12
Diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ na̱kani Jesús sa̱ꞌá ña̱ ni̱ ndoꞌo iin satoꞌo uva
Dá ni̱ ka̱sáꞌá Jesús dákíꞌin táꞌan na dao ña̱ꞌa xíꞌín to̱ꞌon dánaꞌa̱ na̱, ta kaá na̱:
―Iin kuu̱ ni̱ da̱ndée iin ta̱a yitó uva no̱ñóꞌo̱ rá. Ta ni̱ chi̱káa̱ ra̱ korráa̱n. Dá ni̱ ka̱va̱ꞌa ra noo̱ koꞌóní ndúta̱ uva ñoó. Ta ni̱ ka̱va̱ꞌa taꞌani ra iin veꞌe dikó noo̱ kanóo ra̱ kandaa uva ñoó.
’Dá ni̱ di̱kó ndodó ra̱án noo̱ dao ka̱ ta̱a kéchóon. Dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n xíká rá. Dá tá ni̱ xi̱nko̱o tiempo taꞌa̱nda̱ uva ñoó, dá ni̱ saꞌanda ra̱ choon noo̱ iin mozo ra̱ ña̱ ná koꞌo̱n ra̱ noo̱ ndéi ta̱ kéchóon ñoó natiin ra uva, kirí kánian niꞌi̱ rá. Tído tá ni̱ saa̱ mozo ñoó, dá ni̱ nda̱kuei ta̱ kéchóon noo̱ uva ñoó ni̱ kani ñaá rá. Ta ni iin ña̱ꞌa ko̱ ní xi̱ꞌo ra kaneꞌe mozo ñoó noꞌo̱ ra̱. Dá ni̱ na̱ndió ko̱o tuku satoꞌo ñoó ni̱ saꞌanda ra̱ choon noo̱ iin ka̱ mozo ra̱ kuaꞌa̱n ra̱. Tído tá ni̱ saa̱ ra̱ noo̱ ndéi ta̱ kéchóon ñoó, dá ni̱ nda̱kuei tuku ra ni̱ kani ñaá rá xíꞌín yuu̱, ta ni̱ da̱rkueꞌe̱ ra̱ dini̱ rá, ta ni̱ nde̱ineꞌe ñaá rá. Dá ni̱ na̱ndió ko̱o tuku satoꞌo ñoó ni̱ saꞌanda ra̱ choon noo̱ iin ka̱ mozo kuaꞌa̱n ra̱. Tído tá ni̱ saa̱ ra̱, dá ni̱ saꞌání ñaá ta̱ kéchóon ñoó. Ndiꞌi daá, dá ni̱ saꞌanda satoꞌo ñoó choon noo̱ kuaꞌa̱ ka̱ mozo kuaꞌa̱n ra̱. Tído dao ra ni̱ kani ra, ta dao ka̱ ra̱ ni̱ saꞌání rá.
’Ta nda̱dá iin tóꞌón vá ña̱yuu kámani̱ chindaꞌá rá koꞌo̱n. Ta yóꞌo kúú iin tóꞌón dini̱ de̱ꞌe mani̱ rá. Kúú ni̱ saꞌanda ra̱ choon noo̱ xí kuaꞌa̱n xi̱, chi̱ diꞌa ni̱ kaa ra̱: “Ndá ndi kuu koo va ña̱ñóꞌó rá no̱ó de̱ꞌi”, kaá ra̱. Tído tá ni̱ saa̱ xi̱, ta kúú ni̱ ka̱sáꞌá ndátóꞌón kueꞌé ta̱ kéchóon ñoó: “Ta̱a káa kúú ra̱ natiin ndidaá kúú ñóꞌo̱ yóꞌo noo̱ tatá xi̱. Kóꞌo̱ kaꞌání yó xi̱, dá ná kando̱o ndiꞌi ñóꞌo̱ yóꞌo noo̱ mií yó”, kaá ra̱. Dá ni̱ tiin ñaá rá. Ta kúú ni̱ saꞌání ñaá rá. Dá ni̱ da̱kána ñaá rá nda̱ sata̱ korrá noo̱ káa yitó uva ñóó. Ta, ¿ndí ki̱án kee satoꞌo uva ñoó viti, káꞌán ndó? Kasaa̱ ra̱, dá kaꞌání ndíꞌi ra ta̱ kéchóon ñoó, dá di̱kó ndodó ra̱ ñóꞌo̱ noo̱ káa yitó uva ñóó noo̱ dao ka̱ ta̱ kéchóon.
10 ’¿Á ko̱ óon taꞌon kaꞌi ndó tuti ii̱ Ndios? Chi̱ diꞌa kaáa̱n:
Ta yuu̱ ni̱ ka̱ñóꞌó ta̱ káva̱ꞌa veꞌe,
ño̱ó diꞌa va ni̱ kasa̱ndaá kakuu yuu̱ tito̱.
11 Dión ni̱ kee satoꞌo yo̱ Ndios xíꞌín yuu̱ ñoó.
Sa̱ꞌá ño̱ó iin ña̱ꞌa ndato nda̱ꞌo kíán noo̱ yo̱.
12 Dá ni̱ kaꞌán ta̱ néꞌe choon ñoó tiin ra Jesús kadi ra̱ veꞌe ka̱a, chi̱ ni̱ ka̱ndaa̱ va ini ra̱ ña̱ saꞌa̱ mií vá rá ni̱ na̱kani na to̱ꞌon yóꞌo. Tído yuꞌú va ra kée ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ da̱nkoo ra Jesús, dá ni̱ kee ra kuaꞌa̱n ra̱.
Diꞌa ni̱ kuu tá ni̱ kaꞌán dao ta̱a dátu̱ú rá Jesús
13 Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ ta̱ndaꞌá rá dao ka̱ ta̱ fariseo xíꞌín dao ka̱ ta̱ kuendá Herodes ña̱ ná koꞌo̱n ra̱ noo̱ Jesús, ta nandukú rá ña̱ dátu̱ú ñaá rá, dá ná ya̱ꞌa na noo̱ kaꞌa̱n na̱. 14 Dá tá ni̱ saa̱ ra̱ noo̱ nákaa̱ Jesús, dá ni̱ kaa ra̱ xíꞌín ná:
―Maestro, náꞌá vá nduꞌu̱ ña̱ kúú ní iin na̱ ndaa̱. Ta ko̱ yu̱ꞌú ní ni iin tóꞌón ña̱yuu, chi̱ ko̱ néꞌe ní ta̱ndíni ndá yoo kúú iin rá iin ña̱yuu, á ndáya̱ꞌi na o ko̱ó. Diꞌa dánaꞌa̱ ndaa̱ ní íchi̱ Ndios noo̱ ndidaá ña̱yuu. Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndi kaá mií ní? ¿Á va̱ꞌa ni kée yó chíya̱ꞌi yó saꞌa̱ ñóꞌo̱ yo̱ no̱ó ra̱ kúú kuendá César o ko̱ó? ―kaá ra̱.
15 Tído ni̱ ka̱ndaa̱ va ini Jesús ña̱ kúú rá ta̱a uu̱ noo̱, ta kátoó ra̱ dátu̱ú ñaá rá. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá:
―¿Ndiva̱ꞌa ndúkú ndó ña̱ ya̱ꞌi no̱ó to̱ꞌon káꞌi̱n? Tei tóo ndó iin di̱ꞌón, ña̱ chíya̱ꞌi ndó saꞌa̱ ñóꞌo̱ ndo̱, dá ná kande̱ꞌá.
16 Dá ni̱ xi̱ꞌo tóo ra iin di̱ꞌón ka̱a noo̱ ná. Dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá:
―¿Ndá naꞌáná kía̱n ndáꞌa̱ noo̱ di̱ꞌón yóꞌo? Ta, ¿ndá kuu̱ kía̱n ndáꞌa̱ noo̱án yóꞌo?
Dá ni̱ kaa ra̱:
―Naꞌáná César kíán xíꞌín kuu̱ rá.
17 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá:
―Naki̱ꞌo ndó ña̱ kúú ña̱ꞌa César noo̱ rá, tá dáá, ta naki̱ꞌo ndó ña̱ kúú ña̱ꞌa Ndios noo̱ ná.
Ta kúú ni̱ naá vá ini ta̱a ñoó sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kaꞌa̱n na̱ dión.
Diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ Jesús ña̱ miía̱n ndaa̱ nataki na̱ ni̱ xiꞌi̱
18 Dá ni̱ ka̱sáa̱ dao ta̱ saduceo noo̱ Jesús. Ta ko̱ kándísa taꞌon ra ña̱ nataki na̱ ni̱ xiꞌi̱. Dá ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá:
19 ―Maestro, diꞌa kaá iin ley ni̱ taa Moisés: “Tá ni̱ xiꞌi̱ iin ta̱a, ta ko̱ ní sá io de̱ꞌe yií ra̱ xíꞌín ñadiꞌí ra̱, dá kía̱n kánian nakiꞌin ñaá ñani ra̱ tandaꞌa̱ rá xíꞌán, dá kía̱n koo iin de̱ꞌe yií nakiꞌin kuu̱ ñani ra̱.” 20 Ta viti, ni̱ sa̱ ndei usa̱ ñani. Ta kúú ni̱ ta̱ndáꞌa̱ ta̱ kúú no̱ó ñoó, tído ni̱ xiꞌi̱ va ra, ta ko̱ ta̱ꞌón de̱ꞌe yií ra̱ ní sá io xíꞌín ñadiꞌí ra̱. 21 Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ ta̱ndáꞌa̱ ñani ra̱ xíꞌán. Tído ni̱ xiꞌi̱ taꞌani ta̱ kúú uu̱ ñoó, ta ko̱ ní sá io tuku de̱ꞌe yií ra̱ xíꞌán. Ta kúú dión taꞌani ni̱ ndoꞌo ta̱ kúú oni̱. 22 Ta dión taꞌani ni̱ ndoꞌo ndin usa̱ ñani ñoó, chi̱ ni̱ xiꞌi̱ ndiꞌi ra, ta ni iin ra ko̱ ní sá io de̱ꞌe yií xíꞌán. Tá ni̱ ndiꞌi, dá ni̱ xiꞌi̱ taꞌani mií ñáꞌa̱ ñoó. 23 Sa̱ꞌá ño̱ó, tá ná kasandaá kuu̱ nataki na̱ ni̱ xiꞌi̱, ¿ndi káa iin ta̱a ñoó kakuu yíi̱ ñáꞌa̱ ñoó, chi̱ ndin usa̱ va ra ni̱ sa̱ kuu yíi̱a̱n? ―kaá ra̱.
24 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá:
―Ko̱ náꞌá taꞌon ndó ndí ki̱án káꞌa̱n ndo̱, chi̱ ko̱ kékuendá taꞌon ndó ña̱ káꞌa̱n tuti ii̱ Ndios, ta ni ko̱ nákoni taꞌon ndó choon káꞌano ió noo̱ ndáꞌa̱ ná. 25 Dá chi̱ tá ná kasandaá kuu̱ nataki ña̱yuu ni̱ xiꞌi̱, o̱ kóo ka̱ ña̱ tandaꞌa̱ ná, ta o̱ kíꞌo ka̱ na̱ de̱ꞌe diꞌí na̱ tandaꞌa̱ xí, dá chi̱ táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndéi ángel induú, nda̱ ki̱ꞌo dión vá kandei na. 26 Tído viti ná koꞌi̱n kasto̱ꞌin xíꞌín ndó ña̱ miía̱n ndaa̱ nataki na̱ ni̱ xiꞌi̱. ¿Á ko̱ óon taꞌon kaꞌi ndó to̱ꞌon ni̱ taa Moisés? Chi̱ tein kéi̱ yitó táka̱ lóꞌo̱ ñoó, dá ni̱ kaa Ndios diꞌa xíꞌín ná: “Yuꞌu̱ kúú Ndios noo̱ Abraham, ta yuꞌu̱ kúú Ndios noo̱ Isaac, ta yuꞌu̱ taꞌani kúú Ndios noo̱ Jacob.” 27 Dión ni̱ kaa na̱, dá chi̱ ko̱ kúú taꞌon na Ndios no̱ó na̱ ni̱ xiꞌi̱, diꞌa no̱ó na̱ takí vá kúú ná Ndios, chi̱ ndidaá vá ña̱yuu ndéi takí noo̱ ná. Sa̱ꞌá ño̱ó yáꞌa nda̱ꞌo ndoꞌó sa̱ꞌá ña̱ ko̱ kándísa ndó ña̱ nataki na̱ ni̱ xiꞌi̱ ―kaá na̱.
Yóꞌo dánaꞌa̱ Jesús ndi káa choon ndáya̱ꞌi cháá ka̱ ni̱ saꞌanda Ndios keeá
28 Dá ni̱ na̱tuu yati iin ta̱a dánaꞌa̱ ley Moisés, ta ni̱ sei̱do̱ꞌo ra ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Jesús xíꞌín ta̱ saduceo ñoó. Kúú ni̱ ka̱tóni̱ ini ra̱ ña̱ va̱ꞌa nda̱ꞌo ni̱ na̱ndió néꞌe na ña̱ ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá sa̱ꞌá na̱ ni̱ xiꞌi̱. Sa̱ꞌá ño̱ó ni̱ nda̱to̱ꞌón ñaá rá:
―¿Ndi káa iin choon ndáya̱ꞌi cháá ka̱ noo̱ ndidaá ka̱ choon ni̱ saꞌanda Ndios keeá?
29 Dá ni̱ kaa Jesús xíꞌín rá:
―Choon ndáya̱ꞌi cháá ka̱ noo̱ ndidaá ka̱ choon ni̱ saꞌanda Ndios keeá kía̱n kaáa̱n diꞌa: “Kueídóꞌo ndoꞌó, na̱ ñoo Israel. Ndios, na̱ kúú satoꞌo yo̱, iin tóꞌón dini̱ mií vá ná kúú Ndios. 30 Koni̱ ndo̱ satoꞌo yo̱ Ndios xíꞌín ndinoꞌo nío̱ ndo̱, xíꞌín ndinoꞌo ini mií ndó, xíꞌín ndidaá ña̱xintóni̱ ndo̱, ta xíꞌín ndidaá kúú ndée̱ ndo̱.” Ña̱ yóꞌo kúú choon ndáya̱ꞌi cháá ka̱ ni̱ saꞌanda Ndios keeá. 31 Ta ña̱ kúú uu̱ kía̱n sá kíꞌin táꞌan xíꞌín ña̱ yóꞌo, chi̱ diꞌa kaáa̱n: “Kuꞌu̱ ini ndo̱ sa̱ꞌá ña̱yuu xi̱ꞌín ndó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo ndó xíꞌín mií ndó.” Ta ko̱ó ka̱ choon ndáya̱ꞌi cháá ka̱ noo̱ ndin nduú choon yóꞌo ―kaá na̱.
32 Dá ni̱ kaa ta̱a dánaꞌa̱ ley Moisés ñoó xíꞌín ná:
―Va̱ꞌa nda̱ꞌo ni̱ kaꞌa̱n ní, maestro. Ndaa̱ kuití ni̱ kaꞌa̱n ní ña̱ iin tóꞌón dini̱ vá kúú Ndios. Ta ko̱ó ka̱ iin ka̱ Ndios, sa̱va̱ꞌa iin tóꞌón dini̱ miíó ná kúú ná. 33 Ta ndáya̱ꞌi cháá ka̱ ña̱ koni̱ yo̱ Ndios xíꞌín ndinoꞌo nío̱ yo̱, xíꞌín ndidaá ña̱xintóni̱ yo̱, xíꞌín ndinoꞌo ini miíá, xíꞌín ndidaá kúú ndée̱ yo̱, ta kuꞌu̱ ini yo̱ sa̱ꞌá ña̱yuu xi̱ꞌín yó táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo yó xíꞌín mií yó. Ta ña̱ yóꞌo kía̱n ndáya̱ꞌi cháá ka̱ o̱ du̱ú ndidaá ka̱ ña̱ꞌa dákei̱ yo̱ noo̱ Ndios, o ndidaá ka̱ ña̱ꞌa dóko̱ yo̱ noo̱ ná ―ka̱á ra̱.
34 Tá ni̱ seídóꞌo Jesús ña̱ va̱ꞌa nda̱ꞌo yíko̱ ni̱ kaꞌa̱n ra̱, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá:
―Nda̱dá cháá vá kámani̱, ta kuu ndu̱ꞌu yoꞌó ti̱xi ndáꞌa̱ Ndios ―kaá na̱.
Ta kúú ni iin tóꞌón ka̱ ra̱ ko̱ ní xi̱ꞌo ndeé iní natuu ndato̱ꞌón rá Jesús saꞌa̱ dao ka̱ ña̱ꞌa.
Diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ da̱náꞌa̱ Jesús saꞌa̱ Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá
35 Nákaa̱ Jesús dánaꞌa̱ na̱ yéꞌé veꞌe ño̱ꞌo káꞌano ñoó, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín ña̱yuu ñoó:
―¿Ndiva̱ꞌa dánaꞌa̱ ta̱a dánaꞌa̱ ley Moisés ña̱ tein na̱ veꞌe rey David kixi Cristo, na̱ dáka̱ki ñaá? 36 Chi̱ diꞌa va ni̱ kaa mií David tá ni̱ na̱kutí ná xíꞌín Espíritu ii̱ Ndios:
Diꞌa ni̱ kaa satoꞌo yo̱ Ndios xíꞌín na̱ kúú satoꞌi̱:
“Kako̱o yoꞌó xoo kuáꞌa yuꞌu̱
nda̱á ná kasandaá kuu̱ nataán ndíꞌii
ta̱ xiní uꞌu̱ ñaá ti̱xi sa̱ꞌo̱n.”
37 Mií David kaá ña̱ satoꞌo na̱ kúú Cristo, sa̱ꞌá ño̱ó, ¿ndiva̱ꞌa dánaꞌa̱ ra̱ ña̱ kii Cristo tein na̱ veꞌe na, tá dáá? ―kaá Jesús.
Kádii̱ nda̱ꞌo ini ña̱yuu kuáꞌa̱ ñoó ndéi na seídóꞌo na ña̱ dánaꞌa̱ Jesús.
Diꞌa kuaꞌa̱n ña̱ ni̱ kaꞌa̱n Jesús sa̱ꞌá ña̱ kini kée ta̱ dánaꞌa̱ ley Moisés
38 Dá ni̱ kaa taꞌani Jesús noo̱ dánaꞌa̱ na̱ no̱ó ña̱yuu ñoó:
―Koo ini ndo̱ kandaa ndo̱ mií ndó no̱ó ta̱a dánaꞌa̱ ley Moisés, dá chi̱ kátoó ra̱ kandixi ra daꞌón náni̱, ta kóni̱ ra̱ ña̱ kaꞌa̱n ña̱yuu ndisáꞌán xíꞌín rá xíꞌín ña̱ñóꞌó noo̱ xíonoo ra noo̱ yáꞌi. 39 Ta kátoó taꞌani ra kandei ra noo̱ téi̱ kúú no̱ó ini veꞌe noo̱ nátaka na̱ ñoo yo̱, ta kátoó taꞌani ra kandei ra téi̱ kúú no̱ó noo̱ ndéi ta̱ ndáya̱ꞌi sásáꞌan ra noo̱ ió víko̱. 40 Ta xío ndaa ra̱ veꞌe na̱ kuáa̱n. Ta sa̱ꞌá ña̱ kóni̱ ra̱ ña̱ kaꞌa̱n va̱ꞌa ña̱yuu saꞌa̱ rá, sa̱ꞌá ño̱ó naꞌá xíka̱ taꞌi̱ rá noo̱ Ndios. Ta̱ yóꞌo kúú ra̱ yaꞌi nda̱ꞌo chiya̱ꞌi ra noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ kée ra dión ―kaá na̱.
Diꞌa ni̱ kee iin ñaꞌá kuáa̱n kúndaꞌí
41 Ió Jesús yati noo̱ taán ña̱yuu di̱ꞌón ini sato̱, ña̱ dóko̱ ná noo̱ Ndios ini yéꞌé ño̱ꞌo káꞌano ñoó, ta ndéꞌé ná ndi kée iin rá iin ña̱yuu ñoó taán na̱ di̱ꞌón ñoó. Ta kua̱ꞌá nda̱ꞌo na̱ kui̱ká taán kua̱ꞌá nda̱ꞌo di̱ꞌón. 42 Dá ni̱ ka̱sáa̱ taꞌani iin ñaꞌá kuáa̱n kúndaꞌí. Ta kúú ni̱ taáán uu̱ di̱ꞌón ka̱a kuálí. Kúú cháá nda̱ꞌo ndáya̱ꞌi ña.
43 Dá ni̱ kana Jesús ta̱ xíonoo xíꞌín ná, dá ni̱ kaa na̱ xíꞌín rá:
―Miía̱n ndaa̱ ná kaꞌi̱n xíꞌín ndó ña̱ ñaꞌá kuáa̱n kúndaꞌí káa ni̱ taán kuaꞌa̱ cháá ka̱ di̱ꞌón noo̱ ndidaá ka̱ ña̱yuu káa, 44 dá chi̱ ndidaá na̱ káa ni̱ taán ña̱ kándo̱o noo̱ vá ná. Tído ñáꞌa̱ káa, va̱ꞌará kúndaꞌí vía̱n, ni̱ taán ndíꞌán ña̱ néꞌe va̱ꞌán katakia̱n ―ka̱á na̱.