11
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj cheꞌé se vaa guun ga̱a caviꞌ síí cuꞌna̱j Lázaro ga̱a ne̱ cunuu iꞌna̱ꞌ uún soꞌ, quiꞌyaj Jesucristó a
Dan me se vaa ꞌo̱ síí ranꞌ, ne̱ síí cuꞌna̱j Lázaro me soꞌ, ne̱ síí ne̱ chumanꞌ Betania me soꞌ a. Ne̱ chumanꞌ Betania yoꞌ me se chiháán chana̱ cuꞌna̱j Mariá ga̱ chuꞌvij Mariá chana̱ cuꞌna̱j Marta me chumanꞌ Betania yoꞌ a. Ne̱ chana̱ cuꞌna̱j Mariá yoꞌ me se noꞌ me chana̱ caxríj casté gunꞌ da̱j tacóó síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ, ne̱ yuvé raa̱ maꞌa̱n noꞌ tanacoo̱ noꞌ tacóó soꞌ a. Dan me se raꞌvij noꞌ me síí cuꞌna̱j Lázaro síí ranꞌ yoꞌ a. Dan me se caꞌnéé ro̱j raꞌvij síí cuꞌna̱j Lázaro yoꞌ nana̱ rihaan Jesucristó, cataj ro̱j noꞌ: “Xa̱ꞌ síí ꞌe̱e̱ rá so̱ꞌ man, tza̱j ne̱ ranꞌ soꞌ, a̱ Señor”, vaa nana̱ caꞌnéé ro̱j noꞌ rihaan Jesucristó a. Dan me se cuchiꞌ nana̱ yoꞌ rihaan Jesucristó, ga̱a ne̱ cataj soꞌ:
―Nuveé cheꞌe̱ rej yoꞌo̱ cavi̱ꞌ síí cuꞌna̱j Lázaro me quiranꞌ soꞌ a̱ maꞌ. ꞌO̱ se quiranꞌ soꞌ cheꞌé rej veꞌé doj xca̱j yuvii̱ cuentá cheꞌé Diose̱ ado̱nj. Dan me se veꞌé doj xca̱j yuvii̱ cuentá cheꞌé ma̱ꞌanj taꞌni̱j Diose̱, cheꞌé se quiranꞌ síí cuꞌna̱j Lázaro yoꞌ na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí nataꞌ nana̱ yoꞌ rihaan soꞌ a.
Ne̱ Jesucristó me se ꞌe̱e̱ ndoꞌo rá Jesucristó man chana̱ cuꞌna̱j Marta do̱ꞌ, man chuꞌvij noꞌ chana̱ cuꞌna̱j Mariá do̱ꞌ, man síí cuꞌna̱j Lázaro do̱ꞌ a. Dan me se ga̱a cuno Jesucristó nana̱ se vaa ranꞌ síí cuꞌna̱j Lázaro, ne̱ ne cavi̱i̱ raꞌya̱nj soꞌ caꞌa̱nj soꞌ a̱ maꞌ. ꞌO̱ se guun ra̱a̱n soꞌ yavíj güii rej va̱j soꞌ a. Dan me se cachén yavíj güii yoꞌ, ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a:
―Cavi̱i̱ níꞌ caꞌa̱nj uún níꞌ estadó Judea ei ―taj soꞌ rihaan nij soꞌ a.
Ga̱a ne̱ cataj nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ rihaan soꞌ a:
―Cuano̱ nihánj me se guun ndoꞌo rá nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá go̱ꞌ nij soꞌ yahij mán so̱ꞌ ne̱ cavi̱ꞌ so̱ꞌ á. Se̱ guun caꞌa̱nj so̱ꞌ yoꞌ maꞌ ―taj nij soꞌ rihaan Jesucristó a.
Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó:
―Neꞌen soj se vaa chuvi̱j orá ranga̱ꞌ rihaan chumii̱ nihánj ꞌo̱ ꞌo̱ güii, ne̱ dan me se sese cache̱e̱ yoꞌo̱ soꞌ rej ranga̱ꞌ, ne̱ se̱ naxruꞌ soꞌ maꞌ. ꞌO̱ se curuvi̱ꞌ sa̱ꞌ rihaan soꞌ, quiꞌya̱j güii chuguu̱n rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj. 10 Tza̱j ne̱ sese cache̱e̱ yoꞌo̱ soꞌ rej nii̱, ne̱ naxru̱ꞌ soꞌ, cheꞌé se taj va̱j yaꞌan chuguu̱n ni̱caj soꞌ ado̱nj ―taj Jesucristó a. 11 Dan me se quisíj caꞌmii soꞌ da̱nj, ga̱a ne̱ cataj uún soꞌ― Ne̱ xa̱ꞌ tuviꞌ níꞌ síí cuꞌna̱j Lázaro, tza̱j ne̱ otoj soꞌ ei. Tza̱j ne̱ caꞌa̱nj yaj, cheꞌé rej nari̱i̱ ꞌu̱nj nej rihaan soꞌ a ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
12 Cheꞌé dan cataj nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ rihaan soꞌ:
―ꞌO̱ se sese otoj soꞌ, ne̱ cunu̱u sa̱ꞌ maꞌa̱n soꞌ, Señor ―taj nij soꞌ rihaan Jesucristó a.
13 Dan me se nana̱ dan caꞌmii Jesucristó cheꞌé se a̱j caviꞌ síí cuꞌna̱j Lázaro, tza̱j ne̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó me se guun rá nij soꞌ se vaa ya̱ ya̱ otoj u̱u̱n Lázaro, taj Jesucristó, rá nij soꞌ a. 14 Cheꞌé dan caꞌmii nica̱ Jesucristó rihaan nij soꞌ, cataj soꞌ:
―A̱j caviꞌ síí cuꞌna̱j Lázaro, 15 ne̱ guun niha̱ꞌ rá ꞌu̱nj se vaa nuvíꞌ ꞌu̱nj ne ga̱ soꞌ ga̱a caviꞌ soꞌ a. ꞌO̱ se cheꞌé se caviꞌ soꞌ roꞌ, cheꞌé dan cuchuma̱n doj rá soj ni̱ꞌyaj soj manj ado̱nj. Tza̱j ne̱ cavi̱i̱ níꞌ caꞌa̱nj níꞌ rej na̱j soꞌ ei ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
16 Cheꞌé dan cataj síí cuꞌna̱j Tomás Dídimo rihaan yoꞌó nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó:
―Cavi̱i̱ níꞌ caꞌa̱nj níꞌ ga̱ soꞌ, ga̱a ne̱ cavi̱ꞌ níꞌ ga̱ soꞌ á ―taj soꞌ niꞌya̱j soꞌ man Jesucristó a.
17 Veé dan me se cuchiꞌ Jesucristó chumanꞌ Betania, ga̱a ne̱ cataj xnaꞌanj nii rihaan soꞌ se vaa a̱j quisíj caꞌa̱nj güii cachinꞌ nii man síí cuꞌna̱j Lázaro rque yuꞌuj yuvej a. 18 Dan me se nichru̱nꞌ naj chumanꞌ Betania ga̱ chumanꞌ Jerusalén, ne̱ o̱rúnꞌ vaꞌnu̱j kilómetro naj chumanꞌ Jerusalén yoꞌ a. 19 Ne̱ a̱j cavii queꞌe̱e̱ nij yuvii̱ israelitá chumanꞌ Jerusalén, ne̱ cuchiꞌ nij soꞌ rihaan chana̱ cuꞌna̱j Marta do̱ꞌ, rihaan chana̱ cuꞌna̱j Mariá do̱ꞌ, cheꞌé rej se̱ nanó rá ro̱j noꞌ, cheꞌé se a̱j caviꞌ raꞌvij ro̱j noꞌ a.
20 Dan me se ga̱a cuno chana̱ cuꞌna̱j Marta se vaa caꞌnaꞌ Jesucristó, ne̱ curiha̱nj noꞌ nari̱ꞌ tuviꞌ noꞌ ga̱ Jesucristó, tza̱j ne̱ chana̱ cuꞌna̱j Mariá me se quináj noꞌ rá veꞌ yoꞌ a. 21 Ga̱a ne̱ cataj chana̱ cuꞌna̱j Marta rihaan Jesucristó a:
―Sese cané so̱ꞌ nihánj, ne̱ ne cavi̱ꞌ raꞌvij asuun sa̱j, man Señor. 22 Tza̱j ne̱ cuano̱ nihánj me se neꞌenj se vaa me maꞌa̱n rasu̱u̱n cachi̱nj so̱ꞌ rihaan Diose̱, ne̱ quiꞌya̱j soꞌ na̱nj á ―taj chana̱ cuꞌna̱j Marta rihaan Jesucristó a.
23 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan noꞌ a:
―Cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún raꞌvij so̱ꞌ ―taj soꞌ rihaan noꞌ a.
24 Ga̱a ne̱ cataj chana̱ cuꞌna̱j Marta rihaan soꞌ:
―A̱j neꞌenj se vaa asa̱ꞌ quisíj güii caꞌa̱nj niꞌya̱ chumii̱ nihánj, ne̱ cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún soꞌ ga̱ yoꞌó nij yuvii̱ cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún ei ―taj noꞌ rihaan Jesucristó a.
25 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan noꞌ a:
―Xa̱ꞌ ꞌu̱nj, tza̱j ne̱ si̱j ꞌyaj nuu iꞌna̱ꞌ uún yuvii̱ mej, ne̱ ꞌu̱nj me síí quiꞌya̱j ga̱a̱ iꞌna̱ꞌ yuvii̱ ca̱yáán yuvii̱ ga̱ Diose̱ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj ado̱nj. Ne̱ xa̱ꞌ síí amán rá niꞌya̱j manj, tza̱j ne̱ caꞌve̱e se cavi̱ꞌ soꞌ, tza̱j ne̱ yoꞌo̱ ga̱a̱ iꞌna̱ꞌ nimán soꞌ chugua̱nj. 26 Cheꞌé se amán rá soꞌ niꞌya̱j soꞌ manj, ne̱ cheꞌé dan vaa iꞌna̱ꞌ nimán soꞌ, ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ caviꞌ nimán soꞌ a̱ maꞌ. Amán rá so̱ꞌ nana̱ nihánj naꞌ ―taj Jesucristó, xnáꞌanj soꞌ man chana̱ cuꞌna̱j Marta yoꞌ a.
27 Ga̱a ne̱ cataj noꞌ:
―Chumán raj, Señor. Dan me se a̱j cuchumán raj se vaa si̱j caꞌnéé Diose̱ ti̱nanii man núj rihaan sayuun mé so̱ꞌ, ne̱ taꞌni̱j Diose̱ mé so̱ꞌ, ne̱ caꞌnáꞌ so̱ꞌ rihaan chumii̱ nihánj a ―taj noꞌ rihaan Jesucristó a.
28 Dan me se quisíj caꞌmii noꞌ da̱nj, ga̱a ne̱ caꞌanj noꞌ, ne̱ canacúún yuve̱ noꞌ man chuꞌvij noꞌ chana̱ cuꞌna̱j Mariá, cataj noꞌ:
―A̱j caꞌnaꞌ maestró, ne̱ nacúún soꞌ mán so̱ꞌ a ―taj noꞌ rihaan chana̱ cuꞌna̱j Mariá a.
29 Ne̱ ga̱a cuno chana̱ cuꞌna̱j Mariá nana̱ yoꞌ, ga̱a ne̱ raꞌya̱nj cavii noꞌ, ne̱ caꞌanj noꞌ rej nicu̱nꞌ Jesucristó a. 30 Dan me se ataa catu̱u̱ Jesucristó rque chumanꞌ yoꞌ, ne̱ nicu̱nꞌ soꞌ rej nariꞌ tuviꞌ chana̱ cuꞌna̱j Marta ga̱ soꞌ a.
31 Dan me se nij yuvii̱ israelitá yuvii̱ cane rá veꞌ nanó cuentó ga̱ chana̱ cuꞌna̱j Mariá me se queneꞌen nij soꞌ se vaa raꞌya̱nj canicunꞌ noꞌ ne̱ curiha̱nj noꞌ xeꞌ, ne̱ canocoꞌ nij soꞌ xcó noꞌ, ne̱ curiha̱nj nij soꞌ xeꞌ a. ꞌO̱ se guun rá nij soꞌ se vaa caꞌa̱nj chana̱ cuꞌna̱j Mariá rihaan yuꞌuj yuvej cheꞌé rej taꞌve̱e noꞌ, rá nij soꞌ a.
32 Dan me se ga̱a cuchiꞌ chana̱ cuꞌna̱j Mariá rej nicu̱nꞌ Jesucristó, ga̱a ne̱ queneꞌen noꞌ man soꞌ, ga̱a ne̱ canicunꞌ ru̱j noꞌ rihaan Jesucristó, ga̱a ne̱ cataj noꞌ:
―Sese cané so̱ꞌ nihánj, ne̱ ne cavi̱ꞌ raꞌvij asuun sa̱j, man Señor ―taj noꞌ rihaan Jesucristó a.
33 Dan me se queneꞌen Jesucristó se vaa taꞌvee noꞌ, se vaa taꞌvee nij yuvii̱ israelitá caꞌnaꞌ ga̱ noꞌ do̱ꞌ, ga̱a ne̱ quinanó ndoꞌo rá soꞌ, 34 ga̱a ne̱ cataj soꞌ:
―Me rej cachinꞌ soj man soꞌ ga̱ ―taj soꞌ, xnáꞌanj soꞌ man nij soꞌ a.
Ga̱a ne̱ cataj nij soꞌ rihaan soꞌ a:
―Caꞌa̱nj níꞌ, ga̱a ne̱ que̱neꞌén so̱ꞌ á ―taj nij soꞌ rihaan soꞌ a.
35 Ga̱a ne̱ taꞌvee Jesucristó a. 36 Cheꞌé dan cataj nij yuvii̱ israelitá rihaan tuviꞌ nij soꞌ a:
―Ni̱ꞌyaj soj ei. ꞌO̱ se taꞌvee soꞌ, cheꞌé se ꞌe̱e̱ uxrá rá soꞌ niꞌya̱j soꞌ man síí caviꞌ yoꞌ a ―taj nij yuvii̱ niꞌya̱j nij yuvii̱ man Jesucristó a.
37 Ga̱a ne̱ taꞌa̱j nij yuvii̱ cataj:
―ꞌO̱ se si̱j neꞌen nacuchraꞌ rihaan síí tuchri̱i me síí nihánj á. Cheꞌé dan uun nucua̱j soꞌ naquiꞌyaj sa̱ꞌ soꞌ man síí cuꞌna̱j Lázaro, ne̱ sese cane soꞌ nihánj, ne̱ ne cavi̱ꞌ síí cuꞌna̱j Lázaro asuun sa̱j maꞌ ―taj taꞌa̱j nij yuvii̱ yoꞌ a.
38 Dan me se quinanó uún rá Jesucristó, ne̱ cuchiꞌ soꞌ rej cachinꞌ nii man síí cuꞌna̱j Lázaro yoꞌ a. Dan me se yuꞌuj yuvej me yoꞌ, ne̱ caráán yahij rihaan yuꞌuj yoꞌ a. 39 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó:
―Naxu̱u̱n soj yahij rihaan yuꞌuj á ―taj Jesucristó a.
Ga̱a ne̱ cataj raꞌvij síí caviꞌ chana̱ cuꞌna̱j Marta rihaan soꞌ:
―Tza̱j ne̱ gunꞌ riꞌyu̱j man soꞌ ya̱j, Señor. ꞌO̱ se quisíj caꞌa̱nj ya̱ güii naj soꞌ na̱nj ado̱nj ―taj noꞌ rihaan soꞌ a.
40 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan noꞌ a:
―A̱j cataj xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ se vaa sese cuchuma̱n rá so̱ꞌ ni̱ꞌyaj so̱ꞌ manj, ga̱a ne̱ que̱neꞌén so̱ꞌ se vaa nucua̱j uxrá Diose̱ á ―taj Jesucristó rihaan chana̱ cuꞌna̱j Marta yoꞌ a.
41 Cheꞌé dan naxuun nij soꞌ yahij yoꞌ a. Ga̱a ne̱ naxca̱j Jesucristó rihaan soꞌ, ne̱ cataj soꞌ:
―Guun niꞌya̱j níꞌ se vaa cunó so̱ꞌ se‑na̱na̱j, Ata̱j Chij. 42 A̱j neꞌenj se vaa niga̱nj unó so̱ꞌ se‑na̱na̱j, tza̱j ne̱ aꞌmij nana̱ nihánj cheꞌé rej cuno̱ nij yuvii̱ nicu̱nꞌ nihánj ga̱j a. ꞌO̱ se me raj cuchuma̱n rá nij yuvii̱ se vaa so̱ꞌ me síí caꞌnéé manj rihaan chumii̱ nihánj na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó, cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Diose̱ a.
43 Quisíj cataj soꞌ da̱nj, ga̱a ne̱ nucua̱j ndoꞌo caguáj soꞌ, cataj soꞌ:
―Lázaro. Cavi̱i̱ so̱ꞌ caꞌna̱ꞌ so̱ꞌ nihánj ei ―taj soꞌ, caguáj soꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Lázaro yoꞌ a.
44 Ga̱a ne̱ curiha̱nj síí caviꞌ yoꞌ rque yuꞌuj, ne̱ nacutáj yatzíj nu̱ꞌ man soꞌ, ne̱ caráán yatzíj rihaan soꞌ uún a. Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ a:
―Nache̱ soj man soꞌ, ne̱ cache̱e̱ soꞌ caꞌa̱nj soꞌ á ―taj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ a.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa guun ndoꞌo rá nij xrej ata̱ suun noco̱o doj do̱ꞌ, nij síí fariseo do̱ꞌ, cavi̱ꞌ Jesucristó a
45 Dan me se caꞌnaꞌ nij yuvii̱ israelitá ga̱ chana̱ cuꞌna̱j Mariá yoꞌ, ne̱ queneꞌen nij soꞌ da̱j quiꞌyaj Jesucristó a. Cheꞌé dan cuchumán rá queꞌe̱e̱ nij yuvii̱ se vaa síí caꞌnéé Diose̱ me Jesucristó a. 46 Tza̱j ne̱ cavii yoꞌó taꞌa̱j nij soꞌ caꞌanj nij soꞌ rihaan nij síí fariseo, ga̱a ne̱ cataj xnaꞌanj nij soꞌ rihaan nij síí fariseo nu̱ꞌ se vaa quiꞌyaj Jesucristó a. 47 Cheꞌé dan cunuu chre̱ꞌ nij xrej ata̱ suun noco̱o doj do̱ꞌ, nij síí fariseo do̱ꞌ, quiꞌyaj nij soꞌ juntá, ga̱a ne̱ cataj nij soꞌ:
―Da̱j quiꞌyaj níꞌ, rá soj ga̱. ꞌO̱ se xa̱ꞌ snóꞌo nihánj, tza̱j ne̱ ꞌyaj suun uxrá soꞌ suun sa̱ꞌ noco̱o ado̱nj. 48 Sese yoꞌo̱ ta̱náj níꞌ man soꞌ quiꞌya̱j soꞌ da̱nj, ne̱ cuchuma̱n rá cunuda̱nj nij yuvii̱ ni̱ꞌyaj nij yuvii̱ man soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌna̱ꞌ nij tanuu ꞌyaj suun rihaan gobiernó ma̱n Romá, ga̱a ne̱ tiri̱ꞌ nij tanuu man níꞌ do̱ꞌ, man chiháán níꞌ do̱ꞌ, man nu̱ꞌ tuviꞌ níꞌ do̱ꞌ á ―taj nij soꞌ rihaan tuviꞌ nij soꞌ a.
49 Ga̱a ne̱ caꞌmii yoꞌó tuviꞌ nij soꞌ, síí cuꞌna̱j Caifás, ne̱ soꞌ me xrej ata̱ suun noco̱o doj yoꞌ yoꞌ a. Dan me se cataj soꞌ rihaan nij soꞌ a:
―Ne neꞌen uxrá nij soj a̱ maꞌ. 50 ꞌO̱ se ataa xca̱j soj cuentá se vaa xa̱ꞌ soj, tza̱j ne̱ cavi̱i̱ sa̱ꞌ doj soj sese cavi̱ꞌ o̱rúnꞌ snóꞌo cheꞌé nij yuvii̱, ga̱a ne̱ veé da̱nj me se̱ quiriꞌ nu̱ꞌ níꞌ si̱j israelitá maꞌ ―taj síí cuꞌna̱j Caifás rihaan yoꞌó nij soꞌ a.
51 Dan me se nuveé ina̱nj nana̱ cavii raa̱ maꞌa̱n síí cuꞌna̱j Caifás me nana̱ nihánj maꞌ. ꞌO̱ se xrej ata̱ suun noco̱o doj me soꞌ yoꞌ yoꞌ, ne̱ cheꞌé dan maꞌa̱n Diose̱ me síí rqué nana̱ caꞌmii soꞌ, ne̱ cheꞌé dan me ya̱ vaa se‑na̱na̱ soꞌ ga̱a cataj soꞌ se vaa cavi̱ꞌ Jesucristó cheꞌé taranꞌ nij yuvii̱ israelitá yoꞌ a. 52 Ne̱ nuveé ina̱nj cheꞌé nij yuvii̱ israelitá me caviꞌ Jesucristó maꞌ. ꞌO̱ se caviꞌ soꞌ cheꞌé rej naquiꞌya̱j chre̱ꞌ soꞌ man cunuda̱nj nij taꞌníí Diose̱ nij síí ma̱n nu̱ꞌ rihaan chumii̱ nihánj, ga̱a ne̱ cunu̱u tuvi̱ꞌ cunuda̱nj nij soꞌ ado̱nj.
53 Dan me se ma̱a̱n güii dan me se guun cheꞌe̱ nij síí fariseo do̱ꞌ, nij xrej ata̱ suun noco̱o doj do̱ꞌ, nuchruj ra̱a̱ nij soꞌ da̱j quiꞌya̱j nij soꞌ, ga̱a ne̱ cavi̱ꞌ Jesucristó a. 54 Cheꞌé dan me ne caꞌve̱e cache̱e̱ ranga̱ꞌ soꞌ estadó Judea maꞌ. Ga̱a ne̱ cavii soꞌ caꞌanj soꞌ tuꞌva rej taj va̱j yuvii̱ mán, ga̱a ne̱ catúj soꞌ yoꞌo̱ chumanꞌ cuꞌna̱j Efraín, ga̱a ne̱ caranꞌ soꞌ chumanꞌ yoꞌ ga̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
55 Dan me se da̱j doj quisi̱j chaꞌanj pascuá chaꞌanj navij rá nij yuvii̱ israelitá, ne̱ cheꞌé dan cavii nij yuvii̱ ne̱ chumanꞌ leꞌe̱j, ne̱ caꞌanj nij soꞌ chumanꞌ Jerusalén, cheꞌé rej quiꞌya̱j nij soꞌ tucuáán noco̱ꞌ nij soꞌ ne̱ cunu̱u gue̱e̱ nij soꞌ rihaan Diose̱ a. 56 Ga̱a ne̱ nanoꞌ ndoꞌo nij yuvii̱ man Jesucristó a. Dan me se canicunꞌ nij yuvii̱ rá nuvií noco̱o, ne̱ xnáꞌanj nij yuvii̱ man tuviꞌ yuvii̱, cataj nij yuvii̱:
―Da̱j uun rá soj ga̱. Caꞌna̱ꞌ soꞌ rej ca̱nuû chaꞌanj, rá soj naꞌ ―cataj nij yuvii̱, xnáꞌanj nij yuvii̱ man tuviꞌ yuvii̱ yoꞌ a.
57 Ne̱ xa̱ꞌ nij xrej ata̱ suun noco̱o doj do̱ꞌ, nij síí fariseo do̱ꞌ, tza̱j ne̱ cataj xnaꞌanj nij soꞌ se vaa sese queneꞌe̱n nij yuvii̱ me rej va̱j Jesucristó, ga̱a ne̱ cata̱j xnaꞌanj nij yuvii̱ rihaan maꞌa̱n nij soꞌ a. ꞌO̱ se guun rá nij soꞌ qui̱taꞌaa nij soꞌ man Jesucristó ado̱nj.