24
Yesu apɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m
(Mt 28.1-10; Mk 16.1-8; Jn 20.1-10)
Nɛ nɛyǐnwyɔp ndǔ Nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt, baghɔrɛ́ bhɔ básɔ́t bawɛrɛ́riɛp amɛn bɔ bághókó bárɔ́k ndǔ nnɛm Yesu nɛ nɛyǐnwyɔp. Bághɔ́ bɛ ntay ɛnɛn anyǔ nnɛm nɛ́rɔp chi nɛpaká nnɛm. Báchwé amɛm nnɛm, kɛ bákɛ ghɔ mmʉɛt yi. Ɛ́chá bhɔ ɛnyu bákʉ. Tɛ́mté wu, babhakanɛm bati apay nɛ ndɛn amʉɛt ɛnɛ́ ɛ́kɔ̀t ŋwaŋwǎŋwaŋ báté kɛkwɔt nɛ bhɔ. Bɛcháy bɛ́kɛ́m baghɔrɛ́ bhɔ tontó. Bátɛ́p bati amɨk. Bǒ-bhɔ bábhɛ́p bhɔ bɛ, “Ndaká yí báyàŋ mmu anɛ achi nɛpɛ́m ndǔ nkwɔ́ bawú? Apú fá. Mandɛm akʉ yi apɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ yi árɛ́mɛ́ nyaka bɛ ɛbhɔŋ bɛfakari. Twɔ́ ká ghɔ nɛbhʉɛt anɛ bábhʉ́rɛ́ yi. Tɨ́k ka ndǔ yi ágháti bhe mpok ábhʉɛ́t atú Gálili nɛ bhe. Yi arɛm nyaka bɛ, chɔŋ mámfyɛ Mmu anɛ áfú ntá Mandɛm amɔ́ bǒ bɛbʉ́, mángó yi ndǔ ɛkotákátí, nɛ ɛ́ghaka nɔkɔ manywɔp arat, ampɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m.” Baghɔrɛ́ bhɔ bátɨk yɛ bɛyɔŋ Yesu. Bápɛ́rɛ́ nɔ́kɔ́ nsɛm, bágháti mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛfakari ntá bǒnto Yesu bati byo nɛ amɔt nɛ bakoŋo bhi abhɛ́nɛ́fú mankɛm. 10 Baghɔrɛ́ abhɛn bághátí nyaka bǒnto Yesu mbok yɔ chi María anɛ áfú ɛtɔk Mágdala, nɛ Joana, nɛ María nnɔ Jems, nɛ baghɔrɛ́ báchák abhɛn báchi nyaka nɛ bhɔ. 11 Kɛ bǒnto básɔ́t ɛnyɨŋ ɛnɛ baghɔrɛ́ bhɔ bárɛ́mɛ́ mbɔ ɛráká ndak, bɔ́ kɛnókó wáwák. 12 Yɛ̌ nɔ́, Píta afate, ajɛt arɔk ndǔ nnɛm. Ákúrí nɔ́kɔ́, agʉɛp amɨ́k, ayɨŋɨ amɛm nnɛm. Aghɔ́ bɛbhɔ́kɔ́ ndɛn ɛbhɛn mánɛ́bhɛ́ nyaka mmʉɛt Yesu nɛ bhɔ bhʉ́rɛ́. Apɛtnsɛm anywɔ́p, amakati nɔkɔ ɛnyɨŋ ɛ́nɛ́ ɛ́fákárí.
Yesu atɛmɛri bakoŋo bhi bati apay ndǔ mbi Ɛmayus
(Mk 16.12-13)
13 Nkúbhɛ́ ɛwak ɛyɔ, bakoŋo Yesu bati apay báfá Yerúsalɛm bare rɔŋ ndu mɔ́tɔk anɛ bábhìŋɨ bɛ Ɛmayus, nɛkɔ̌ ɛnɛn nɛchi mbɔ bɔkilɔ́mɛta nɛ́nɛnamɔt nɛ ɛbhɔ́k. 14 Mándɛmɛ nɔkɔ ɛ̌ti mɛnyɨŋ mɛnkɛm ɛbhɛn bɛ́fákárí. 15 Ɛnɛ́ bárɛ̀m mánkɛm nɔkɔ ɛpʉ́ítí nɛ batɨ, mbɔŋ Yesu arɔk kɛkwɔt nɛ bhɔ ankɔ nɔkɔ nɛ bhɔ. 16 Kɛ ɛ́bhák mbɔ bɛ́ bágwɔt amɨ́k ayap. Bɔ́ kɛrɨŋɨ bɛ́ chí Yesu. 17 Abhɛ́p bhɔ́ bɛ, “Ntɨkɨ ndak bǎkɔ̀ mǎndɛmɛ nɔkɔ ɛnyunɛ?” Báté nsónso. 18 Mmu wap amɔt anɛ áká nnyɛ́n bɛ Klópas abhɛ́p yɛ yi bɛ, “Ndiɛrɛ wɔ kɛ ɔ́chí kɛnkɔ̌ anɛ átwɔ́ Yerúsalɛm anɛ ábhɨ́kɨ́ rɨŋɨ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛfakari arɛ́ ndǔ manywɔbhɛ́-nɛ?” 19 Abhɛ́p bɛ, “Ntɨkɨ mɛnyɨŋ?” Bákɛ́mɛ yi bɛ, “Mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́fákárí nɛ Yesu anɛ Násárɛt. Achi nyaka ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ Mandɛm, nɛ atɔ́ŋ bɛsí bho nɛ bɛsí Mandɛm bɛ bɛtaŋ Mandɛm bɛchi nɛ yi ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi árɛ̀m nɛ ɛbhɛn yi ákʉ̀. 20 Kɛ bǒbati bachiǎkap Mandɛm nɛ bǒ batí ɛtɔk abhɛsɛ bákɛ́m yi bachyɛ mangway, nɛ bágó yi ndǔ ɛkotákátí. 21 Sɛ́bhaka nyaka ntɨ bɛ yí kɛ ábhɔ́ŋɔ́ bɛ́fɛ́rɛ bo Israɛl ndǔ ɛsɔŋɔri. Ɛ́chí nɛ́nɛ manywɔp arat ɛnɛ́ ndak anɛ́ áfákárí. 22 Ɛnyɨŋ ɛ́chák ɛ́chí bɛ́ mbɔk baghɔrɛ́ ndǔ nkwɔ ywɛsɛ bákʉ batí átaka bhɛsɛ amɛm. Bárɔ́k ndǔ nnɛm běti bheti, 23 kɛ bákɛ ghɔ Yesu. Bápɛtnsɛm barɛm bɛ bághɔ̌ bo mbɔ bɔángɛl Mandɛm ndǔ kɛnɔ́ amɨ́k antifú abhɛn bághátí bhɔ bɛ Yesu achi nɛpɛ́m. 24 Mbɔk bo abhɛn báchí nyaka ndǔ nkwɔ́ ywɛsɛ bárɔ́k ndǔ nnɛm bághɔ́ bɛ́ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛchi nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ baghɔrɛ́ bhɔ bárɛ́mɛ́, kɛ bɔ́ kɛghɔ́ mbɔŋ Yesu.” 25 Afɔ̌ kɛ Yesu árɛ́mɛ́ ntá yap bɛ, “Bǎchɨŋti bǎcha! Nɛ batɨ̌ yɛka ápú wakari mɛ́nóko mɛnyɨŋ mɛnkɛm ɛbhɛn barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ bárɛmɛ! 26 Pú Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò, abhɔ̌ŋ nyaka bɛghɔ bɛsɔŋɔri ɛbhɛn mɛnkɛm kɛ anchwe ndǔ kɛfɔ ɛki?” 27 Yesu abho yɛ mɛnɛnɛ ntá yap bɛ manjwimɛm ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn básɨ́ŋɨ́ ɛ̌ti yi amɛm Ɛkáti Mandɛm, bɛ́bho ndǔ Basɨŋɨ Moses bɛrɔ́ŋ bɛghaka ndǔ amɛn barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ Mandɛm mankɛm.
28 Bágháká kɛkwɔt ɛtɔk ɛnɛ bárɔ̀ŋ, Yesu akʉ mbɔ bɛ ǎrɔ̀ bhɔ bɛrɔŋ ambɨ. 29 Kɛ bájwɛ́ yi, barɛm bɛ, “Bʉrɛ́ nɛ bhɛsɛ. Nywɔp nɛ́rɔŋ nɛ mbaŋ anaŋ ǎgiri.” Arɔk yɛ bɛbhʉrɛ nɛ bhɔ. 30 Mpok nɛnyíɛ́ ákwáy nɔ́kɔ́, asɔt ɛkpɔkɔ́ brɛt. Áchyɛ́ bakak ntá Mandɛm. Abho yɛ bɛ́bɔ́kɔ́ti anchyɛ nɔkɔ ntá yap. 31 Amɨ́k ánɛ́nɛ bhɔ, bárɨ́ŋɨ yɛ bɛ chi yi. Kɛ anɛmsi bhɔ́ bɛsí. 32 Babho bɛrɛm nɛ batɨ bɛ, “Nyakányɛt maŋák achi mbʉ bhɛsɛ antɨ mpok yi árɛ̀m kɛpɨ nɛ bhɛsɛ ambi, anɛnɛ nɔkɔ basɨŋ ntá yɛsɛ!” 33 Báfáte tɛ́mté bápɛtnsɛm Yerúsalɛm. Bághɔ́ bǒnto Yesu bati byo nɛ amɔt nɛ bakoŋo bhi abhɛ́nɛ́fú abhɛn báchí nɛ bhɔ́ ndǔ nɛbhʉɛt amɔt. 34 Nɛchwe báchwé, bágháti bhɔ bɛ, “Acha apɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m tɛtɛp! Atɔ̌ŋ mmʉɛt ntá Símun!” 35 Bǒbhɔ bati apay bágháti ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛfakari ambi, nɛ ɛnyu bɔ́ bárɨ́ŋɨ́ yi mpok yi abɔkɔti brɛt achyɛ bhɔ manyíɛ́.
Yesu abhesi ntá bakoŋo bhi
(Mt 28.16-20; Mk 16.14-18; Jn 20.19-23; Bk 1.6-8)
36 Ɛnɛ́ bárɛ̀m nɔ ɛ̌ti yi, mbɔŋ Yesu abhesi bɛsí bhap! Arɛm bɛ, “Kpák ámbák nɛ bhe.” 37 Bácháyti, nɛ bɛcháy bɛ́kɛ́m bhɔ. Bákáysi bɛ bághɔ̀ nɔ chi ɛfóŋó ngu. 38 Kɛ abhɛ́p bhɔ́ bɛ, “Bǎcháy yi? Yi mǎmàkati amɛm batɨ yɛka? 39 Ghɔ́ ká amɔ ya nɛ bɛkak ɛbha, mǎndɨŋɨ bɛ chi mɛ tɛtɛp. Mɔ́ ká mmʉɛ́t ya mǎngɔ bɛ chi mɛ. Ɛfóŋó ɛ́pú bhɔŋ mmʉɛt nɛ bɛghɛp mbɔ ɛnyǔ bǎghɔ́ bɛ mbɔŋ.” 40 Arɛm nɔkɔ nɔ, atɔ́ŋ bɔ́ amɔ yi nɛ bɛkak. 41 Bábhɔ́ŋ maŋák tontó nɛ babhak maknkay bɛ yi achi nɛpɛ́m. Ɛkʉ bɔ́ kɛnókó bɛ ɛchi tɛtɛp. Yesu abhɛ́p bɔ́ bɛ, “Bǎbhɔŋ yɛ̌nyɨŋ mɛnyiɛ fá?” 42 Báchyɛ yi mbɨŋɨ́ nsi anɛ bágwɔ́. 43 Asɔt anyiɛ́ bɛsí bhap.
44 Aghati yɛ bhɔ́ bɛ, “Mɛnyɨŋ ɛbhɛn bǎghɔ̀-nɛ́, chí nkúbhɛ́ barak anɛ mɛ̌ghàti nyaka bhe mpok mbʉɛt nɛ bhe. Mɛ̌ghàti nyaka be bɛ, mɛnyɨŋ mɛnkɛm ɛbhɛn bɛ́chi amɛm basɨŋɨ́ Moses nɛ amɛn abhɛn bɛchi ndǔ basɨŋɨ́ barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ nɛ ɛbhɛn bɛ́chí amɛm Ɛkáti Bakway ɛ̌ti ya, bɛ́bhɔŋ bɛfu tɛtɛp.” 45 Anɛnɛ yɛ nkaysi yap bɛ mánjwimɛm ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn básɨ́ŋɨ́ amɛm Ɛkáti Mandɛm. 46 Aghati bhɔ bɛ, “Básɨŋ bɛ, Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtò abhɔŋ bɛ́ghɔ ɛsɔŋɔri, angú, nɛ bɛghaka manywɔp árát, ampɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m. 47 Nɛ bɛ bábhɔŋ bɛghati bǒ bɛtɔk mɛnkɛm ndǔ nnyɛ́n ɛni bɛbho Yerúsalɛm bɛ Mandɛm ǎfòŋori bo abhɛn bátɨ́knsɛm ndǔ bɛbʉ́ bhap. 48 Bǎchí batísiɛ́ ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛnkɛm nɛ bǎbhɔŋ bɛ́gháti bo bachak bɔ mɛnkɛm. 49 Ghɔ́ ka, chɔŋ nto be akap anɛ Ɛtaya afyɛ́ bariɛp bɛ ǎtò ntá yɛka. Kɛ bǎbhɔŋ mɛ́noŋ fá amɛm ɛtɔk kpátɛ bɛtaŋ mɛ́mfu amfay mɛ́mbak nɛ bhe.”
Yesu apɛtnsɛm ntá Mandɛm
(Mk 16.19-20; Bk 1.9-11)
50 Yesu asɔt yɛ baghɔkɔ́ bhi, afú ɛtɔk nɛ bhɔ. Bárɔ́k bachwɔp ɛtɔk Bɛ́tani. Arɛ́, ayoŋ amɔ amfay, are yɛt bhɔ. 51 Ɛnɛ́ yi áyɛ̀t bhɔ, arɔ bhɔ́, Mandɛm asɔt yi ámpɛ́tnsɛm amfay. 52 Nɛ ndǔ yi ákò baghɔkɔ́ bhi báré chyɛ yi kɛnókó. Bápɛ́t yɛ nsɛm Yerúsalɛm nɛ bɛyǎ maŋák. 53 Báre rɔ́ŋ ɛkɛrákap mámbɨti nɔkɔ Mandɛm.