ndǔ ɛkɔŋ nɛ mǔmpap ywɛ
(Mt 5.25, 26)
57 “Ndak yí bě babhɔŋ bapú kway bɛrɨŋɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛchi chak bɛ mmu ankʉ? 58 Mbák ɔbhɔ̌ŋ ndak nɛ mmu nɛ yi ákʉ́ manyé nɛ wɔ, ɔ̌kʉ yi? Ɔ́bhɔ̌ŋ bɛ́ghɔ bɛ ndaka wu ámay ansɛm ɛnɛ́ bǎbhɨ́kɨ́ rɔŋ ndu acha manyé. Mbák ɔ́nká yi ansɔt wɔ ambɨ ndǔ manyé, ntaŋá manyé ǎchyɛ̀ wɔ ntá bo mbɨ̌ŋ nkú nɛ bɔ mámfe wɔ. 59 Nchí ghati wɔ bɛ, ɔpú fu wawak kpátɛ ɔnchyɛ ákwɔ́ ywɛ ankɛm, yɛ̌nyɨŋ kɛrɔp.”