4
Mʉ́ãrẽ queorémena wedenemogʉ̃da. Sĩcʉ̃ wĩmagʉ̃rẽ cʉ̃ʉ̃ pacʉ cʉ̃ʉ̃ cʉorére cṹũqui. Cʉ̃ʉ̃ wĩmagʉ̃ masãtuajearipacʉ, cʉ̃ʉ̃ye niiãdarere ñeeriqui. Tee niipetire cʉ̃ʉ̃ye niipacari, padecoteri basocʉ tiiróbiro niiqui ména. Ãpẽrã́ cʉ̃ʉ̃rẽ masõcua. Teero biiri ãpẽrã́ cʉ̃ʉ̃ye niiãdarecãrẽ ĩñanʉnʉsebosacua, tée cʉ̃ʉ̃ pacʉ “cʉ̃ʉ̃rẽ teeré ticowa” jĩĩ wederi bʉreco jearipʉ. Teerora wáawʉ marĩcãrẽ. Wĩmarã niirã, marĩ Pacʉye “ticorijãña ména” jĩĩnorira tiiróbiro niiwʉ̃. Marĩ ñecʉ̃sʉ̃mʉã tiidutímʉãatiriguemena niiwʉ̃. Cõãmacʉ̃pe cʉ̃ʉ̃ queorí bʉreco jeari, cʉ̃ʉ̃ macʉ̃rẽ ticodiocorigʉ niiwĩ. Numiṍpʉre bauári tiirígʉ niiwĩ. Cõãmacʉ̃ macʉ̃ marĩ tiiróbiro bauárigʉ niijĩgʉ̃, cʉ̃ʉ̃cã basocáye dutirémena niirigʉ niiwĩ. Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ macʉ̃rẽ bauári tiiyígʉ, marĩ Moisére dutiré cṹũriguemena niimirirare netõnéãrõ jĩĩgʉ̃. Marĩrẽ netõnéãri siro, Cõãmacʉ̃ marĩrẽ cʉ̃ʉ̃ põna wáari tiirígʉ niiwĩ. Cõãmacʉ̃ marĩrẽ “yʉʉ põna niitoaya” jĩĩjĩgʉ̃, marĩpʉre cʉ̃ʉ̃ macʉ̃mena Espíritu Santore ticodiocorigʉ niiwĩ. Teero tiirá, Cõãmacʉ̃rẽ “Pacʉ” jĩĩmasĩã. Cõãmacʉ̃ marĩrẽ tiibosáriguemena padecoteri basoca tiiróbiro niinemoria sáa; Cõãmacʉ̃ põna niitoaa. Cʉ̃ʉ̃ põna niijĩrã, niipetire marĩrẽ “ãñuré ticogʉda” jĩĩriguere cʉoa.
Pablo bayiró wãcũpatirigue
Mʉ́ã too sʉgueropʉre Cõãmacʉ̃rẽ masĩhẽrã niimirira niiwʉ̃. “Cõãpõna” cʉ̃́ã jĩĩrã́rẽ padeomírira niiwʉ̃. Mʉ́ã padeoríra Cõãmacʉ̃biro niiriya. Mʉ́ã cʉ̃́ãrẽ yʉʉnʉnʉsera, dutiapenori basoca tiiróbiro niimirira niiwʉ̃. Atitóre mʉ́ã Cõãmacʉ̃pere masĩtoaa sáa. Biirope jĩĩdʉgagʉ tiia: Cõãmacʉ̃pe mʉ́ãrẽ masĩsʉguetoajĩyi. Cʉ̃ʉ̃rẽ masĩpacara, ¿deero tiirá ãpẽrãyé dutirémena niidʉgara tiii sũcã? Cʉ̃́ã dutirémena catiré petihére bʉayá manicú. Dutirére yʉʉnʉnʉserano dutiapenori basoca tiiróbiro niiĩya. ¿Mʉ́ã dutiapenori basoca tiiróbiro niidʉgara tiii sũcã? 10 Mʉ́ã judíoa tiiróbiro cʉ̃́ã yeerisãre bʉrecoricõrõ, mama muĩpũrãcõrõ, bosebʉrecoricõrõ cʉ̃́ã tiirucúrenorẽ tiiáyiro. 11 ¿Yʉʉ mʉ́ãrẽ bʉ́ri peti wedeyiri? jĩĩgʉ̃, ñañarõ tʉgueñaga.
12 Yáa wedera, yʉʉ mʉ́ãmena niigʉ̃, judíoa tiirucúrere tiiẽ́ñoriwʉ. Mʉ́ãcãrẽ yʉʉ tiiróbirora boosã́ga. Too sʉgueropʉ yʉʉ mʉ́ãrẽ ĩñagʉ̃ jeari, yʉʉre ãñurõ bocawʉ. 13 Ateré wãcũña sũcã: Yʉʉ diarecʉtijĩgʉ̃, mʉ́ã pʉtore pʉtʉáwʉ. Toopʉ́ niijĩgʉ̃, mʉ́ãrẽ ãñuré quetire wedenʉcãwʉ̃. 14 Yʉʉ diarecʉtigʉ niipacari, yʉʉre bocarijã, cõãjã tiiríwʉ. Mʉ́ã “diarecʉtigʉ niiĩ” jĩĩ ĩñapacara, yʉʉre dooríwʉ. Biirope tiiwʉ́: Sĩcʉ̃ ángelere, Jesucristore tiiróbiro yʉʉre bocawʉ. 15 Mʉ́ã too sʉgueropʉ yʉʉmena ʉsenimirigue ¿deero wáari? Mʉ́ã tíatore yʉʉre maĩrã́, yʉʉre tiiápudʉgara, mʉ́ãye capearire odewe, yʉʉre sã́ãdʉgamiwʉ̃. 16 ¿Yʉʉ diamacʉ̃́ wederigue wapa yʉʉre ĩñatutira tiii? ¿Diamacʉ̃́ maquẽrẽ wederére tʉodʉgárigari?
17 Mʉ́ãrẽ merẽã buenetõri basocá “ʉ̃sã mʉ́ãrẽ bayiró tiiápudʉgaga” jĩĩpacara, tiiápudʉgaricua. Yʉʉ mʉ́ãrẽ bueriguere wãcũrijããrõ jĩĩrã, cʉ̃́ã buerépere “ãñunetõjõãã” jĩĩãrõ jĩĩrã, buecua. 18 Ãpẽrã́ mʉ́ãrẽ tiiápuri, ãñunicu, ãñuré maquẽ tiiápuatã. “Tiiápura tiia” jĩĩrã, teero tiiápurucujããrõ. Yʉʉ toopʉ́ niirĩ dícʉ tiiápuditorijããrõ. 19 Yʉʉ maĩrã́, mʉ́ãrẽ bayiró wãcũpatia. Sĩcõ niipacó coo macʉ̃rẽ apaadari sʉguerogã, ñañarõ pũniré tʉgueñaco. Coo tiiróbirora yʉʉcã mʉ́ãrẽ Cristore padeorí boosã́gʉ̃, bayiró ñañarõ netõã. Mʉ́ã Cristore ãñurõ yʉʉnʉnʉseripʉ, yeerisãgʉ̃da. 20 Yʉʉ mʉ́ã pʉtopʉ bayiró niidʉgamiga. Mʉ́ãmena wedesegʉ, yʉʉ mecʉ̃tígã jóaro tiiróbiro tutirémena wedeseribocu. Yʉʉ yoaropʉ niijĩgʉ̃, deero tiimasĩ́riga.
Agar, Saraye queti
21 Mʉ́ã Moisére dutiré cṹũriguere tiidʉgámicu, Cõãmacʉ̃mena ãñurõ pʉtʉáada jĩĩrã. Tee dutirére mʉ́ã buepacara, ¿tʉomasĩ́rigari? 22 Moisés Abrahamyere biiro jóarigʉ niiwĩ: Abraham pʉarã́ ʉ̃mʉã põnacʉtíyigʉ. Sĩcʉ̃rẽ dutiapenori basocomena põnacʉtíyigʉ. Ãpĩpére cʉ̃ʉ̃ nʉmo díamacʉ̃mena põnacʉtíyigʉ. 23 Dutiapenori basoco ãpẽrã́ numiã́ tiiróbirora wĩmagʉ̃ bʉa, põnacʉtíyigo. Cõãmacʉ̃ Abrahamrẽ “mʉʉ nʉmo põnacʉtígodaco” jĩĩyigʉ. Coo põnamanígõ niimirigo niipaco, cʉ̃ʉ̃ jĩĩrirobirora wĩmagʉ̃ bʉa, põnacʉtíyigo.
24-25 Cʉ̃́ã pʉarã́ numiãrẽ wáariguemena ateré wedegʉda: Dutiapenori basocore wáarigue ʉ̃tãgʉ̃́ Sinaí wãmecʉtirigʉpʉre wáarigue tiiróbiro niiã.* Agar dutiapenori basoco niiyigo. Teero tiigʉ́, coo macʉ̃cã dutiapenori basocʉ niirigʉ niiwĩ. Niipetira tii põna bauánʉnʉseracã dutiapenori basoca niicua. Ʉ̃tãgʉ̃́ Sinaí Arabia ditapʉ niicu. Toopʉ́ Cõãmacʉ̃ Moisére cʉ̃ʉ̃ dutirére cṹũrigʉ niiwĩ. Apeyeréja sũcã, atitó ãpẽrã́ Jerusalénpʉre Moisére dutiré cṹũriguere tiirá niicua. Niipetira tee dutirére tiiráno Agarya põna macãrã tiiróbiro dutiapenori basoca niiĩya. 26 Marĩ Jesuré padeorápeja dutiapenori basoca mee niiã. Jerusalén ʉ̃mʉã́sepʉ niirí macã macãrã niiã. Dutirémena niiria; Sara põnabiro niiã. 27 Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ ate jóanoã:
Mʉʉ numiṍ põnamanígõ, ʉseniña.
Põnacʉtíadari sʉguerogã, pũnirénorẽ tʉgueñañaripaco, ʉseniremena acaribíya.
Mʉʉ “põnamaníyo” jĩĩ, cõãnorigope too síropʉre mʉʉ pã́rãmerã paʉ niiãdacua.
Mʉʉ apegó manʉcʉtigo nemorṍ pãrãmérã cʉogódacu,
jĩĩ jóanoã.
28 Yáa wedera, Cõãmacʉ̃ Abrahamrẽ jĩĩrirobirora Isaac bauáyigʉ. Teerora Cõãmacʉ̃ “mʉʉ pã́rãmerã paʉ niiãdacua” jĩĩrirobirora marĩpʉcãrẽ Abraham põnabiro wáari tiiquí. 29 Tíatore Sara macʉ̃ Espíritu Santo tiiápuremena bauáyigʉ. Dutiapenori basoco macʉ̃ Ismael ĩñatutiremena cʉ̃ʉ̃rẽ nʉnʉrucúyigʉ. Atitócãrẽ teerora wáaa: Dutirémena niirã́ Jesuré padeoráre nʉnʉrucúcua. 30 Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ Ismael, Isaaye maquẽrẽ ate jóanoã: “Dutiapenori basoco macʉ̃rẽ cʉ̃ʉ̃ pacʉ cʉorígue pʉtʉáricu. Sara macʉ̃pere pʉtʉácu. Teero tiiró, dutiapenori basoco coo macʉ̃menarã cõãjãña”, jĩĩ jóanoã. 31 Yáa wedera, ateména pʉtʉáa: Marĩ dutiapenori basoco pãrãmerã niinʉnʉserabiro niiria. Sara pãrãmerã niinʉnʉserabirope niiã sáa.§
* 4:24-25 Sinaípʉ Cõãmacʉ̃ Moisére cʉ̃ʉ̃ dutirére cṹũyigʉ. Ĩñaña Éxodo 19 y 20. Tee dutirémena niirã́ tee dutirére dutiapenorã tiiróbiro niiĩya. 4:27 Isaías 54.1. 4:30 Génesis 21.10. § 4:31 Sara macʉ̃ cʉ̃ʉ̃ pacʉyere ñeeriro tiiróbirora marĩ Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ põnarë ticoadarere ñeeãdacu.