8
Baghɔrɛ́ abhɛn bákoŋo Yesu
(Mt 13.1-8; Mk 4.1-9)
Ɛ́bhɨ́kɨ́ tat, Yesu are kɔ amɛm bɛtɔk bɛgho nɛ ndǔ bɔ̌bɛtɔk angati nɔkɔ Mbok Ndɨ́ndɨ́ ɛ̌ti ɛnyu ɛnɛ́ Mandɛm ábhak nɛ bho mbɔ Mfɔ wap. Baghɔkɔ́ bhi bati byo nɛ apay bábhák nɛ yi. Mpáy baghɔrɛ́ bákɔ̀ nyaka nkwɔ nɛ bhɔ. Bábhák baghɔrɛ́ abhɛn Yesu ábú mame yap nɛ mbɔk bábhák abhɛn Yesu ábókó bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ ɛbhɛn bɛ́sɔŋɔri nyaka bhɔ. Ngɔrɛ́ amɔt abhak arɛ́ anɛ áká nnyɛ́n bɛ María mmɔ̌ ɛtɔk Mágdala. Yesu anáŋ abok nyaka bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ tándrámɔt ɛbhɛn bɛ́sɔ̀ŋɔri yí. Anɛfú abhak Joana, ngɔrɛ́ Kusa, mmǔ anɛ achi nkɛ́mfɔ ntá Mfɔ Hɛ́rɔd. Anɛfú abhak Susana. Nɛ bɛyǎ baghɔrɛ́ bachak. Bɔ básɔt nyaka nkáp awap mánkwak nɔkɔ bɛ Yesu nɛ baghɔkɔ́ bhi mámbɔ́ŋ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛchɛbhɛ bhɔ.
Yesu atɛ́m nɛkǎy ntyɛ̌mbwɔt
(Mt 13.1-9; Mk 4.1-9)
Bo barɔk ambɨ bɛ́fú ndǔ bɛtɔk nɛ bɛtɔk mántwɔ nɔkɔ ntá Yesu. Ngɛ́mtay bho báchɛ́mɛ́ nɛbhʉɛt amɔt. Yesu atɛ́m bhɔ nɛkay ɛnɛn bɛ́: “Ɛwak ɛ́mɔt, nkwaŋankɨ amɔt arɔ̌ŋ nyaka bɛtak ɛnyǔ nchwifú amɛm nkɨ ywi. Ɛnɛ́ yi átàk árɔ̀ŋ, mbɔk akwɛnti ndǔ mɔ́mbi anɛ áchí amɛm nkɨ. Bo báyáti. Kɛnɛn kɛ́twɔ́ kɛ́bwɔ́pti nchwi yɔ nkɛm. Achák akwɛnti ndǔ mmɨk sɛtárɛ́bhɛ́ nɛ mpok ácháká, anɨŋti, awɔsi, mbɔnyunɛ nɛbhʉɛ́rɛ́mɨk wu apu kɛm manyiɛp. Mbuɔt anɛfu akwɛnti ndǔ mmɨk anɛ tákɔ nsěnse ágò arɛ́. Achak are gó, kɛ tákɔ nsěnse agó áchók yɔ. Kɛ nchwi áchák akwɛnti ndǔ mmɨk ndɨ́ndɨ́, agó achyɛ bɛyǎ nchwi. Ayá acha anɛ bápɨ́ ndɔŋ bɛsa bɛtay.” Ndǔ ngwɛnti, Yesu arɛm bɛ, “Mmǔ anɛ áyàŋ bɛghok, ántá batú angok sayri.”
Ntí Yesu árɛ̀m kɛpɨ ndǔ bakay
(Mt 13.10-17; Mk 4.10-12)
Baghɔk Yesu bábhɛ́p yi ntí nɛkay ɛnɛn. 10 Akɛmɛ bhɔ́ bɛ́ “Mandɛm achyɛ́ mbi bɛ mǎndɨ́ŋɨ́ mɛnyɨŋ ɛbhɛ́n bɛchi bhɛ́sɛ́ bhɛ́sɛ́ ɛ̌ti ɛnyǔ yi ákɛ̀m bǒbhi mbɔ Mfɔ wap. Kɛ mbák chi bo bachak, nchí rɛm kɛpɨ nɛ bhɔ́ chi ndǔ bakay bɛ yɛ̌ndu báyɨ̀ŋɨ bákɛ́ ghɔ, nɛ yɛ̌ndu bághòk bákɛ́ jwimɛm.”
Yesu aghati baghɔkɔ́ bhi ntí nɛkǎy ntyɛ̌mbwɔt
(Mt 13.18-23; Mk 4.13-20)
11 Yesu arɔk ambɨ árɛ́m bɛ nɛkǎy ɛnɛn nɛ́tɔ̀ŋ bɛ, “Mbuɔt chi Ɛyɔŋ Mandɛm. 12 Mbuɔt anɛ ákwɛ́ntí ndǔ mɔ́mbi chi bo abhɛn bághókó Ɛyɔŋ Mandɛm. Kɛ Satan antwɔ́ amfɛrɛ yɔ́ ndǔ batɨ yap bɛ bákɛ́ noko Mandɛm yi ampɛmɛ bhɔ. 13 Mbuɔt anɛ ákwɛ́ntí ndǔ mmɨk sɛtárɛ́bhɛ́ até ndǔ bo abhɛn bághòk Ɛyɔŋ Mandɛm, mánoko tɛ́mté nɛ bɛyǎ maŋák. Kɛ bɔ kɛbhɔ́ŋ bakaŋ amɨk. Mánoko chi ndu mɔ́mbɨŋɨ́ mpok. Nɛmɔ nɛtwɔ nɔkɔ, mánkwɛn ansɛm. 14 Nɛ mbwɔt anɛ ákwɛ́ntí ndǔ mmɨk tákɔ nsěnse, até ndǔ mmu anɛ ághòk Ɛyɔŋ Mandɛm, kɛ bakáysí ɛ̌ti mɛnyɨŋ mmɨk, nɛ bakáp, nɛ nɛpɛ́m mɛ́nyiɛ, akʉ bɔ́ kɛsɛnɛ ndǔ Ɛyɔŋ Mandɛm. 15 Mbɔ ɛnyu ɛfakari nɛ mbwɔ́t anɛ ákwɛ́ntí ndǔ mmɨk ndɨ́ndɨ́, nɔ kɛ ɛchi nɛ bo abhɛn bághòk Ɛyɔŋ Mandɛm mánkɛ́m nɛ ntɨ nɛ́mɔ́t mankʉ nɔkɔ mbɔ ɛnyu ɛ́yàŋ, mándɔk nɔkɔ ámbɨ bɛkʉ ɛnyu ɛyɔ nɛ ɛkɛ́bhɛ́ntɨ́.”
Nɛkǎy ɛrɔ́ŋɔ́ ɛnɛ́ bádúrɛ́
(Mk 4.21-25)
16 “Yɛ̌ mmu apú durɛ ɛrɔ́ŋɔ́ ansɔt ɛnyɨŋ ankuti, mbák ɛ́pú nɔ ante antɛn bɛkɔk. Ǎte yɔ chí nɛbhʉɛt anɛ babhɔŋɔ bɛte yɔ bɛ mbaŋ angɔ́ɔ́ ntá yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ achwe anywɔ́p. 17 Dɨŋɨ́ ká bɛ, chɔŋ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛchi bhɛ́sɛ́ bhɛ́sɛ́, ɛ́mfú kpoŋoroŋ, nɛ ɛnɛ́ bábhɛ́sɛ́ ɛ́mfú kpoŋoroŋ. 18 Sɔt ka mpok bɛghok Ɛyɔŋ Mandɛm sayri ɛnyu ɛnɛ bǎjwimɛm mbɔnyunɛ mmǔ anɛ ábhɔ́ŋɔ́ ɛnyɨŋ, chɔŋ mámaka yi ɛ́chák, kɛ mmǔ anɛ ábhɨ́kɨ́ bhɔŋ yɛ̌nyɨŋ, yɛ̌ chí mandú anɛ yi ákáysí bɛ́ abhɔŋ, chɔŋ mánsɔt yɔ ntá yi.”
Nnɔ Yesu nɛ bɔ̌mayi
(Mt 12.46-50; Mk 3.31-35)
19 Nnɔ Yesu nɛ bɔ̌mayi bárɔk bɛghɔ yi. Kɛ bɔ́ kɛ kwáy bɛrɔŋ kɛkwɔt nɛ yi mbɔnyunɛ bo bayǎ nyaka bacha. 20 Mǔfu aghati yi bɛ, “Máyɛ nɛ bɔ̌mayɛ báchí nɛfí téé báyàŋ bɛghɔ wɔ.” 21 Yesu akɛmɛ bɛ, “Máya nɛ bɔ̌maya chi bo abhɛn bághòk Ɛyɔŋ Mandɛm nɛ mánkʉ mbɔ ɛnyu yɔ ɛ́rɛ̀m.”
Yesu akʉ mbʉ́ɛ́p ataŋataŋ akwɛn
(Mt 8.23-27; Mk 4.35-41)
22 Nywɔp nɛmɔt Yesu arɛm ntá baghɔkɔ́ bhi bɛ, “Sɛ́mpé sɛ́ndɔ́k ɛbhě manyu ɛ́nɛ awu.” Báchwe amɛm áchwí nɛ yi bábhó mɛnok mandɔkɔ nɔkɔ. 23 Ndu mánòk bárɔ̀ŋ, Yesu akwɛ́n kɛnɔ́. Mbʉ́ɛ́p ataŋataŋ abho mɛnu. Nnyɛ́n nɛ́bho bɛdɛp áchwí, manyiɛp anchwe nɔkɔ amɛm. Ɛ́rɔp chi mandú bɛ mámbɛt anyɛ́n. 24 Baghɔkɔ bhi barɔk máŋɛ́mɛ́ yi barɛm bɛ, “Ɛta! Ɛta! Sɛ́twɔ gu anyɛ́n!” Yesu aŋɛmɛ asáy mbʉ́ɛ́p nɛ mpɛ́rɛ́nyɛn. Mbʉ́ɛ́p ágú, nɛ nnyɛ́n nɛ́kwɛ́n tɨɨ. 25 Abhɛ́p bhɔ bɛ, “Nɛka ɛnɛka nɛ mɛ nɛ́chí fá?” Bɛcháy bɛkɛm bɔ nɛ bábhak maknkay, bábho bɛbhɛp batɨ bɛ, “Ntɨkɨ ɛnyǔ mmu nɛ? Ǎsay yɛ̌ chi mbʉ́ɛ́p nɛ mpɛ́rɛ́nyɛn, nɛ yɔ ɛ́nkʉ mbɔ ɛnyǔ yi arɛmɛ!”
Yesu akʉ bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ bɛ́rɔ́ mmu anɛ bɔ bɛ́sɔ̀ŋɔri
(Mt 8.28-34; Mk 5.1-20)
26 Yesu nɛ baghɔkɔ́ bhi mánók yɛ, bápe nnyɛ́n, báchwɔ́p ɛtɔk Gɛrása. Gɛrása abhak ɛbhěnyɛn ɛnɛ ɛ́yɨ̀ŋɨ Gálili. 27 Nɛfú Yesu áfú amɛm áchwí, mǔfu afú ɛtɔk Gɛrása ɛyɔ akwɛsɛ yi. Bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ bɛ́sɔ̀ŋɔri nyaka yi. Ndǔ ɛrɔri mpok, mmǔ wu ǎkɔ̀ nyaka chi ɛbhowɔ, yi kɛ chɔkɔ anywɔ́p. Ǎchɔkɔ nyaka ndǔ nɛbhʉ́ɛ́rɛ́ manɛm. 28 Ághɔ́ nɔ́kɔ́ Yesu, abɨk, arɔk akwɛ́n yi bɛkak, arɛm nɛ, ɛyɔŋ ɛtaŋataŋ bɛ, “Yesu Mmɔ Mandɛm Acha! Ɔ́bhɔ̌ŋ ntɨkɨ ndak nɛ mɛ? Nɨkmʉɛt ɔ́kɛ́ chyɛ mɛ ɛsɔŋɔri!” 29 Arɛm ɛnyu ɛyɔ mbɔnyunɛ Yesu asay nyaka ɛfóŋó ɛbʉ́bʉ ɛnɛ ɛ́sɔ̀ŋɔri yi bɛ ɛ́ndɔ́ yi. Bɛyǎ mpok, ɛfóŋó yɔ ɛ́fate nyaka yi amʉɛt, nɛ yɛ̌ bákɛm yi báfyɛ ngɛm amɔ nɛ bɛkak, mámbabhɛri nɔkɔ yi, ǎkɨti ngɛm ɛyɔ, ɛfóŋó ɛyɔ ɛ́nkʉ yi ambʉ́ɛ́ anchwe amɛm baso. 30 Yesu ásáy nɔ́kɔ́ ɛfóŋó ɛbʉbʉ yɔ, abhɛp mmu wu bɛ, “Nnyɛ́n ɛnɛ bɛ yi?” Akɛmɛ bɛ, “Nnyɛ́n ɛna chi ngɛ́mtáy”; mbɔnyunɛ bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ bɛyǎ nyaka yi amʉɛt tontó. 31 Bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ bhɔ bɛré nɨk Yesu mmʉɛt bɛ́ ákɛ́ tó bhɔ amɛm nɛpi ɛnɛn nɛbhɨkɨ bhɔŋ ngwɛnti. 32 Ɛrɛmɛ́ nkwɔ́ bakók ányìɛ nyaka ambɨ njiɛ anɛ achi kɛkwɔt. Bɛfóŋó bhɔ mɛ́nɨkmʉɛt ntá Yesu bɛ́ ándɔ́ bɔ́ mándɔ́k mǎnchwe amʉɛt bakok bhɔ. Yesu achyɛ bhɔ mbi. 33 Bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ bhɔ bɛ́fú amʉɛt mmu wu bɛrɔk bɛchwe amʉɛt nkwɔ́ bakók. Bakók mankɛm bárókóri básɛp ndǔ nkokonjiɛ dúgúdúgúdúgú bágúrɛ anyɛ́n.
34 Bo abhɛn bábhàbhɛri bakók, bághɔ́ nɔ́kɔ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛfakari, bárɔk ɛtɔk ɛgho nɛ mbaŋ ɛnɛ ɛchi kɛkwɔt ntiɛ́t ntiɛt bágháti bho. 35 Bo bárɔ́k yɛ bɛghɔ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛfakari. Bágháká nɔ́kɔ́ ntá Yesu, bághɔ́ mmu anɛ bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ bɛ́fú yi amʉɛt. Abhak sayri ndǔ nkaysi yi. Bɛcháy bɛ́kɛm bɔ́ mankɛm tontó. 36 Bǒ abhɛn bághɔ́ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛ́fákári, báré ghati abhɛn batwɔ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́fákárí kɛ bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ bɛ́rɔ́ mmu anɛ bɔ bɛ́sɔ̀ŋɔri nyaka, yi ataŋ. 37 Bɛcháy bɛ́kɛ́m bǒ atú Gɛrása wu mankɛm. Bágháti Yesu bɛ́ amfu ɛtɔk ɛyap ándɔ́k. Arɔk achwe amɛm áchwí ndu bɛrɔŋ. 38 Mmǔ anɛ bɛfóŋó bɛbʉ́bɛbʉ bɛ́fú yi amʉɛt are nɨk Yesu mmʉɛt bɛ ándɔ́ yi ankoŋo yi. Kɛ ndu Yesu aghati yi ampɛtnsɛm, arɛm ntá yi bɛ, 39 “Pɛtnsɛm anywɔ́p ghati bo ɛnyɨŋɨ́ maknkay ɛnɛ Mandɛm ákʉ́ ntá yɛ.” Arɔk yɛ ndǔ ɛtɔk ɛyɔ ɛnkɛm angati nɔkɔ bo ɛnyɨŋ ɛnɛ Yesu akʉ ntá yi.
Yesu akʉ mmɔ̌ Jáyrɔs apɛtnsɛm ndǔ nɛpɛ́m
(Mt 9.18-26; Mk 5.21-43)
40 Yesu apɛt nɔkɔ nsɛm ɛbhě manyu ɛchak, bǒ abhɛn mánòŋ yi, basyɛpti yi. 41 Mǔfu anɛ áká nnyɛ́n bɛ Jáyrɔs arɔk ntá Yesu. Achí nyaka mǔnti ɛkɛrɛ́ nɛnɨkɨ́mʉɛtí bo Israɛl ndǔ nɛbhʉɛt anɛ yi achí arɛ. Akwɛ́n Yesu bɛkak anɨkmʉɛt bɛ Yesu andɔk ɛkɛt ɛyi. 42 Mɔ́ywi arɔp nyaka kɛkwɔt bɛgu. Nɛ ndiɛrɛ mɔ́wu kɛ yi ábhɔ́ŋɔ́ nyaka. Abhak mɔ́ngɔsɔ́ŋ anɛ achí mamiɛ́ byo nɛ apay.
Ndu Yesu árɔ̀ŋ arɛ́ bɛyǎ bo bákáp yi bɛbhe bɛpay. 43 Ngɔrɛ́ amɔt abhak arɛ́, anɛ áfɛ̀rɛ manoŋ ndǔ mamiɛ́ byo nɛ apay. Anáŋ achɔ́ŋtí nyaka nkáp anɛ́ yí ábhɔ́ŋɔ́ ankɛm kɛ yɛ̌ mmu kɛkwáy bɛbu yi. 44 Afú Yesu ansɛm, atɔti amɛm bɛyǎ bhó kpát arɔk atɔk nkokoŋ nkú yi. Tɛ́mté wu, manǒŋ mɔ asiɛ́p. 45 Yesu abhɛ́p bɛ, “Agha átɔ́kɔ́ mɛ́?” Bǒ mankɛm bataŋa. Píta arɛm yɛ bɛ, “Ɛ̌tá, bɛyǎ bo bákàp wɔ nɛ mányìɛrɛ wɔ!” 46 Yɛ̌ nɔ, Yesu arɛm bɛ, “Mmu atɔk mɛ. Ndɨ́ŋɨ́ nɔ mbɔnyunɛ ngók ndǔ bɛtaŋ bɛ́fú mɛ amʉɛt.” 47 Mɔ́ngɔrɛ́ wu ághɔ́ nɔ́kɔ́ bɛ́ Yesu arɨŋɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛfakari, arɔk angwɛrɛ nɔkɔ gbagbǎgbak, ákwɛ́n bɛkak Yesu arɛm bɛsí bo mankɛm ntí anɛ yi átɔ́kɔ́ Yesu nɛ ɛnyǔ yi átáŋ tɛ́mté. 48 Yesu arɛm ntá yi bɛ, “Mmá, nɛka ɛnɛ nɛ mɛ nɛ́kʉ ɔtaŋ. Mandɛm achi nɛ wɔ, dɔ́k sayri.”
49 Ɛnɛ́ Yesu ábhʉɛ́t bɛ́rɛm kɛpɨ nɛ ngɔrɛ́ wu, mǔnto achwɔp anɛ áfú ɛkɛt ɛnɛ Jáyrɔs mǔnti arɛm ntá yí bɛ, “Mɔ́ywɛ agu. Ɔ́kɛ́pɛrɛ sɔŋɔri Ntɔŋ.” 50 Kɛ Yesu aghoko nɔkɔ nɔ arɛm ntá Jairɔs bɛ, “Ɔ́kɛ́ cháy. Dɔ́kɔ́ rɔŋ ambɨ mɛnóko, chɔŋ mɔ́ywɛ antaŋ.” 51 Yesu aghaka nɔkɔ ɛkɛt Jairɔs, yi kɛka yɛ̌ mmu ánchwe anywɔ́p nɛ yi, ɛ́bhɨ́kɨ́ fʉɛt Píta, nɛ Jɔ̌n, nɛ Jems nɛ chimɔ nɛ máyi. 52 Bǒ mankɛm abhɛn bachi arɛ́ bare di mɔ́wu mámbyaka nɔkɔ amɔ antɨ. Kɛ Yesu arɛm bɛ, “Bɔ́t ká kɛbhɔ. Mɔ́nɛ abhɨkɨ gú. Ǎbhʉ̀rɛ chí kɛnɔ́!” 53 Bɔ́ mankɛm báré way Yesu way ndu bárɨ́ŋɨ́ bɛ́ mɔ̌rɛ́ agǔ tɛtɛp. 54 Kɛ Yesu arɔk kɛ́kwɔ́t nɛ mɔ́wu, akɛ́m awɔ ywi, abhɨŋɨ yi bɛ, “Mɔ́wa, faté.” 55 Ɛfóŋó yi ɛ́pɛ́tnsɛm, afate tɛ́mté. Yesu achyɛ ɛyɔŋ bɛ manchyɛ yi nɛnyíɛ́ ányiɛ. 56 Ɛtayi nɛ máyi bábhák maknkay tontó. Kɛ Yesu asɛmti bhɔ bɛ bákɛ́ ghati yɛ̌ mmu ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́fákárí.