10
Diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ Jesús saꞌa̱ ña̱ ko̱ váꞌa dánkoo ta̱a ñadiꞌí ra̱
Dá ni̱ keta Jesús ñoo ñoó kuaꞌa̱n na̱ xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌín ná. Dá ni̱ ya̱ꞌa na noo̱ kúú kuendá Judea. Dá ni̱ kasa̱ndaá na̱ iin ka̱ xoo yu̱ta naní Jordán. Ta ñóó ni̱ na̱taka tuku ña̱yuu noo̱ Jesús. Dá ni̱ da̱náꞌa̱ tuku na táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée na. Dá ni̱ na̱tuu yati dao ta̱ fariseo noo̱ íin na, dá ni̱ kaꞌán rá dátu̱ú ñaá rá no̱ó ña̱yuu ñoó. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá:
―¿Á kuu dánkoo iin ta̱a ñadiꞌí ra̱?
Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá:
―¿Ndí ni̱ saꞌanda Moisés choon noo̱ ndo̱ sa̱ꞌá ña̱ yóꞌo?
Dá ni̱ kaa ta̱ fariseo xíꞌín ná:
―Ni̱ sonó vá Moisés ña̱ kuu va ki̱ꞌo iin ta̱a iin tuti noo̱ ñadiꞌí ra̱ ña̱ káꞌa̱n ña̱ kóni̱ ra̱ kaꞌanda táꞌan ra xíꞌán. Ndiꞌi daá, dá kuu va dánkoo ñaá rá.
Dá ni̱ kaa Jesús:
―Sa̱ꞌá ña̱ káxí nda̱ꞌo nío̱ ndo̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ sonó Moisés noo̱ ndo̱ ña̱ kuu kee ndó dión, tído nda̱ míí saꞌa̱, tá kuu̱ ni̱ ka̱va̱ꞌa Ndios ndidaá ña̱ꞌa, “nda̱ daá vá ni̱ ka̱va̱ꞌa na iin ta̱a xíꞌín iin ñáꞌa̱”. “Sa̱ꞌá ño̱ó kánian dánkoo ta̱a tatá ra̱ xíꞌín naná ra̱, dá nakiꞌin táꞌan ra xíꞌín ñadiꞌí ra̱, dá kía̱n nduu na nda̱dá iin tóꞌón vá.” Ta ko̱ kúú ka̱ na̱ uu̱, nda̱dá iin tóꞌón vá kúú ná. Ta mií Ndios kúú na̱ ni̱ da̱kíꞌin táꞌan ñaá, sa̱ꞌá ño̱ó ni iin tóꞌón ña̱yuu ko̱ kánian kaꞌanda táꞌan na ―ka̱á na̱.
10 Dá tá ni̱ ndi̱sáa̱ na̱ veꞌe noo̱ ndéi na, dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá ta̱ xíonoo xíꞌín ná ndi kóni̱ kaa ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱. 11 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá:
―Ndi ndáa miíó ta̱a ni̱ da̱nkoo ñadiꞌí ra̱, ta ni̱ ta̱ndáꞌa̱ rá xíꞌín iin ka̱ ñáꞌa̱, ro̱ón kúú ra̱ yáꞌa kée kua̱chi xíꞌín iin ka̱ ñáꞌa̱ ñoó noo̱ Ndios. 12 Ta ndi ndáa mií vá ñáꞌa̱ ni̱ da̱nkoo yíi̱a̱n, ta ni̱ ta̱ndáꞌa̱n xíꞌín iin ka̱ ta̱a, dá kía̱n yáꞌa taꞌanián kéeán kua̱chi xíꞌín iin ka̱ ta̱a ñoó noo̱ Ndios ―kaá na̱.
Yóꞌo ni̱ xika̱ Jesús ña̱ mani̱ saꞌa̱ takuálí noo̱ Ndios
13 Ta ndáka ña̱yuu ñoó takuálí ve̱i na noo̱ Jesús, dá ná chinóo na ndáꞌa̱ ná dini̱ xí. Tído ni̱ ka̱sáꞌá ta̱a xíonoo xíꞌín ná dána̱ni ra ña̱yuu ñoó. 14 Ta ko̱ ní nátaꞌan taꞌon ini Jesús tá ni̱ xini na̱ ña̱ kée ra dión. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá:
―Konó ndó noo̱ takuálí xaa̱n ná kii xi noo̱ yúꞌu̱. Ná dáꞌa ni chituu ndó xi̱, dá chi̱ ña̱yuu kándéé ini tatá Ndios táto̱ꞌon kándéé ini takuálí xaa̱n tatá xi̱, no̱ón kúú na̱ ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios. 15 Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ndi ndáa na̱ ko̱ kándía ña̱ dándáki ñaá Ndios táto̱ꞌon ki̱ꞌo kándía takuálí ña̱ dándáki ñaá tatá xi̱, no̱ón kúú na̱ o̱ ko̱ní ndu̱ꞌu na ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios ―ka̱á Jesús.
16 Dá ni̱ nomi na takuálí ñoó. Dá ni̱ chi̱nóo na ndáꞌa̱ ná dini̱ xí. Dá ni̱ xika̱ na̱ ña̱ mani̱ noo̱ Ndios saꞌa̱ xí.
Diꞌa ni̱ kaꞌa̱n Jesús xíꞌín iin ta̱a kui̱ká
17 Dá ni̱ na̱kiꞌin tuku Jesús íchi̱ kuaꞌa̱n na̱, dá kánkono iin ta̱a ni̱ saa̱ ra̱ ni̱ sa̱ kuíi̱n xi̱tí rá noo̱ ná. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná:
―Maestro va̱ꞌa kúú ní. Ta, ¿ndí ki̱án kánian kee yuꞌu̱, dá ni̱ꞌí ña̱ kataki chíchíí?
18 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá:
―¿Ndiva̱ꞌa káꞌa̱n yo̱ꞌó ña̱ kúú yuꞌu̱ iin na̱ va̱ꞌa? Ta ni iin tóꞌón ña̱yuu ko̱ kúú na̱ va̱ꞌa. Sa̱va̱ꞌa iin tóꞌón dini̱ Ndios vá kúú na̱ va̱ꞌa. 19 “Sa̱ náꞌá vá yoꞌó ndi kuaꞌa̱n choon ni̱ saꞌanda Ndios: o̱ sa̱ kéeón kua̱chi xíꞌín iin ñáꞌa̱, ñá ko̱ kúú ñadiꞌóo̱n, ta o̱ sa̱ kaꞌánóo̱n ndi̱i, ta o̱ sa̱ kíꞌin kuíꞌínón, ta o̱ sa̱ káꞌo̱n ña̱ to̱ꞌón, ta o̱ sa̱ dándaꞌávóo̱n ña̱yuu, ta koo ña̱ñóꞌó noo̱ tatóo̱n xíꞌín noo̱ nanóo̱n” ―kaá na̱.
20 Dá ni̱ kaa ta̱a ñoó:
―Nda̱ lóꞌo̱ vei ni̱ ka̱sáꞌá seídóꞌi ndidaá choon yóꞌo, maestro.
21 Dá ni̱ kuꞌu̱ ini Jesús saꞌa̱ rá, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá:
―Nda̱dá iin tóꞌón vá ña̱ꞌa kómani̱ keeón viti, tá dáá. Kuaꞌán di̱kó ndiꞌón ña̱ꞌa ió noo̱o̱n. Ta dasón di̱ꞌón ñoó no̱ó na̱ kúndaꞌí, dá kía̱n kono̱n koo kui̱kón chí induú. Dá kisón kanoón xíꞌín yuꞌu̱.
22 Tá ni̱ seídóꞌo ra ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Jesús, kúú nda̱á ndaꞌí va ni̱ kuu ini ra̱, dá ni̱ nda̱kuíi̱n ra̱ kuaꞌa̱n ra̱ xíꞌa̱n kúndaꞌí ini ra̱, chi̱ ta̱ kui̱ká nda̱ꞌo kúú rá.
Diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ Jesús sa̱ꞌá na̱ kui̱ká
23 Dá ni̱ na̱nde̱ꞌé Jesús noo̱ ndidaá ña̱yuu ni̱ kao̱ noo ndíta ñoó. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌín ná ñóó:
―¡Nandeé ka̱ ví kuáchi̱ kíán, dá ndu̱ꞌu na̱ kómí ña̱ kui̱ká ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios!
24 Ni̱ naá vá iní ta̱ xíonoo xíꞌín ná tá ni̱ sei̱do̱ꞌo ra ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión. Tído ni̱ na̱ndió ko̱o tuku Jesús ni̱ kaꞌa̱n na̱:
―¡Nandeé ka̱ ví kuáchi̱, dá ndu̱ꞌu na̱ kándéé téí iní ña̱ kui̱ká ná ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios! 25 Kaon cháá ka̱ chikaꞌanda iin camello yái̱ iin ión tu̱kú o̱ du̱ú ña̱ ndu̱ꞌu iin na̱ kui̱ká ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios ―kaá na̱.
26 Tá ni̱ seídóꞌo ra to̱ꞌon yóꞌo, kúú kaꞌí ka̱ ví ni̱ naá iní ra̱. Dá ni̱ ka̱sáꞌá ndáto̱ꞌón táꞌan ra:
―¿Ndá yoo ni̱ꞌí ña̱ ka̱ki na, tá dáá? ―kaá ra̱.
27 Dá ni̱ na̱nde̱ꞌé ñaá Jesús, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá:
―Ni iin tóꞌón taꞌon ña̱yuu o̱ kándeé kee dión, sa̱va̱ꞌa Ndios kúú na̱ kándeé kee dión, dá chi̱ ndidaá táꞌa̱n va ña̱ꞌa kándeé ná kee na.
28 Dá ni̱ kaa Pedro xíꞌín ná:
―Kande̱ꞌé ní, chi̱ nduꞌu̱ kúú ra̱ ni̱ da̱nkoo ndiꞌi ndidaá kúú ña̱ꞌa ió noo̱ ndú, ta xíonoo ndu xíꞌín mií ní.
29 Dá ni̱ kaa Jesús:
―Miía̱n ndaa̱ ná káꞌi̱n xíꞌín ndó, ndi ndáa miíó na̱ ni̱ da̱nkoo veꞌe na, o ñani na̱, o ki̱ꞌo na, o kuꞌu̱ na̱, o tatá na̱ xíꞌín naná na̱, o de̱ꞌe na, o ñóꞌo̱ ná saꞌa̱ yúꞌu̱ o saꞌa̱ to̱ꞌon va̱ꞌa dánaꞌi̱, 30 no̱ón kúú na̱ naniꞌi̱ iin ciento ka̱ ña̱ꞌa tiempo viti sa̱ꞌá ña̱ ni̱ da̱nkoo na, chi̱ niꞌi̱ ná kua̱ꞌá ka̱ veꞌe, xíꞌín kua̱ꞌá ka̱ ñani, xíꞌín kua̱ꞌá ka̱ ki̱ꞌo, xíꞌín kua̱ꞌá ka̱ kuꞌu̱, xíꞌín kua̱ꞌá ka̱ naná, xíꞌín kua̱ꞌá ka̱ de̱ꞌe, xíꞌín kua̱ꞌá ka̱ ñóꞌo̱, va̱ꞌará ndoꞌo naní nío̱ ná kee dao ña̱yuu. Tído cháá ka̱ chí noo̱, dá natiin na ña̱ kataki chíchí ná. 31 Tído kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu kúú no̱ó ñayuú yóꞌo, no̱ón diꞌa kúú na̱ kakuu noo̱ ndíꞌi kuií noo̱ Ndios. Ta na̱ kúú noo̱ ndíꞌi kuií noo̱ ña̱yuu ñayuú yóꞌo, no̱ón diꞌa kakuu na̱ nakuita no̱ó noo̱ Ndios tiempo daá ñóó.
Yóꞌo ni̱ ka̱sto̱ꞌon tuku Jesús xíꞌín ta̱a xíonoo xíꞌín ná ndí ki̱án ndoꞌo na, dá kuu na̱
32 Dá ni̱ kee Jesús ko̱kaa na kuaꞌa̱n na̱ íchi̱ kuaꞌa̱n ñoo Jerusalén, ta xió no̱ó na̱ kuaꞌa̱n na̱ no̱ó ta̱ xíonoo xíꞌín ná. Ta naá vá iní ra̱ kuaꞌa̱n ra̱ xíꞌín ná, ta tákuei yuꞌú ñaá rá kuaꞌa̱n ra̱. Dá ni̱ taó xóo tuku Jesús ndin uxi̱ uu̱ ta̱a ñoó tein dao ka̱ ña̱yuu ñoó. Dá ni̱ ka̱sáꞌá ná nákani na xíꞌín rá sa̱ꞌá ndí ki̱án ndoꞌo na:
33 ―Kande̱ꞌé ndó, chi̱ viti kía̱n ko̱kaa yó kuaꞌa̱n yo̱ ñoo Jerusalén. Ta koꞌo̱n iin ta̱a naki̱ꞌo ra na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ duti̱ sakua̱ꞌa̱, xíꞌín noo̱ ndáꞌa̱ ta̱a dánaꞌa̱ ley Moisés. Ta ro̱ón kúú ra̱ kando̱o ña̱ kánian kuu na̱. Dá naki̱ꞌo ñaá rá noo̱ ndáꞌa̱ ta̱ tu̱kú. 34 Dá kedi̱ki ndaa ñaá rá, ta kani ñaá rá, ta tuu ndaa di̱í ñaá rá, dá kaꞌání ñaá rá. Tído ti̱xi kuu̱ óni̱, dá nataki na̱ ―kaá na̱.
Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ xika̱ Juan xíꞌín Jacobo iin ña̱ mani̱ noo̱ Jesús
35 Dá ni̱ na̱tuu yati Jacobo xíꞌín Juan, ra̱ kúú de̱ꞌe Zebedeo, noo̱ íin Jesús. Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná:
―Maestro, kóni̱ nduꞌu̱ ña̱ kee ní iin ña̱ mani̱ xíka̱ nduꞌu̱ noo̱ ní.
36 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá Jesús:
―¿Ndí ki̱án keei xíꞌín ndó, kóni̱ ndo̱?
37 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná:
―Konó ní ná kande̱i ndu díi̱n ní noo̱ ndato téí náyeꞌe̱ ndaa noo̱ koo ní dándáki ní. Iin nduꞌu̱ ná koo xoo kuáꞌa ní, ta iin ka̱ ndu̱ ná koo xoo íti ní.
38 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá:
―Ko̱ náꞌá taꞌon ndó ndí ki̱án xíka̱ ndo̱. ¿Á ió ndo̱ꞌó ña̱ koꞌo ndó kirá ova̱ koꞌo yuꞌu̱? ¿Á ió taꞌani ndó ña̱ kodo̱ ndúta̱ ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo kodo̱ ndúta̱ yuꞌu̱ xíꞌín ña̱ ndoꞌi?
39 Dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná:
―Ió vá nduꞌu̱ ña̱ ndoꞌo ndu dión.
Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá:
―Miía̱n ndaa̱ ndisa koꞌo ndoꞌó kirá ova̱ koꞌo yuꞌu̱, ta kodo̱ ndúta̱ taꞌani ndó xíꞌín ña̱ ndoꞌo naní nío̱ ndo̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndoꞌo yuꞌu̱. 40 Tído ña̱ kande̱i ndó xoo kuáꞌa yuꞌu̱ o xoo íti yuꞌu̱, o̱ du̱ú choon saꞌándá yuꞌu̱ kíán. Chi̱ ño̱ó kía̱n ki̱ꞌo Ndios no̱ó na̱ ni̱ ka̱xi mií ná kande̱i ñoó ―kaá na̱.
41 Dá tá ni̱ sei̱do̱ꞌo uxi̱ ka̱ ta̱a ñoó ña̱ ni̱ xika̱ Jacobo xíꞌín Juan noo̱ Jesús, kúú ni̱ ka̱ryíí nda̱ꞌo ra xíꞌín rá. 42 Dá ni̱ kana Jesús ndidaá rá, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá:
―Sa̱ náꞌá vá ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo kée ta̱ néꞌe choon dándáki ra ñoo ñóꞌo ñayuú yóꞌo, chi̱ kéndúsa̱ ra̱ xíꞌín ña̱yuu kueídóꞌo ñaá ná. Ta ra̱ néꞌe choon náꞌano, saꞌándá ra̱ choon no̱ó ña̱yuu ñóꞌo ti̱xi ndáꞌa̱ rá. 43 Tído ko̱ káni taꞌan vaan kee ndó dión tein mií ndó. Chi̱ ndi ndáa ndoꞌó kátoó kakuu iin ta̱a ndáya̱ꞌi tein mií ndó, dá kía̱n kánian koni kuáchí diꞌa ndó noo̱ dao ka̱ ndo̱. 44 Ta ndi ndáa ndoꞌó kátoó kakuu noo̱, dá kía̱n kánian koni kuáchí diꞌa ndó noo̱ ndidaá ka̱ ndo̱. 45 Chi̱ ko̱ ní kásaa̱ taꞌon na̱ ni̱ nduu ta̱a ñayuú yóꞌo ña̱ koni kuáchí diꞌa ña̱yuu noo̱ ná. Diꞌa ni̱ ka̱sáa̱ na̱ koni kuáchí diꞌa na no̱ó ña̱yuu, ta naki̱ꞌo na mií ná kuu na̱, ta dión, dá di̱tá ná ndidaá ña̱yuu ti̱xi ndáꞌa̱ ña̱ kánian ndoꞌo na sa̱ꞌá kua̱chi kée na ―kaá Jesús.
Diꞌa ni̱ kuu, dá ni̱ ndu̱va̱ꞌa Jesús iin ta̱a ko̱ túu noo̱ naní Bartimeo
46 Dá ni̱ saa̱ na̱ iin ñoo naní Jericó. Dá tá ni̱ keta na ñoo ñoó kuaꞌa̱n na̱ xíꞌín ta̱ xíonoo xíꞌín ná, kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu tákuei kuaꞌa̱n sata̱ ná. Ta ió iin ta̱a ko̱ túu noo̱ naní Bartimeo, ra̱ kúú de̱ꞌe ra̱ naní Timeo. Ta yuꞌú íchi̱ ñoó ió ra̱ sáti ra. 47 Tá ni̱ sei̱do̱ꞌo ra ña̱ ve̱i Jesús, na̱ ñoo Nazaret, kúú ni̱ ka̱sáꞌá káyuꞌú rá:
―¡Jesús, de̱ꞌe na̱ veꞌe rey David, kuꞌu̱ ini ní sa̱ꞌí!
48 Ta kúú kua̱ꞌá nda̱ꞌo ña̱yuu ni̱ ka̱sáꞌá dána̱ni ñaá ná, dá ná kutádi̱ rá, káꞌán ná. Tído ni̱ꞌi cháá ka̱ ni̱ ka̱sáꞌá káyuꞌú rá:
―¡De̱ꞌe na̱ veꞌe rey David, kuꞌu̱ ini ní sa̱ꞌí!
49 Dá ni̱ sa̱ tuu tóo Jesús, dá ni̱ saꞌanda na̱ choon no̱ó ña̱yuu ñoó ña̱ ná kaꞌa̱n na̱ xíꞌín ta̱a ñoó saa̱ ra̱ noo̱ ná.
Dá ni̱ kaa ña̱yuu ñoó xíꞌín rá:
―Ndeé koo ino̱n, ta nakuii̱n ndichi, chi̱ kána Jesús káa yo̱ꞌó koꞌo̱n.
50 Dá ni̱ da̱kána ra kotó ra̱. Kúú ni̱ na̱kuii̱n ndichi ra̱. Dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱ noo̱ íin Jesús. 51 Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá ná:
―¿Ndí ki̱án kóno̱n keei xíꞌón?
Dá ni̱ kaa ta̱ ko̱ túu noo̱ ñoó:
―Maestro, kóni̱i̱ ña̱ natu̱u noo̱í.
52 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá:
―Kuaꞌán viti, chi̱ sa̱ꞌá ña̱ kándéé ino̱n yuꞌu̱, sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ndu̱va̱ꞌón.
Ta kúú vitíꞌón diꞌa ni̱ na̱tu̱u noo̱ rá. Ta kúú ni̱ kee ra tákaa ra Jesús kuaꞌa̱n ra̱.