9
Yesuko uni toŋí kiré ka riní meté taró
Yesu khe uyate, uni ka qeneró. Uni ŋu nimímbo pisiyoníqo, toŋí pokaró. Asa iŋo-iŋo rewero uniyómbo* Yesu ŋande oseseyaŋgurí, “Rapi, danimbo o piyimi tiníkata uni ŋu nimímbo pisiyoní toŋí pokaró? Uni ŋu eneŋombope o piyimi tarómbe ma iwí-nimímbo quhurí tariyó?”
Yi mande topé ŋande yaró, “Uni ŋu eneŋombo o piyimi kama taró, ko iwí-nimímbo ŋuya quhurí kama tariyó. Kini, Anutu koro kho qu tunomo tunoqewero quro o ŋu eneŋo kowímo ŋunde tunoqaró. Hiyómbo hiyóqeyoníqo, norendo no asá nereró quro kho qu tato. Imemo huriri tunoqiní uni kho tewero mepémo kini. No nokono ŋano yoroteno qunoko, nondo noko ŋaro hiyó ŋano qu.”
Ŋunde yero nokono tute taró. Tero tute ŋu noko koya rohoréŋoro nukuru se uni ŋuro toŋímo raró. Ŋunde tero ŋande miraró, “Ke uya Siloam Sono Towo ŋuno sono kimu.” (Owé ŋu “Siloam” murí muko ŋandiro, “Asáŋowí.”) Asa uni toŋí pokawí ŋu uyaro ŋuno sono kimuró. Kimuro pitu mahero meté toŋetaró.
Asa ko topémboya unindo ene mone koro kira yiriní qeneyaŋgo quyako ŋande yaŋgurí, “Ŋu date koro? Ŋambeka uni ka komo kunditero mone koro uni kira yereyara ŋuno qu naŋge, hamómbe?”
Ŋunde yi kumimbo ŋande yeyaŋgurí, “Iyo, ŋuko uni ŋu,” yaŋgurí.
Ko kumimboko ŋande yeyaŋgurí, “Kini, ŋuko kira yereyara uni ŋu qembe naŋge.”
Ko uni ŋu eneŋomboko ŋande yimitoyaró, “Ŋuko no naŋge,” yaró.
10 Ŋunde yiní ŋande oseseyaŋgurí, “Ko ke date tero toŋeŋge meté tete?”
11 Yiqo, mande topé ŋande yaró, “Uni ka owí muko Yesu, ŋundo nukuru toŋenemo rero ko ŋande nimiraró, ‘Ke uyareya Siloam ŋuno sono kimu,’ yaró. Yiní no uyaro sono kimuwe toŋene meté tiní meté toŋeteteno.”
12 Yiní ŋande oseseyaŋgurí, “Uni ŋu dana yote?”
Ko ŋande yaró, “No kama iŋoteno,” yaró.
13 Asa unipareto uni toŋí pokawí meté taró ŋu re Farisi uniko uyareŋgurí. 14 Sapat naruko§ ŋuno naŋge Yesuko nukuru toworo unindoro toŋí riní meté taró. 15 Asa ko Farisi unindoko uni ŋu ŋande oseseyaŋgurí, “Toŋeŋge ŋuko date tero meté ta?”
Yi ŋande yimiraró, “Enendo nukuru re toŋenemo riní no uyare sono kimuro meté toŋeteteno.”
16 Yiní Farisi kumimboko ŋande yaŋgurí, “Nore iŋoteto, uni ŋu Anutu koro kho qu kama teyote, dokoro, eneko Sapat naru koro hutuŋo mande ŋu kama howeyote.”
Quko kumimbo ŋande yaŋgurí, “Ŋu date tero quhurí uni kato meté rokó ŋunde qu teweya?” Ŋunde yero usoworo huru-huru irisa taŋgurí.
17 Asa uni toŋí pokawí ŋuno qu pitu ko ŋande oseseyaŋgurí, “Uni ŋundo keŋo toŋeŋge riní meté tete. Asa keto ene datiro, ye iŋote?”
Yiqo, mande topé ŋande yaró, “Ŋuko ye-ye uni ka,” yaró.
18 Asa Juda koro uni pará-parámbo, eneŋo toŋí kama hiyóqaró, do karo komo hamó kama pokaró, ŋunde ye iŋoyate iwí-nimí neko yereŋgurí. 19 Neko yiri mahiri ŋande osese yereŋgurí, “Ŋambeka yariŋo naŋoyari? Yari pisiyiri toŋí pokawí tarómbe ma kini? Ko ŋunde taró tiníqo, date tero itaka toŋetete?”
20 Ŋunde yiqo, iwí-nimímbo mandeye topé ŋande yariyó, “Nore iŋotero, ŋako nore naŋonari. Pisiyoweqo, toŋí pokawí taró, ŋu ŋuya nore iŋotero. 21 Quko date teroqo itaka toŋetete, ko dando toŋí riní meté ta, ŋuko nore kama iŋotero. Ye oseseyikata. Ene komo parámi taró, eneŋombo eneŋo yeweya.” 22 Komo Juda koro uni pará-parámbo, nore dani kato Yesu ŋuko Kristo** ŋu yeweya qu huru-huru ya noŋgo yohowewato, yaŋgurí. Ŋunde ŋuroko eneŋo iwí-nimí muko ŋuro sorariyó. 23 Sorero iwí-nimímbo mande ŋande yariyó, ye oseseyikata. Ene komo parámi taró, yariyó.
24 Asa ko uni komo toŋí pokaró ŋu pitu ko nekoro ŋande miraŋgurí, “Ke Anutu seré te ino.†† Nore iŋoteto, ŋu uni ŋuko quhurí uni.”
25 Yi mande topé ŋande yaró, “Ŋumbe quhuríŋo morémbe ma kini, indika, kama iŋoteno. O kanata naŋge no iŋoteno, no komo toŋene pokawí yano qu, ko itaka ŋanoko toŋeteyoteno.”
26 Yiní ŋande oseseyaŋgurí, “Date te kunote? Dando te kunoníqo toŋeŋge hiyóqete?”
27 Yi mandeye topé ŋande yaró, “No komo yimirano, quko ye kusumboye kama reteŋgo. Do murí karo pitu ko iŋowero ye osese nereteŋgo? Yembeka eneŋo iŋo-iŋo rewero uniyó tato, yero iŋoteŋgo, peka?”
28 Ŋunde yiní huwó mande qambu mitoro ŋande yaŋgurí, “Keto naŋge eneŋo iŋo-iŋo rewero uniyó. Quko noreko Moses koro iŋo-iŋo rewero uniyó qu. 29 Nore iŋoteto, komo Anutuko Moses koya mande yaró. Quko uni ŋuno qu, nore da noŋgo maheró ŋu kama iŋoteto.”
30 Yiqo, uni ŋundo mandeye topé ŋande yimiraró, “Asa mandeye muko newondene uroní iŋondataqeyoteno! Uni ŋundo no toŋene riní hiyóqete, quko ye uni ŋu da noŋgo maheró ŋu kama iŋoteŋgo. 31 Nore iŋoteto, Anutuko quhurí uni karo mandí kama iŋote. Kini, uni ka Anutu koro mandí howero iŋo-iŋoyó iŋoyote ŋuko, asa Anutuko ŋunde quro mandí iŋoyote. 32 Naru kanoko sowo mande ŋande qu kama iŋatowó, asa uni kato uni ka nimímbo pisiyoníqo, toŋí pokaró qu ka riní toŋí hiyóqaró. 33 Ko Anutuko uni ŋu riní kama maheró tiníqo, asa eneko o ka tewero mepémo kini.”
34 Ŋunde yiní mande topé ŋande yaŋgurí, “Ŋu date tero? Naru náŋgepo pisi kereró ŋu noŋgo yate itaka arete ke quhurí ŋuro murí naŋge iŋote. Quko ketope nore iŋo-iŋo rondaqe nunowero?” Ŋunde yero howi toŋeró.
35 Asa Yesuko uni ŋu howaŋgurí ŋuro iŋoro seqaró. Seqa qenero ŋande miraró, “Ke Unindoro Naŋuní ŋu iŋondutuwoyotepe ma kini?”
36 Yiní mande topé ŋande yaró, “Awa, Unindoro Naŋuní ŋu dani? Ke no nimitoka no ŋuya iŋondutuwowe.”
37 Ko Yesuko ŋande miraró, “Keto ene qenete. Ŋuko uni itakako keya mande yetiri ŋu naŋge.”
38 Yiní ŋande yaró, “Uni Parámi, no iŋondutu teteno.” Ŋunde yero Yesu potoruku te inaró.
39 Ko Yesuko ŋande yaró, “No nokono ŋano umbunowó ŋuko uniparetoro muríye rondaŋewero umbunowó. Ŋunde tero uni toŋeye pokawí qundo toŋetewaŋgo, ko uni toŋeteyoteŋgo ŋuko toŋeye pokawí tunoqeweya.”
40 Asa Farisi kumi Yesu taŋgímo yaŋgo qundo mande ŋu iŋaŋgurí. Ŋunde ŋuro ŋande oseseyaŋgurí, “Kepe noreko toŋenani pokawí, ŋundirope yetepe ma kini?”
41 Yi ŋande yimiraró, “Ko ye toŋeye pokawí tiníqo, asa ye quhuríye moré kini. Quko itaka ye ŋande yeteŋgo, ‘Toŋenani muko toŋeteyote,’ yeteŋgo. Ŋunde ŋuroko quhuríye yote ŋu.
* 9:2 iŋo-iŋo rewero uni” ŋundo Yesu koya uyaro iŋo-iŋo rondaqe yunoyaró. 9:2 Rapi” ŋuro murí muko ŋandiro, “Rondaqe-rondaqe Uni.” 9:13 Farisi uni” ŋuko unindoro huru-huru ka Israel mirako ŋuno yaŋgurí. Enendo Anutu koro hutuŋo mande ŋuro okeyá ta howero uniparetoro toŋeyemo owéye parámi taŋgurí. § 9:14 Sapat naru” ŋuko sonda naru weŋa ŋu. Ŋu naruko ŋuno Juda unipareto huru-huru yayemo huruworo Anutu koro mandí weyoyi iŋoro hariri teyaŋgurí. Ŋu naruko ŋuno kho ka tewero mepémo kini (Toŋeŋgurí 20:8-11 weyo qembe). ** 9:22 Kristo” - komo suki ye-ye unindo Anutuko uni ka rokóŋoní mahero wiri yerete uni parámi horé tunoqeweya qu karo yaŋgurí. Juda unipareto uni maheweya ŋu, “Kristo,” ma, “Mesaiya,” ye nekaŋgurí. Mande irisa ŋuro murí muko “uni rokóŋowí” naŋge. †† 9:24 “Ke Anutu seré te ino” ŋuro murí muko ŋandiro: Ke mande hamó naŋge ye, dokoro Anutuko kiyote.