22
Bǒbati ɛtɔk báté ɛyu bɛ mángwáy Yesu
(Mt 26.1-5; Mk 14.1-2, 10-11; Jn 11.45-54)
Mpok anɛ bo Israɛl mányìɛ̀ ɛpǎ Brɛt anɛ kɛbhɔŋ yís arɔp kɛkwɔt. Bábhɨŋɨ ɛpǎ yɔ bɛ, *Nɛkɨŋɨ. Bǒ batí bachiǎkap Mandɛm nɛ batɔŋ ɛbhé Mandɛm báré yaŋ mbi bɛway Yesu bhɛ́sɛ́ bhɛ́sɛ́ mbɔnyunɛ báchày nyaka ɛnyɨŋ ɛnɛ bo bakway bɛkʉ.
Júdas aka bɛti Yesu
(Mt 26.14-16; Mk 14.10-11)
Satan akó anti Júdas anɛ mpɨ́kɨ́rí nnyɛ́n ɛni nɛchi bɛ Iskariɔt. Júdas achi nyaka mmu amɔt ndǔ nkwɔ baghɔk Yesu bati byo nɛ apay. Arɔk anyiɛ́ bɛti nɛ bǒbati bachiǎkap Mandɛm nɛ bǒbati batɛmɛ́ nɛnu abhɛn bábhàbhɛri ɛkɛrákap Mandɛm, ɛnyu yi ákway bɛti Yesu ntá yap. Bábhɔ́ŋ maŋák tontó, nɛ báká bɛchyɛ yi nkáp. Júdas aka nɛ bhɔ́. Abho bɛyaŋ mbi ndu bɛ́tí Yesu ntá yap ndǔ mpok anɛ ngɛ́mtay bho bapu ghɔ.
Yesu aghati baghɔkɔ́ bhi bɛ mántɔŋti nɛnyíɛ́ Ɛpǎ Nɛkɨŋɨ
(Mt 26.17-25; Mk 14.12-21; Jn 13.21-30)
Nywɔp Brɛt anɛ ábhɨ́kɨ́ bhɔŋ yís nɛ́kwáy. Ndu nywɔp ɛnɔ kɛ̌ báwày nyaka mɔ́nkwɔmɛ́n anɛ Ɛpǎ Nɛkɨŋɨ, Yesu ató yɛ Píta nɛ Jɔ̌n nɛ ɛyɔŋ bɛ, “Dɔ́k ká toŋtí mɛnyɨŋ bɛ́ sɛ́nyíɛ́ Ɛpǎ Nɛkɨŋɨ.” Bábhɛp yi bɛ, “Ɔ̌yàŋ sɛ́ntóŋtí yɔ́ fá?” 10 Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Yɨŋɨ́ ká, nɛchwe anɛ bǎchwé ɛtɔk, chɔŋ mǎngɔ́ mmu anɛ ápɔ́kɔ́ ɛjɔ̌ manyiɛp. Koŋó ká yi kpátɛ ɛkɛt ɛnɛ́ yi áchwe, 11 mǎngati mbɔŋɔ́kɛt bɛ, ‘Ntɔŋ ǎto bhɛsɛ bɛ sɛ́mbɛp wɔ bɛ, mɔ́kɛrɛ́ mankɔ anɛ mbɔ́ŋɔ́ mɛ́nyiɛ Ɛpǎ Nɛkɨŋɨ nɛ baghɔk abha achí fá?’ 12 Chɔŋ antɔ́ŋ be mɔ́kɛt anɛ achi amfay nɛ achɨk anɛ bǎbhɔ́ŋɔ́ bɛsɔbhɛri. Toŋtí ká yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ arɛ́.” 13 Bárɔ́k, baghɔ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ mbɔ ɛnyǔ yi aghati bhɔ. Bátóŋti Ɛpǎ Nɛkɨŋɨ arɛ́.
Yesu anyiɛ́ nɛnyíɛ́ ngwɛnti ɛni nɛ baghɔkɔ́ bhi
(Mt 26.26-30; Mk 14.22-26; 1 Kɔr 11.23-25)
14 Mpok ákwáy nɔ́kɔ́, Yesu achɔkɔ ndu ɛ́fɛ́mɛ́ nɛnyiɛ nɛ bǒnto. 15 Aghati bhɔ bɛ, “Nnáŋ njǎŋ mɛnyiɛ Ɛpǎ Nɛkɨŋɨ ɛnɛ́ nɛ bhe tontó kɛ nchwe ndǔ ɛsɔŋɔri. 16 Nchí ghati bhe bɛ, mpú pɛrɛ nyiɛ́ chɔŋ Ɛpǎ Nɛkɨŋɨ kpátɛ mpok Mandɛm ákʉ̀ bo mándɨŋɨ ntí ɛpǎ ɛnɛ, nɔ́ chi mpok yi ábhák Mfɔ bǒ mankɛm.” 17 Yesu asɔt yɛ nkɔ́p nɛ mmɛ́m amɛm. Áchyɛ́ nɔ́kɔ́ bakak ntá Mandɛm, achyɛ ntá bǒnto andɛmɛ nɔkɔ bɛ, “Sɔt ka nyú, ntɨ anyǔ anchyɛ ntɨ. 18 Nchí ghati bhe bɛ, bɛ́bhó ɛchɔŋ, mpú pɛrɛ nyú mmɛ́mɛn kpátɛ mpok anɛ Mandɛm abhak Mfɔ bo mankɛm.” 19 Asɔt yɛ ɛkpɔkɔ́ brɛd. Achyɛ bakak ntá Mandɛm. Are bɔkɔti anchyɛ nɔkɔ ntá baghɔkɔ́ bhi, andɛm nɔkɔ bɛ, “Brɛt-nɛ até ndǔ mmʉɛt ɛya anɛ nchí chyɛ mbɔ akap ɛ̌ti yɛka. Mǎndɔp, mǎnkʉ nɔkɔ ɛnyunɛ ndu bɛ́tɨk mɛ.” 20 Mánáŋá nɔ́kɔ́ mɛ́nyiɛ́ nɛnyíɛ́, asɔt nkɔ́p nɛ mmɛ́m amɛm, achyɛ bakak ntá Mandɛm nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ yí ákʉ́ nɛ nɛnyíɛ́. Arɛm bɛ, “Nɛ́ chí Nku Nkɔ anɛ Mandɛm ányú nɛ bǒ mmɨk ɛ̌ti nɛwú ɛna ndu bɛtɔŋ bɛ chɔŋ ankʉ *Nku Nkɔ anɛ yi ányú nɛ bo ante. 21 Kɛ mmu anɛ átì mɛ achí fá chɔkɔ ǎnyìɛ nɛnyíɛ́ nɛ mɛ. 22 Nchí rɛm nɔ mbɔnyunɛ chɔŋ Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm ngu mbɔ ɛnyǔ yi árɛ́mɛ́. Kɛ chɔŋ ɛ́mbɛ́p ɛncha ntá mmu wu nɔ átì mɛ ntá bǒmpap abha!” 23 Bǒnto bábhó bɛbhɛp batɨ bɛ, “Ntɨkɨ mmǔ ywɛsɛ ákway bɛkʉ anɛ ɛnyǔ ndak ntá yi e?”
Yesu apɛt atɔ́ŋ bakoŋo bhi nɛsɛptǐmʉɛt
24 Baghɔkɔ Yesu babho bɛkɛm ɛpʉ́ítí nɛ batɨ ndu bɛ́rɨŋɨ mmu wap anɛ áchá abhɛnɛfu. 25 Yesu arɛm ntá yap bɛ, “Bafɔ abhɛn bɛtɔkɔ́ mmɨk babhɔŋ bɛtaŋ amfay bǒbhap nɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ ábhɔ́ŋɔ́ bɛtaŋ amfay bho, ǎyàŋ mámbɨŋɨ yi bɛ, ‘Nkwaka-bho.’ 26 Kɛ ɛ́kɛ́ bhák nɔ nɛ bhe. Mǔngo ywɛka abhɔŋ bɛbhak mbɔ mɔ́nkwɛn ndǔ nkwɔ ywɛka, mǔnti ambak mbɔ mǔbɛtok. 27 Agha áchá ntɨ? Mmǔ anɛ báfʉɛ̀t yi nɛnyíɛ́ kɛ anɛ áfʉɛ̀t nɛnyíɛ́? Pú anɛ áchɔkɔ mámfʉɛt yi nɛnyíɛ́? Kɛ nchí nɛ bhe mbɔ mǔbɛtok.
28 “Bě kɛ̌ bǎté nɛ mɛ ndǔ bɛsɔŋɔri bha mɛnkɛm. 29 Nɛ nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyu Ɛtaya áchyɛ́ mɛ bɛtaŋ mɛnyiɛ kɛfɔ, ɛnyu yɔ kɛ̌ nchí kʉ chɔŋ bɛ be nkwɔ́ manyíɛ́ kɛfɔ. 30 Chɔŋ mǎnyiɛ nɛ mǎnyú nɛ mɛ nɛbhʉɛt amɔt ndǔ ɛpǎ kɛfɔ ɛya, nɛ mǎnchɔkɔ nkwɔ ndǔ mɛnɔkɔ́ kɛfɔ ndu bɛkɛm manɛrɛ́kɛt Israɛl byo nɛ apay.”
Yesu arɛm bɛ chɔŋ Píta andɛm bɛ abhɨ́kɨ́ rɨŋɨ yi
(Mt 26.31-35; Mk 14.27-30; Jn 13.36-38)
31 Ɛ́tárɛ́ nɔ́kɔ́, Yesu arɛm ntá Píta bɛ, “Símun, Símun, ghók! Báchyɛ́ Satan bɛtaŋ bɛ́ ámɔ́ bhe, amfap abhɛ́n bárɨ́ nɛ abhɛn babɛbhɛ mbɔ mmǔ ǎnyɨ̀kɨsi kasárá ndu bɛsɔt anɛ yi ághàŋ gari. 32 Kɛ nnɨkmʉɛt ɛ̌ti yɛ bɛ́ ɔ́kɛ́ rɔ bɛ́bhɔŋ nɛka nɛ mɛ. Nɛ ɔ́náŋ ɔ́mpɛ́tnsɛm ntá ya, ɔ́kɛ́ rɔ bɛfyɛ bɔ̌mayɛ ntɨ.” 33 Píta akɛmɛ yi bɛ, “Acha, yɛ̌ báfyɛ̀ wɔ chi ɛkɛrɛ́kɛnɔŋ, yɛ báwày wɔ wáy, mɛ̌gú chi nɛ wɔ.” 34 Yesu aghati yí bɛ, “Píta, dɨŋɨ bɛ́ nkɔk apɛrɛ́ kók bɛtǐ ɛbhɛn, chɔŋ ɔ́ndɛm ndɔŋ ɛ́rát bɛ ɔbhɨ́kɨ́ rɨŋɨ mɛ.”
Ɛnyǔ bakoŋo Yesu bábhɔ́ŋɔ́ bɛ́tóŋti batɨ̌-yap
35 Yesu abhɛ́p baghɔkɔ́ bhi bɛ, “Mpok ntó bhe pósá ti, ɛbha ti, nkwɔbhánya bɛkak ti, bǎchɛp nyaka yɛ̌nyɨŋ kɛ?” Bákɛ́mɛ yi bɛ, “Wáwák.” 36 Aghati yɛ bhɔ bɛ, “Kɛ nɛ́nɛ, mmǔ anɛ ábhɔ́ŋɔ́ nkáp ankɛm wu amʉɛt. Mmǔ anɛ ábhɔ́ŋɔ́ ɛbhǎ nɛkɔ ánsɔ́t yɔ. Anɛ ábhɨ́kɨ́ bhɔŋ akparɛnja, ántí ndɛ́ yi anku akparɛnja. 37 Nchí ghati bhe bɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ básɨ́ŋɨ́ ndǔ Ɛkáti Mandɛm ɛ̌ti ya, ɛbhɔŋ bɛfu tɛtɛp. Nɔ chi ɛnɛ́ ɛ́rɛ̀m bɛ, ‘Básɔt yi mbɔ nkʉ bɛbʉ́ amɔt.’ Mɛnyɨŋ ɛbhɛn básɨ́ŋɨ́ ɛ̌ti ya bɛ́bhɔŋ bɛfu tɛtɛp.” 38 Baghɔkɔ́ bhi barɛm bɛ, “Acha, ghɔ́ bɔakparɛnja bapay fá.” Aghati bhɔ́ bɛ, “Dɔ̌ ká nɔ.”
Yesu are nɨkmʉɛ amfǎy Njiɛ Mɛnok Ólif
(Mt 26.36-46; Mk 14.32-42)
39 Yesu afa yɛ arɔk amfay Njiɛ Mɛnok Ólif mbɔ ɛnyu ɛsɨ́. Baghɔkɔ́ bhi barɔk nɛ yi. 40 Arɛ́, aghati bhɔ bɛ, “Nɨk nɔ́kɔ́ ká mmʉɛt bɛ mbák nɛmɔ nɛ́twɔ bǎkɛ́ kwɛn.” 41 Árɛ́mɛ́ nɔ́kɔ́ nɔ́, arɔ bhɔ, atɛ́n mmʉɛt ambɨ mandú, mbɔ ndǔ nɛbhʉɛt anɛ ɔ́tɛ́m ntay nɛngaka. Atɛp mánɛ́n amɨk, abho mɛnɨkmʉɛt bɛ, 42 “Ɛtaya, mbák ɔkɔŋ, fɛrɛ́ nkɔ́p ɛsɔŋɔri nɛ bɛ́ ámfórí mɛ. Kɛ ɔ́kɛ́ kʉ ɛnyɨŋ ɛnɛ mɛ̌yáŋ, kʉ chi ɛnɛ́ wɔmbɔŋ ɔ́yàŋ.” 43 [Ɛnɛ́ yi ánɨ̀kmʉɛt nɔ, ángɛl Mandɛm abhesi yi bɛsí, afyɛ́ yi ntɨ. 44 Nɛ ndǔ bɛyǎ basɛmɛ, are nɨkmʉɛt nɛ ntɨ ɛni nɛnkɛm. Nsɔ́ŋtí anɛ áfú yi amʉɛt are chɨti amɨk mbɔ bakɔŋ manoŋ.] 45 Ánáŋá nɔ́kɔ́ mɛnɨkmʉɛt, afate, apɛtnsɛm ndǔ nɛbhʉɛt anɛ yí árɔ́ baghɔkɔ́ bhi. Aghɔ bhɔ ndu bábhʉrɛ kɛnɔ́ ndu mánáŋ bápɔ́bhɛ́ ɛ̌ti bɛyǎ basɛ́mɛ́. 46 Yesu abhɛ́p bhɔ́ bɛ, “Ndaká yí bǎbhʉ̀rɛ kɛnɔ́? Faté ká, mǎnɨkmʉɛt bɛ nɛmɔ nɛ́ntwɔ́, bǎkɛ́ kwɛn.”
Bákɛ́m Yesu
(Mt 26.47-56; Mk 14.43-50; Jn 18.1-11)
47 Ɛnɛ́ Yesu abhʉɛ́t bɛrɛm nɔ nɛ baghɔkɔ́ bhi, ɛká bho ɛ́chwɔ́p. Júdas, mmu amɔt ndǔ nkwɔ baghɔk Yesu batí byó nɛ apay, abhak bɔ ambɨ. Arɔk kɛkwɔt nɛ Yesu ndu bɛ́bhɛ́nɛ yi. 48 Kɛ Yesu abhɛp yi bɛ, “Júdas, ɔ̌bhɛ̀nɛ Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm ndu bɛti mɛ ntá bǒmpap abha?” 49 Baghɔkɔ́ bhi bághɔ́ nɔ́kɔ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́twɔ̀ fakari, bábhɛ́p yi bɛ, “Acha, sɛ́nsɔ́t bɔakparɛnja bhɛsɛ sɛnu nɛ bǒbhɛn-ɛ?” 50 Mmǔ wap amɔt agwɔp akparɛnja ywi. Akpɔ́t atú nsɛ̌m mǔngo bachiǎkap Mandɛm chwát agʉɛ́p amɨk. 51 Kɛ Yesu aghati bhɔ bɛ, “Dɔ̌ ká nɔ!” Atɔk yɛ atú mmu wu, abu yi. 52 Yesu abhɛ́p yɛ bǒbati bachiǎkap Mandɛm nɛ bǒbati batɛmɛ́ nɛnu abhɛn bábhàbhɛri ɛkɛrákap Mandɛm nɛ bǒbati ɛtɔk abhɛn bátwɔ́ bɛkɛm yi bɛ, “Bǎtwɔ bɛkɛm mɛ nɛ bɔakparɛnja nɛ nkɨ́k mbɔ bɛ nchí chí ngɛ́bhɛ ntantaŋ? 53 Mpok nchí nɛ bhe amɛm ɛkɛrákap Mandɛm nɛ́nji nɛnji, bǎbhɨ́kɨ́ kɛm mɛ. Kɛ mpok yɛka nɛ Satan, mfɔ ɛjuri, akway nɛ́nɛ.”
Píta arɛm bɛ abhɨ́kɨ́ rɨŋɨ Yesu
(Mt 26.57-58, 69-75; Mk 14.53-54, 66-72; Jn 18.12-18, 25-27)
54 Bǒbhɔ bákɛ́m yɛ́ Yesu, bábhó bɛrɔŋ ndǔ ɛkɛt ɛnɛ mǔngo bachiǎkap Mandɛm. Píta are koŋo bhɔ ansɛm nɛkɔ nɛsiɛ. 55 Bábháyti ngó nɛntɨ sɛnta. Bo báchɔ́kɔ nɛpaká ngó mángwaka nɔkɔ ngo. Píta achɔkɔ arɛ́ nɛ bhɔ. 56 Ngɔrɛ́ bɛtok amɔt anɛ achi arɛ, aghɔ́ Píta nkwɔ arɛ́ chɔkɔ ndǔ ngo ághɔ̀ yi amʉɛt. Áyɨ́ŋɨ́ yi dǐǐ, arɛm bɛ, “Mɔ́nkwǎnɛ nkwɔ́ achi mbʉ nɛ Yesu.” 57 Píta ataŋa, arɛm bɛ, “Mma, mbɨ́kɨ́ rɨŋɨ yi.” 58 Ɛ́bhɨ́kɨ́ tat, mmǔ achak aghɔ́ Píta arɛm bɛ, “Wɔ nkwɔ ɔchí mmǔ ywi amɔt.” Píta akɛmɛ yi bɛ, “Cháá, mpú nɛ bhɔ” 59 Ɛ́fʉɛ́rɛ́ nɔkɔ mbɔ nɛŋɔkɔ́ nywɔp nɛmɔt, mmǔ achak arɛm bɛ, “Tɛtɛp, mmǔ-nɛ nkwɔ́ achi mbʉ nɛ Yesu. Yi nkwɔ chi mmu Gálili.” 60 Píta aghati yi bɛ, “Nkwǎnɛ, mbɨ́kɨ́ rɨŋɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ wɔ ɔ́rɛ̀m!” Tɛ́mté wu, ɛnɛ́ yi ábhʉɛ́t bɛrɛm ɛnyɨŋ ɛnɛ yi árɛ̀m, nkɔk akók. 61 Acha ayibhiri mmʉɛ́t ayɨŋɨ Píta. Amɨ́k ayap átɛ́mɛ́ri. Píta atɨk ɛnyɨŋ ɛnɛ Yesu ághátí yi bɛ, “Nkɔk apɛrɛ́ kók bɛti ɛbhɛn, chɔŋ ɔ́ndɛm ndɔŋ ɛrat bɛ ɔbhɨ́kɨ́ rɨŋɨ mɛ.” 62 Afú nɛfí, adi kɛbhɔ, nɛ bɛyǎ basɛ́mɛ́ antɨ.
Bábhó bɛyɔkɔ Yesu nɛ mándɛnɛ nɔkɔ yi
(Mt 26.67-68; Mk 14.65)
63 Batɛmɛ́ nɛnu abhɛn bábhàbhɛri Yesu bábho bɛyɔkɔ yi nɛ mándɛnɛ nɔkɔ yi nɛ ɛ́kpá. 64 Bágwɔ́t yi amɨ́k nkwɔ, mámbɛbhɛ nɔkɔ yi bɛ, “Wɔ mmu ɔ́chí ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ, ghatí bhɛsɛ! Agha ádɛ́bhɛ́ nɔ́ wɔ?” 65 Bárɛ́m bɛyǎ mɛnyɨŋ bɛchak, mánso nɔkɔ yi nɛ nsɔk.
Básɔ́t Yesu barɔk ndǔ ɛchɛmɛ bataŋá manyé
(Mt 26.59-66; Mk 14.55-64; Jn 18.19-24)
66 Nɛ́yí nɔ́kɔ́, bǒbati ɛtɔk, bǒ batí bachiǎkap Mandɛm nɛ batɔŋ ɛbhé Mandɛm bákɛ́m ɛchɛmɛ ɛghǒ yap. Básɔ́t Yesu barɔk arɛ́ nɛ yi. 67 Bábhɛ́p yi bɛ, “Ghatí bhɛsɛ, ɔchí Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò?” Akɛmɛ bhɔ bɛ, “Mbák ngátí bhe bǎpú noko; 68 nɛ mbák mbɛ́p bé ɛnyɨŋ, bapú kɛmɛ mɛ. 69 Kɛ bɛ́bhó ɛchɔŋ, chɔŋ Mandɛm Bɛtaŋ Mɛnkɛm amfyɛ́ Mɛ Mmu mfú amfay nchɔkɔ ndǔ nɛbhʉɛt bɛyǎ kɛnókó, ɛbhě awɔ́nɛm ɛyi.” 70 Bɔ́ mankɛm babhɛp yi bɛ, “Nɔ́ ɔchí Mmɔ̌ Mandɛm-ɛ?” Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Ɛchi mbɔ ɛnyǔ bǎrɛ́mɛ́.” 71 Bɔ́ bárɛ́m bɛ, “Sɛ́pɛ́t sɛ́yàŋ batísiɛ́ mántwɔ́ mándɛ́m ɛnyɨŋ ɛnɛ yi ákʉ́ ndaká yí? Bɛsɛ́ babhɔŋ sɛ́ghok nɛ batú ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́fú yi anyu.”