8
Mon n'onwongo könyö Yecu
1 Kinge man, Yecu owotho ï kin taun na döngö ëka peci gïnï, na tïtö köp më Emuth na Bër më Ker k'Obanga. Ëlübkörë apar arïö onwongo tye ködë kanya acël,
2 ëka thon mon mökö n'onwongo ëcangögï kï kom tipo na reco ëka kï twoe. Mon ni ënë Maria më Magadala, na cen abïrö ëryëmö kï ï kome,
3 Joana dhakö ka Cuja, adwong na löö öt k'Erode. Onwongo thon dhakö tye na nyïngë Cucana ëka mon nökënë na pol. Mon ni onwongo mïö jamigï më könyö Yecu ëka ëlübkörë.
Carolok ï kom ngöm
(Matayo 13:1-9; Marako 4:1-9)
4 Ï nïnö mörö acël, lwak na pol öya kï ï taun gïnï cë ögürë gïnï both Yecu. Ën öcakö pwonyogï kï carolok na kobo nï,
5 “Apur mörö öcïdhö më cwöönö kodhi mërë. Ï karë na ën tye ka cwöönö kodhi, kodhi mökö ökïr ï dye yoo, cë jïï önyönö ëka wïny na ngwëcö kï malö ödëdëpö ökö.
6 Ën ökënë ökïr ï dye lëla cë öcakö tuu, ëntö oner ökö pïën pii nönök.
7 Kodhi nökënë opodho ï kin okudhi cë otuu, ëntö öküdhö ödïö ökö.
8 Kodhi nökënë ökïr ï ngöm na bër. Kodhi ni otuu ëka ödöngö cë önyakö nyige na pol na löö ën na yam ëcwö wang mia acël.” Yecu otyeko twak kï dwön na malö nï, “Ngat na tye kï ithe më winyo, myero ën owiny!”
Müng më Ker k'Obanga enyutho both ëlübkör Yecu
(Matayo 13:10-23; Marako 4:10-20)
9 Ëlübkör Yecu openyo ën nï, “Ngö na carolok ni gönyö?”
10 Ën ögamö nï, “Müng më ryëkö më Ker k'Obanga, ëmïö dong ökö bothwu. Ëntö both jö nökënë an atwak kï carolok ëk,
“ ‘Ka önënö gïnï, kür dök önën,
dök ka owinyo gïnï, ba twërö nïang ïë.’
Yecu ögönyö carolok më ngöm
(Matayo 13:18-25; Marako 4:13-20)
11 “Carolok ni gönyö nï köman. Kodhi ënë köp k'Obanga.
12 Kodhi n'ökïr ï dye yoo ënë jö na winyo, ëka Catan bino cë kwanyö köp k'Obanga ökö kï ï cwinygï ëk kür oyee gïnï ëka ölarë.
13 Kodhi n'ökïr ï dye lëla cal gïnï kï jö na gamö köp k'Obanga kï yom cwiny ka gïn owinyo. Ëntö ope gïnï k'oriigï n'ödönyö pïny. Gïn yeo pï karë na nönök, ëntö ka ï karë më tëmögï, podho gïnï ökö.
14 Kodhi n'ökïr ï kin okudhi cal kï jö na winyo köp k'Obanga, ëntö na gïn tye ï wothgï ëdïögï kï kwö më par, lönyö ëka kwö na yot. Jami ni mïögï ba nyakö nyig-gï.
15 Ëntö kodhi n'ökïr ï ngöm na bër cal kï jö na winyo gïnï köp k'Obanga, moko ï cwinygï, ëka dïö cwinygï cë nyakö nyig-gï.
Tii unu kï tara nï nwongo na bër
(Marako 4:21-25)
16 “Ba tye ngat mörö na cwïnyö tara cë kanö ökö ï adïta onyo ketho ï thë ëtana. Ëntö eketho tara kany oten, kanya cara mërë twërö nen both jö kïbëc na dönyö gïnï ï öt.
17 Ba tye gin mörö n'ëkanö na ba ebino tuco, ëka ba tye gin mörö n'ebino kanö na ba ebino ngeeno.
18 Pï manön, nën unu na bër kite nï winyo unu kï köp ködë! Jö na bino winyo pwonyna, ebino mëdö nïgï më winyo na thwönë. Ëntö pï jö na ba winyo gïnï, naka thon ngö na gïn thamö nï ënïang ïë ebino gamö ökö kï bothgï.”
Jö na tïmö ngö n'Obanga mïtö ënë jö ka Yecu
(Matayo 12:46-50; Marako 3:31-35)
19 Cë aya ka Yecu ëka utmego mërë obino më nënö ën. Ëntö gïn onwongo ba römö thuno ï ngete pïën lwak onwongo pol na dïrë gïnï.
20 Ngat mörö okobo nïnë, “Ayani ëka utmegoni ocung yökö, mïtö nënöni.”
21 Yecu ögamö nïnë nï, “Ayana ëka utmegona ënë jö na winyo köp k'Obanga ëka ketho gïnï ï tic.”
Yecu öjükö yamö kï nam
(Matayo 8:23-27; Marako 4:35-41)
22 Ï nïnö mörö acël Yecu ëka ëlübkörë ödönyö gïnï ï yeya cë okobo nïgï nï, “Eru ëngöl nam yo löka tung ca.” Cë gïn öcakö wothgï yo kunön.
23 Na gin ngölö ï nam, Yecu obuto pïny cë önïnö ökö. Cücüth yamö na ger öcakö kudho na tëk ï nam. Pii öcakö pong ï od yeya, öwëkö jö ni obedo ï thwön pëkö na rac.
24 Cë ëlübkör Yecu öcïdhö ocoo ën, na redo gïnï nï, “Rwoth, Rwoth, wan ëcwök thöö ökö yo!” Ëka Yecu öya malö cë ocoko yamö na ger ëka kï pii nï ëk ocung. Yamö ocung, ëka pii okwe moth.
25 Yecu openyo ëlübkörë nï, “Kara yeewu tye kwene?” Gïn ouro ëka obedo kï lworo, ëka öcakö twak ï kin-gï këkën-gï nï, “Koth dhanö mënë ene? Na coko yamö ëka pii cë winyo dhögë!”
Yecu öcangö dhanö na cen ut ï kome
(Matayo 8:28-34; Marako 5:1-20)
26 Yecu ëka ëlübkörë öngölö gïnï nam na cwök kï lobo më Galilaya, ëka othuno gïnï ï löka nam yo lobo ka jö Gereca.
27 Ï karë na Yecu donyo yökö kï ï yeya, ëcwö më taun nön n'onwongo cen ömakö obino më romo ködë. Pï karë na lac dhanö ni onwongo wotho kotula ëka onwongo ba bedo pacö ëntö onwongo kwö ï kin lyene.
28 Cücüth tëk nënö Yecu, oredo rwök. Ën opodho ï nyim Yecu cë oredo na tëk nï, “Yecu, Wod k'Obanga na ën Na Malö Rwök! Ngö na in ïmïtö kï botha? Akwai, kür ipwoda!”
29 Ën okobo man pïën Yecu onwongo öcïkö nï tipo na rac odonyi yökö kï ï kome. Wang na pol cen dwogo ï kome, ömïö ëgwökö agwöka nakun nwongo etweo atwea kï nyör ëka kï nywenyo. Ëntö ën tütürö ngö n'etweo ködë ökö. Cen ryëmö tero ï thim yo kanyalik.
30 Yecu openyo ën, “Nyingi nga?”
Ën ögamö, “Nyïnga Lejon,” pïën cene na pol onwongo opong ï kome.
31 Tipo na reco ömëdërë më kwaö Yecu ëk kür öryëmgï ï bur na thuth, kanya cene epwodogï ïë.
32 Ëthïpan pün onwongo cemo gïnï ï bad kidi. Cene ökwaö gïnï Yecu ëk oye nïgï ëdöny ï kom pün nön. Cë ën oyeo nïgï.
33 Na cene odonyo kï kom ëcwö ni, ödönyö gïnï ï kom pün, cë obino gïnï kï malö kï wi thur ëka ölüny gïnï ï nam.
34 Ï karë n'ëkwa pün önënö gïnï ngö n'ötïmërë, gïn öngwëcö më cïdhö rwëënö emuth ni ï kin taun gïnï ëka ï thwok lobo.
35 Jïï öcïdhö më nënö ngö n'ötïmërë ëka ï caa n'othuno gïnï both Yecu, onwongo gïnï ngat na cene ömakö bothe. Cene öya ökö kï ï kome ëka onwongo obedo ï nget Yecu. Ën onwongo orukere na leng ëka dong nïang. Ëntö jïï ödökö na lwor.
36 Cë jö n'önënö ngö n'ötïmërë okobo gïnï both jïï kite na ngat n'onwongo cen ömakö öcang ködë.
37 Jö kïbëc n'obedo gïnï ï Gereca ëka kany örïkö lobo nön ökwaö Yecu nï myero öya ökö kï bothgï pïën lworo onwongo ömakögï rwök. Yecu ödönyö ï yeya cë ödök cen.
38 Dhanö na cen öya kï ï kome odweko Yecu ëk ewoth ködë. Ëntö Yecu ökwërö ökö cë okobo nïnë nï,
39 “Dök pacö ëk ïcïdh ikob ngö na thwönë n'Obanga ötïmö më cangöni.” Cë ëcwö ni owotho ï taun kïbëc ëka ötïtö gin na Yecu ötïmö më cangönë.
Yecu öcangö dhakö na two ëka ocero nyaka Yairo
(Matayo 9:18-26; Marako 5:21-43)
40 Ï karë na dong Yecu odwogo, lwak ögamö kï yom cwiny pïën onwongo gïn kïbëc kürö.
41 Dhanö mörö obino, na nyïngë Yairo n'onwongo adwong më cinagoga. Ën orumo cöngë pïny ï nyim Yecu ëka odweko nï öcïdh yo parë
42 pïën onwongo nyarë acël këkën na ut kï mwaka apar arïö two na dong cwök thöö.
Na Yecu pod ut ï yoo, jö na pol obedo ka dïïnö ën.
43 Dhakö mörö onwongo ut kunön n'onwongo remo obedo cwer kï ï kome pï mwaka apar arïö na ba cok. Ën öbalö jami na ën ute ködë kïbëc both ëcang jö, ëntö ngat mörö onwongo ope na römö cangö ën.
44 Cücüth ka ën opelo kï kungee Yecu, cë ogudo lak böngü ka Yecu. Cücüth remo na cwer ojik ökö.
45 Yecu openyo nï, “Nga n'oguda?”
Jö kïbëc ökwërö gïnï ökö, cë Petero okobo nï, “Adwong jïï oriki dyere ëka tye ka thwaroni gïnï kï tung mörö këkën.”
46 Ëntö Yecu okobo nïgï nï, “Ngat mörö oguda, pïën awinyo tëkö më cangö dhanö ka yaa ökö kï ï koma.”
47 Dhakö ongeo nï ba ërömö pono, cë obino na kome myël ëka orumo cöngë pïny ï nyim Yecu. Ën okobo both jö kïbëc pïngö egudo Yecu ëka kï kite n'ëcang ködë cüth.
48 Cë Yecu okobo both dhakö nön nï, “Pïën dong iyee ëka ïcang ökö, cïdh giri kï kuc.”
49 Ï karë na Yecu pod twak, ngat mörö n'eoro obino kï ï pacö ka Yairo, adwong më cinagoga, cë okobo nï, “Nyari dong öthöö ökö, kür dök iyel apwony.”
50 Na Yecu owinyo köp ni, okobo nï Yairo nï, “Kür ïpar! Bed kï yee cë nyari bino cang.”
51 Ï karë na Yecu ödönyö ï öt ka Yairo, ba oyeo ngat mörö nï ëk ölüb körë, na path kï Petero, Jon, Yakobo ëka enyodo ka nyan nön.
52 Jö kïbëc onwongo kok na dhongo korgï pï nyakö nön. Yecu okobo nï, “Athïn ba öthöö, ëntö önïnö anïna.”
53 Jö kïbëc önyërö Yecu anyëra pïën gïn onwongo ngeo nï nyakö nön öthöö ökö.
54 Ëntö Yecu ömakö cïng nyakö nön cë okobo nïnë nï, “Athïn, yaa malö!”
55 Cücüth kwö mërë odwogo, ëka öya ökö malö wang acël. Yecu okobo nïgï dong nï ëk ëmïï nyan nön cem öcam.
56 Enyodo mërë ouro rwök. Ëntö Yecu öcïkögï nï kür okob gïnï both ngat mörö ngö n'ötïmërë.