3
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa nahuun sa̱ꞌ ꞌo̱ síí rengo̱, quiꞌyaj Pedró ga̱ Juan a
Dan me se agaꞌ vaꞌnu̱j rej anocoꞌ güii me se cuchiꞌ síí cuꞌna̱j Pedró do̱ꞌ, síí cuꞌna̱j Juan do̱ꞌ, nuvií noco̱o, cheꞌé se orá achíín niꞌya̱j nii rihaan Diose̱ me yoꞌ a. Ne̱ ma̱a̱n orá dan nica̱j nii man ꞌo̱ síí rengo̱ cuchiꞌ nii rihaan nuvií noco̱o yoꞌ, ne̱ síí rengo̱ me soꞌ asi̱j caꞌngaa soꞌ a. Ne̱ dan me se daj a̱ güii uchruj nii man soꞌ rihaan yoꞌóó rej xꞌnu̱j taꞌyaa cuꞌna̱j Taꞌyaa Veꞌé Ndoꞌo Vaa a. Ne̱ yoꞌ me rej achíín soꞌ caridad man nij yuvii̱ atúj nuvií yoꞌ a. Dan me se queneꞌen soꞌ man Pedró do̱ꞌ, man Juan do̱ꞌ, se vaa catu̱u̱ ro̱j soꞌ rá nuvií noco̱o, ga̱a ne̱ cachíín soꞌ caridad man ro̱j soꞌ a. Ga̱a ne̱ niꞌya̱j uxrá Pedró do̱ꞌ, Juan do̱ꞌ, man soꞌ, ne̱ cataj Pedró rihaan soꞌ a:
―Ni̱ꞌyaj so̱ꞌ man rój á ―taj soꞌ rihaan síí rengo̱ yoꞌ a.
Ga̱a ne̱ niꞌya̱j síí rengo̱ man ro̱j soꞌ, cheꞌé se guun rá soꞌ se vaa rque̱ ro̱j soꞌ saꞌanj man soꞌ a. Ga̱a ne̱ cataj Pedró rihaan soꞌ a:
―Taj va̱j a̱ doj saꞌanj rihaan ꞌu̱nj maꞌ. Tza̱j ne̱ rque̱ ꞌu̱nj se vaa rihaan ꞌu̱nj mán so̱ꞌ ei. Dan me se cheꞌé maꞌa̱n Jesucristó síí cavii chumanꞌ Nazaret taj xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ se vaa na̱xuma̱a̱n so̱ꞌ ne̱ cache̱e̱ so̱ꞌ á ―taj Pedró rihaan soꞌ a.
Ga̱a ne̱ quitaꞌaa Pedró raꞌa soꞌ rej nuva̱ꞌ soꞌ, ne̱ cachrón caya̱ Pedró man soꞌ, ne̱ nu̱ꞌ nariꞌ nucuaj tacóó soꞌ do̱ꞌ, xtucua̱ꞌ soꞌ do̱ꞌ a. Ga̱a ne̱ dan me se güéj soꞌ, ne̱ canicunꞌ caya̱ soꞌ, ne̱ cachéé soꞌ, ne̱ dan me se catúj soꞌ rá nuvií noco̱o ga̱ ro̱j soꞌ, ne̱ cachéé ndoꞌo soꞌ, ne̱ güéj soꞌ, ne̱ cataj soꞌ se vaa sa̱ꞌ uxrá quiꞌyaj Diose̱ cheꞌé soꞌ a. Ga̱a ne̱ queneꞌen cunuda̱nj nij yuvii̱ se vaa cachéé soꞌ ne̱ cataj soꞌ se vaa sa̱ꞌ uxrá quiꞌyaj Diose̱ a. 10 Ne̱ queneꞌen nij yuvii̱ se vaa maꞌa̱n soꞌ me síí yáán rihaan taꞌyaa nuvií noco̱o cuꞌna̱j Taꞌyaa Veꞌé Ndoꞌo Vaa ne̱ achíín soꞌ caridad, ne̱ caꞌanj ndoꞌo rá nij yuvii̱ cheꞌé se vaa nahuun sa̱ꞌ síí rengo̱ yoꞌ a.
Nihánj me nana̱ nataꞌ Pedró rihaan nij yuvii̱ a
11 Dan me se quitaꞌaa síí nahuun sa̱ꞌ yoꞌ man síí cuꞌna̱j Pedró do̱ꞌ, man síí cuꞌna̱j Juan do̱ꞌ, ne̱ cheꞌé se caꞌanj ndoꞌo rá nij yuvii̱, cheꞌé dan cunánj nij yuvii̱ cunuu chre̱ꞌ nij yuvii̱ rihaan ro̱j soꞌ rque chingá cuꞌna̱j Corredor Salomón a. 12 Ne̱ ga̱a queneꞌen Pedró man nij yuvii̱, ne̱ cataj soꞌ rihaan nij yuvii̱ a:
―Cuno̱ soj si̱j israelitá caꞌmi̱j á. Me cheꞌé caꞌanj ndoꞌo rá soj se vaa chéé síí nihánj ga̱. Me cheꞌé niꞌya̱j ndoꞌo soj man rój ga̱. Nuveé maꞌa̱n rój me síí guun nucua̱j quiꞌyaj cachéé soꞌ maꞌ. Nuveé cheꞌe̱ se si̱j noco̱ꞌ sa̱ꞌ ndoꞌo man Diose̱ me rój, ne̱ cachéé soꞌ quiꞌyaj rój maꞌ. 13 Dan me se Diose̱ síí noco̱ꞌ xi̱i níꞌ síí cuꞌna̱j Abraham do̱ꞌ, síí cuꞌna̱j Isaac do̱ꞌ, síí cuꞌna̱j Jacob do̱ꞌ, me síí quiꞌyaj cavii sa̱ꞌ ndoꞌo taꞌníí maꞌa̱n soꞌ Jesucristó na̱nj ado̱nj. Tza̱j ne̱ nij soj me nij síí tucuachén man Jesucristó rihaan nij síí ta̱j riꞌyunj man Jesucristó, ne̱ nda̱ꞌ se guun ya̱ rá síí cuꞌna̱j Pilato se vaa caꞌa̱nj u̱u̱n Jesucristó, tza̱j ne̱ cataj soj rihaan síí cuꞌna̱j Pilato se vaa guun rá soj cavi̱ꞌ Jesucristó ado̱nj.
14 ”Dan me se cataj soj se vaa ne gu̱un rá soj ni̱ꞌyaj soj man síí sa̱ꞌ nimán yoꞌ maꞌ. Ma̱a̱n se cachíín niꞌya̱j soj rihaan síí cuꞌna̱j Pilato se vaa quiri̱i̱ soꞌ tagaꞌ man ꞌo̱ síí ticaviꞌ man yuvii̱ a. 15 Ne̱ ticaviꞌ soj man Jesucristó síí gu̱un nucua̱j quiꞌya̱j ga̱a̱ iꞌna̱ꞌ nimán níꞌ a. Ne̱ Diose̱ roꞌ, quiꞌyaj cunuu iꞌna̱ꞌ uún Jesucristó, ne̱ maꞌa̱n núj me síí queneꞌen se vaa cunuu iꞌna̱ꞌ uún soꞌ na̱nj ado̱nj. 16 Ne̱ cheꞌé se cuchumán rá síí nihánj niꞌya̱j soꞌ man Jesucristó roꞌ, cheꞌé dan nariꞌ nucuaj soꞌ, quiꞌyaj Jesucristó ado̱nj. Ne̱ dan me se nahuun sa̱ꞌ nu̱ꞌ soꞌ, ne̱ a̱j neꞌen taranꞌ soj da̱j quiranꞌ soꞌ, ne̱ a̱j cuno soj da̱j taj maꞌa̱n soꞌ na̱nj á.
17 ”Ne̱ nihánj me se neꞌén ꞌu̱nj se vaa cheꞌé se ne queneꞌe̱n soj da̱j si̱j me Jesucristó, ne̱ cheꞌé dan caviꞌ soꞌ quiꞌyaj soj ga̱ nij síí uun chij rihaan soj na̱nj ei. 18 Tza̱j ne̱ Diose̱ roꞌ, me síí cataj xnaꞌanj asi̱j naá ndoꞌo ga̱a rqué soꞌ nana̱ nataꞌ nij síí nataꞌ se na̱na̱ soꞌ, ne̱ dan me se cataj xnaꞌanj Diose̱ se vaa síí caꞌne̱j soꞌ ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun me se quira̱nꞌ ndoꞌo soꞌ sayuun a. Ne̱ nihánj me se quisíj ya̱ nu̱ꞌ nda̱a vaa cataj Diose̱ se vaa quiꞌya̱j maꞌa̱n Diose̱ na̱nj ei.
19 ”Cheꞌé dan ca̱nica̱j nimán soj canoco̱ꞌ soj chrej sa̱ꞌ, ga̱a ne̱ caꞌve̱e tinavi̱j Diose̱ cacunꞌ tumé soj á. 20 Ga̱a ne̱ caꞌve̱e quisi̱j güii cunu̱u cui̱j rá taranꞌ níꞌ si̱j israelitá, quiꞌya̱j síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ, ne̱ dan me se Jesucristó síí cuneꞌ Diose̱ man ti̱nanii man níꞌ rihaan sayuun me se caꞌne̱j Diose̱ man soꞌ caꞌna̱ꞌ uún soꞌ rihaan níꞌ a. 21 Cuano̱ nihánj me se me rá Diose̱ ca̱yáán soꞌ rej xta̱ꞌ nda̱a se quisi̱j güii naquiꞌya̱j sa̱ꞌ Diose̱ nu̱ꞌ nij rasu̱u̱n nda̱a rá se vaa nij rasu̱u̱n asi̱j naá ndoꞌo nda̱a vaa cataj xnaꞌanj nij síí sa̱ꞌ síí nataꞌ se na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá a. 22 Dan me se síí cuꞌna̱j Moisés cataj rihaan xi̱i níꞌ: “Diose̱ si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ me se cavi̱i̱ yoꞌo̱ tinúú nij soj, quiꞌya̱j Diose̱, ne̱ gu̱un soꞌ síí nata̱ꞌ se na̱na̱ Diose̱ nda̱a vaa ꞌyaj ma̱ꞌanj a. Ne̱ cuno̱ soj nu̱ꞌ nana̱ nata̱ꞌ soꞌ rihaan soj á. 23 Ne̱ dan me se a̱ me maꞌa̱n síí naꞌvej rá cuno̱ se na̱na̱ síí nata̱ꞌ se na̱na̱ Diose̱ yoꞌ, ne̱ nu̱ꞌ quiri̱i̱ yaníj nii man soꞌ scaꞌnúj níꞌ si̱j israelitá, ne̱ quiri̱ꞌ nu̱ꞌ soꞌ na̱nj ado̱nj”, taj síí cuꞌna̱j Moisés ga̱a naá a. 24 Ne̱ dan me se síí cuꞌna̱j Samuel do̱ꞌ, cunuda̱nj yoꞌó nij síí nataꞌ se na̱na̱ Diose̱ do̱ꞌ, cataj xnaꞌanj taranꞌ uún nij soꞌ uún cheꞌé güii ya̱j ei.
25 ”Ne̱ rihaan maꞌa̱n nij soj caꞌmii nij síí nataꞌ se na̱na̱ Diose̱, ne̱ maꞌa̱n nij soj me nij síí cavi̱i̱ sa̱ꞌ quiꞌya̱j Diose̱, nda̱a vaa cataꞌ tuꞌva Diose̱ rihaan xi̱i níꞌ ga̱a naá ei. Dan me se rihaan xi̱i níꞌ síí cuꞌna̱j Abraham cataj Diose̱: “Dan me se cavi̱i̱ sa̱ꞌ nij yuvii̱ ma̱n cunuda̱nj nij chumanꞌ na̱j rihaan chumii̱, quiꞌya̱j taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ so̱ꞌ a”, taj Diose̱ rihaan Abraham a. 26 Ga̱a ne̱ a̱j caꞌnéé Diose̱ man taꞌníí Diose̱ rihaan chumii̱, ne̱ cuchiꞌ taꞌníí Diose̱ asino ya̱a̱n rihaan maꞌa̱n soj, quiꞌyaj Diose̱, cheꞌé rej ca̱nica̱j nimán ꞌo̱ ꞌo̱ nij soj, ne̱ ta̱náj xco̱ nij soj tucuáán chiꞌi̱i̱, ne̱ caꞌve̱e quiꞌya̱j ndoꞌo Diose̱ se lu̱j cheꞌé taranꞌ nij soj ei ―taj Pedró rihaan nij yuvii̱ cunuu chre̱ꞌ rá nuvií noco̱o yoꞌ a.