3
Nyi ako laak gonv lakpik nvgo
(Mt 12:9-14; Lk 6:6-11)
Vbvritola Jisu lvkodv Jius kumkunaamlo aato kuring, ho hoka nyi go dooto hv laak v lakpik nvgo. Hoka Jisunyi rimur nvgobv vla minjinv nyi mego toyala dooto; Vbv bunu Jisunyi nyi anga Jius Doonualu lo mvpu ridw vla kaagapla doyato. Jisu nyi anga minto, “Aatoka kaagia so.” Vbvritola nw tvuto nyi vdwa, “Ogugo ngonugv Pvbv ngv rimudunv Jius Doonualulo? Ridur dubvri vmalo ridur madubvri? Nyi gv singdung nga ringdubvri vmalo ngoomu dubvri?”
Vbvritola bunu oguka minkuma. Jisu haachila bunuam kaitto, vbvritola vjakgobv nw bunua aya mvngpa toku, ogulvgavbolo bunuv achialvbv vlwnghapok bv gvvnyadu okv rimur nyadu. Vbvrikunamv nw minto nyi anga, “Noogv laak v laklinto.” Nw laklinjito, okv hv lvkodv alvtoku. Vkvlvgabv Parisis vdwv Jius kumkunaam lokv lintoku okv Herod gv nyi vkv lvkobv kaarwksuto, okv bunu Jisunyi mvkidubv rungrap toku.
Svpar lo nyitwng go
Jisu okv ninyigv lvbwlaksu vdwv Galili gv svparsvlv lo vngtoku, okv kairungnv nyitwng go ninyia vngming gvto. Ho vdwv Galili lokv aatoku, Judia lokv, Jerusalem lokv, Idumia mooku lokv, Jordan svko chaagu takdv lokv, okv mooku dokarku Taire okv Sidon Pamtv lokv. So nyi mvnwngngv Jisu gvlo aato ogulvgavbolo bunuv ninyigv rinam a tvvpato. + Nyitwng v achialvbv twngtvto ho Jisu minto ninyigv lvbwlaksu vdwa svpw ako ninyigv lvgabv naapv jidubv, vkvlvgabv ho nyi vdwv ninyia chapma dubv. 10 Nyi achialvgo nw mvpu kunamv, okv lvvmanv mvnwngngv nw gvlo aala mvsit dubv vla nvngpin nvngyin minsula aanyato. 11 Okv vdwlo alvmanv dow gvnv nyi vdwv ninyia kaapa tokudw, bunu ninyigv kaagialo guplwkla okv goklinto, “No rung Pwknvyarnv gv Kuunyilo ngv!”
12 Jisu alvmanv dow vdwa nw yvvdw um yvvnyika minpa mabvkv vla kadwk rungbv mintoku.
Jisu vring gola anyia Apostol gubv darlin toku
(Mt 10:1-4; Lk 6:12-16)
13 Vbvrikunamv Jisu yvvnyi vnggvnvpv mvngpvdw goklaila moodw putung golo chaato. Bunu hoka nw gvlo aato, 14 Okv nw darlinto vring gola anyigo, yvvnyi nw Apostol vla amin minpvdw. “Ngo nonua darlin pvnv nga lvkobv ridubv,” Nw bunua minto. “Ngo ka nonua agumlo japdubv vngmure, 15 okv nonu gvlo uyuvram vdwa charkak nvnv jwkrw v doore.”
16 So vring gola anyi si ninyigv darlinnam: Saimon (Jisu Pitar vla ninyia amin minto); 17 Jebedi gv kuunyilo Jems okv ninyigv boru Jon (Bunuam Jisu Boanarjes vla amin minto, vnam si “Doogumbv rinv nyi v”); 18 Andriu, Pilip, Bartolomiu, Metiu, Tomas, Alpius gv kuunyilo Jems, Tadius, Saimon Ringrianv 19 Okv Judas Iskeriot, yvvdw Jisunyi koanv.
Jisu okv Biljebul
(Mt 12:22-32; Lk 11:14-23; 12:10)
20 Vbvrikunamv Jisu naam vngtoku. Lvkodv nyi twngtv rungnvgo aakumto ho Jisu okv ninyigv lvbwlaksu vdwv dvdw doomato. 21 Vdwlo ninyigv lvga nga vpin v hum tvvpapvdw, bunu ninyia naatung dubv rito, ogulvgavbolo nyi vdwv minto, “Nw suru duku!”
22  + Pvbv tamsarnv mego Jerusalem lokv aala minto, nw gv arwnglo Biljebul doopv! So si uyuvram vdwgv dvbv ngv yvvdw nw a gwlwk jigvrila bunuam agumlo chara dubv jwkrw jipv nvgo.
23 Vkvlvgabv Jisu bunuam nw gvlo goklwkto okv bunuam minchisinam go minto: “Oguaingbv Uyu ngv atubonga chara nyudubv? 24 Mooku gonv yakpin sisula v pami sikubolo hv yagiak reku. 25 Vpin gonv yakpin sisula vpin akonyi pami sikubolo, v vpin v yagiak reku. 26 Vkvlvgabv uyu gv karv ngv apumbv yakpin sikubolo, v vdwloka hvngdwng mare, vbvrikubolo yagiak reku okv ala ngeriku.”
27 “Gwlwknv nyi a leepv choma bolo yvvka hvkvgv naam a mvkola aala oguogua naanyu mare; leepv chobo lomwng naam loka naala vnggv nyure.”
28 “Ngo nonua jvjvbv mindu, nyi vdwgv rimur mimur rinam mvnwng okv Pwknvyarnv nyika ogu minyingminchu milin* nama mvngnga nyudunv; 29  + Vbvritola yvvnyiv Darwknv Dow a minyingminchu nvnga vdwloka mvngnga nyumare, oglvgavbolo nw doobwngnv rimur a ripv.” 30 (Jisu gv sum minam si ogulvgavbolo nyi twnggonv, “Nw gvlo darwkmanv dow v doodu” vnam lvgabv.)
Jisu gv anv okv boru vdwv
(Mt 12:46-50; Lk 8:19-21)
31 Vbvrinamv Jisu gv, anv la okv boru vdwv vngchito. Bunu naam gv agumlo dakto okv ninyia tvvkarla gaam gamgo milwkto. 32 Hoka nyitwng go Jisunyi dookarto, okv bunu ninyia minto, “kaalak, noogv anv okv noogv boru vdwv okv noogv bormv vdwv agum v bunu nam dinchipv.”
33 Jisu mirwk suto, “Yvv bunula ngoogv anv ngv? Yvv bunula ngoogv boruv?” 34 Ninyia dokarnv nyi mvnwngnga nw kaitkarto okv minto, “Kaato! Si bunu ngoogv anv okv boru vdwv! 35 Yvvbunudw Pwknvyarnv gv mvnglwkbv ridunv hv bunu ngoogv anv, ngoogv bormv, boruv.”
+ 3:9 Mk 4:1; Lk 5:1-3 + 3:22 Mt 9:34; 10:25 * 3:28 bunugv alvmanv bv minam; Vmalo bunugv Pwknvyarnvnyi minyingminsu minam. + 3:29 Lk 12:10