22
Jesuré ñeeãdara wedeserigue
(Mt 26.1-5, 14-16; Mr 14.1-2, 10-11; Jn 11.45-53)
Pã púuri tiiré wʉ́oya maniré yaarí bosebʉreco wáaadaro péero dʉsayíro. Tii bosebʉreco wãmecʉtia Pascua. Paiaré dutirá, Moisés jóarigue buerá “¿deero tii Jesuré sĩãrṍ boomíĩto?” jĩĩyira. Cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãdʉgápacara, basocáre cui niiyira.
Judas cʉ̃́ã “Iscariote” jĩĩgʉ̃́rẽ Satanás sããyigʉ. Jesús buerá doce menamacʉ̃ niimiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ paiaré dutirá, Cõãmacʉ̃wii coterí basocare dutirá pʉtopʉ wáayigʉ. Toopʉ́ jea, Jesuré ticoadarere cʉ̃́ãmena wedeseyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ jĩĩrére tʉorá, bayiró ʉseniyira.
—Mʉʉrẽ niyeru wapatíada, jĩĩyira.
—Jáʉ, teerora tiiwá, jĩĩyigʉ.
Teero tiigʉ́, basocá ĩñahẽrõ cʉ̃́ãpʉre Jesuré ticogʉdʉ coteyigʉ.
Jesús cʉ̃ʉ̃ buerámena yaaturigue
(Mt 26.17-29; Mr 14.12-25; Jn 13.21-30; 1Co 11.23-26)
Too síro pã púuri tiirémena wʉ́oya maniré yaarí bʉreco jeayiro. Tiibʉreco niirĩ, sĩcʉ̃ corderore cʉ̃́ã Pascua boseyagʉdʉre sĩãnóã. Teebʉrecorire Jesús Pedrore, Juanrẽ́ biiro jĩĩcoyigʉ:
—Marĩ Pascua boseyaadarere quẽnoyúera wáaya, jĩĩyigʉ.
—¿Noopʉ́ ʉ̃sã quẽnorĩ́ boogári? jĩĩyira.
10 Cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ:
—Mʉ́ã macãpʉ wáaya. Toopʉ́ jeara, sĩcʉ̃ basocʉ́ ocogá turupeogʉre bʉajeáadacu. Cʉ̃ʉ̃rẽ nʉnʉwáwa. Cʉ̃ʉ̃ sããwari wiipʉ sããwawa. 11 Tiiwií õpʉ̃rẽ jĩĩwa: “ ‘¿Noopʉ́ niigari yʉʉ buerámena Pascua boseyaadari tatia?’ jĩĩãwĩ ʉ̃sãrẽ buegʉ́”, jĩĩwa. 12 Cʉ̃ʉ̃ ʉ̃mʉã́rõ macã tatia quẽnoã́ri tatiacapʉ ẽñogʉ̃́daqui. Toopʉ́ quẽnoyúewa, jĩĩcoyigʉ.
13 Cʉ̃́ã wáa, toopʉ́ Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩãrirobirora niipetirere bʉayíra. Toopʉ́ cʉ̃́ã Pascua boseyaadarere quẽnoyíra.
14 Yaarítono jeari, Jesús cʉ̃ʉ̃ beseriramena yaaadara jeanuãyira. 15 Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ:
—Yʉʉ mʉ́ãmena ate Pascua boseyarere bayiró yaadʉgaa, yʉʉ diaadari sʉguero. 16 Yʉʉre tʉoyá: Mecʉ̃ãmena Pascua yaarére yaanemoricu sáa, tée yʉʉ Õpʉ̃ sããri siropʉ, jĩĩyigʉ.
17 Teero jĩĩãri siro, vino bapare née, Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticoyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ bueráre jĩĩyigʉ:
—Ateré cãmerĩ́ bato, sĩniñá. 18 Yʉʉre tʉoyá: Mecʉ̃ãmena yʉʉ vino sĩninemóricu sáa, tée yʉʉ Õpʉ̃ sããri siropʉ, jĩĩyigʉ.
19 Pãrẽ née, Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticoyigʉ. Túajea, pʉatásã, batogʉra, jĩĩyigʉ:
—Ate pã yʉʉ mʉ́ãrẽ diabosaadari õpʉ̃ʉ̃biro niiã. Ateré tiiyá, yʉʉ mʉ́ãrẽ diabosarere wãcũrã.
20 Yaaari siro, teerora tiiyígʉ sĩnirí bapamena. Cʉ̃ʉ̃ bueráre tĩ́ãgʉ̃, jĩĩyigʉ:
—Atibapá maquẽ yée díibiro niiã. Yʉʉ diari, yée díi õmayudiaadacu, mʉ́ã ñañaré tiirére cosebosáaro jĩĩgʉ̃. Teeména Cõãmacʉ̃ mama netõnére quetire cṹũgʉ̃daqui. 21 Tʉoyá: Ãno yʉʉmena yaaduii yʉʉre ĩñatutirapʉre ticogʉdʉ. 22 Yʉʉ niipetira sõwʉ̃rẽ Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ jĩĩrõbirora wáaadacu. Bóaneõgʉ̃ niigʉ̃daqui yʉʉre ticogʉdʉpeja, jĩĩyigʉ.
23 Cʉ̃ʉ̃ buerá cʉ̃́ã basiro cãmerĩ́ sãĩñáyira:
—¿Noã niigariye teero tiigʉ́dʉ? jĩĩyira.
¿Nii ʉpʉtí macʉ̃ niiĩ?
24 Too síro Jesús buerá cʉ̃́ã basiro bayiró cãmerĩ́ wedeseyira.
—¿Nii marĩ watoare ʉpʉtí macʉ̃ niiĩ? jĩĩyira.
25 Teero tiigʉ́, Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ:
—Atibʉ́reco macãrã õpãrã́ cʉ̃́ã booró dutiãmajãya. Cʉ̃́ãye dita macãrãrẽ “ʉ̃sãrẽ ãñurõ tiiápura niiĩya” jĩĩrĩ boocúa. 26 Mʉ́ãpeja cʉ̃́ã tiiróbiro tiiríjãña. Biirope tiiyá. Mʉ́ã menamacʉ̃ ʉpʉtí macʉ̃ niigʉ̃́ niitugʉ tiiróbiro niirecʉtiaro. Mʉ́ãrẽ dutigʉ́ padecotegʉ tiiróbiro niirecʉtiaro. 27 Mʉ́ã tʉgueñarĩ, ¿niipé ʉpʉtí macʉ̃ niiĩ? ¿Yaaduigʉpe o cʉ̃ʉ̃rẽ yaaré péocotegʉpe? Yaaduigʉpe ʉpʉtí macʉ̃ niiĩ. Yʉʉ doca mʉ́ãmena niigʉ̃, yaaré péocotegʉ tiiróbiro niiã.
28 ’Mʉ́ã niiã yʉʉmena niirucujãrã. Yʉʉre merẽã wáari, mʉ́ãcã ñañarõ netõápua. 29 Teero tiigʉ́, yʉʉcã yʉʉ Pacʉ yʉʉre Õpʉ̃ sõnecorirobirora mʉ́ãrẽ õpãrã́ sõnecogʉda. 30 Biiro tiirí, mʉ́ã yʉʉ Õpʉ̃ niirṍpʉ boseya, duiadacu. Mʉ́ã õpãrã́ duirépĩrĩpʉ duiadacu, Israelya põna macãrã doce põnarĩrẽ dutiadara, jĩĩyigʉ.
Pedro Jesuré “masĩriga” jĩĩrigue
(Mt 26.31-35; Mr 14.27-31; Jn 13.36-38)
31 Jesús jĩĩnemoyigʉ:
—Simón, tʉoyá. Satanás mʉ́ã padeorére duurí tiijĩ́gʉ̃, ñañodʉgáqui. Teero tiigʉ́, mʉ́ãrẽ sãĩã́rigʉ niiãwĩ. 32 Cʉ̃ʉ̃ mʉʉrẽ ñañodʉgári ĩñagʉ̃, yʉʉpe padeodúrijããrõ jĩĩgʉ̃, Cõãmacʉ̃rẽ sãĩbosáawʉ̃. Teeré mʉʉ netõã́ri siro, padeó, mʉʉya wedera yʉʉre padeoráre wãcũtutuari tiiyá, jĩĩyigʉ.
33 Pedro yʉʉyigʉ:
—Õpʉ̃, mʉʉrẽ peresuwiipʉ néewara, yʉʉcãrẽ néewaaro. Mʉʉrẽ sĩãrã́, yʉʉcãrẽ sĩãã́rõ, jĩĩjãmiyigʉ.
34 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ:
—Pedro, yʉʉ jĩĩrére tʉoyá: Mecʉ̃ã macã ñami cãrẽquẽ wedeadari sʉguero, yʉʉre ĩtĩã́rĩ “cʉ̃ʉ̃rẽ masĩriga” jĩĩditogʉdacu, jĩĩyigʉ.
Jesús diaadari sʉguero, cʉ̃ʉ̃ bueráre wederigue
35 Apeyé cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ:
—Mʉ́ãrẽ yʉʉ wasopori manirã́, niyeru sã́ãrepori manirã́, sapatu apebá manirã́ ticocoritore, ¿apeyenó dʉsarí? jĩĩyigʉ.
—Dʉsaríwʉ, jĩĩyira.
36 Cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ:
—Mecʉ̃ãmena wasopo cʉogʉ́ néewaaro; niyeru sã́ãripo cʉogʉ́cã néewaaro. Espada cʉohégʉ cʉ̃ʉ̃yaro sutiró sotoá macãrõrẽ dúa, espadare sãĩã́rõ. 37 Yʉʉre tʉoyá: Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ yée maquẽrẽ jóarigue diamacʉ̃́ wáaadare niirõ tiia. Ate jóanoã: “ ‘Cʉ̃ʉ̃cã dutirére netõnʉcã́gʉ̃ niiĩ’ jĩĩ wãcũmiwã basocá cʉ̃ʉ̃rẽ”,* jĩĩ jóanoã. Niipetire yée maquẽrẽ jóarigue diamacʉ̃́ wáaadacu, jĩĩyigʉ.
38 —Jã́ã, ʉ̃sã Õpʉ̃, ate espada pʉapĩ́ niiã, jĩĩyira.
—Ãñuãdacu, jĩĩyigʉ.
Jesús Getsemanípʉ cʉ̃ʉ̃ Pacʉre sãĩrígue
(Mt 26.36-46; Mr 14.32-42)
39 Jesús witiwa, cʉ̃ʉ̃ tiirucúrirobiro Ʉ̃tãgʉ̃́ Olivopʉ wáayigʉ. Cʉ̃ʉ̃ buerá cʉ̃ʉ̃rẽ nʉnʉyíra. 40 Toopʉ́ jeagʉ, cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ:
—Wãtĩ mʉ́ãrẽ jĩĩcõãsãrijããrõ jĩĩrã, Cõãmacʉ̃rẽ sãĩñá, jĩĩyigʉ.
41 Teero jĩĩtoa, cʉ̃́ã sʉguero ʉ̃tãpe déecogʉ jearócõrõ yoaro wáayigʉ. Toopʉ́ ñicãcoberimena jeacũmu, Cõãmacʉ̃rẽ sãĩyígʉ. Sãĩgʉ̃́ jĩĩyigʉ:
42 —Pacʉ, mʉʉ boogʉ́, yʉʉ ñañarõ netõã́darere netõnéña. Yʉʉ teero jĩĩpacari, yʉʉ boorére tiiríjãña; mʉʉ boorépe wáaaro, jĩĩyigʉ.
43 Sĩcʉ̃ ángele ʉ̃mʉã́se macʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ bauáyigʉ. Bauá, cʉ̃ʉ̃rẽ tutuari tiiyígʉ. 44 Cʉ̃ʉ̃ ñañarõ netõã́dare wãcũpatigʉ niijĩgʉ̃, nemorṍ Cõãmacʉ̃rẽ sãĩyígʉ. Cʉ̃ʉ̃ ʉsotíre paca díi tiiróbiro oco tabidiayiro.
45 Cʉ̃ʉ̃ Cõãmacʉ̃rẽ sãĩã́ri siro, wʉ̃mʉnʉcã, cʉ̃ʉ̃ buerá pʉtopʉ cãmepʉtʉ́ayigʉ. Cʉ̃́ãrẽ cãniã́rirapʉre bʉajeáyigʉ. Cʉ̃́ã bayiró wãcũrecʉtiarira niijĩrã, cãnijṍãyira. 46 Cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ:
—¿Deero tiirá nocõrõ cãniĩ? Wʉ̃mʉnʉcãña. Cõãmacʉ̃rẽ sãĩñá, wãtĩ mʉ́ãrẽ jĩĩcõãsãrijããrõ jĩĩrã, jĩĩyigʉ.
Jesuré ñeewarigue
(Mt 26.47-56; Mr 14.43-50; Jn 18.2-11)
47 Jesús cʉ̃́ãmena wedesegʉ tiiríra, paʉ basocá atiyira. Jesús buerá doce menamacʉ̃ niimiãrigʉ Judas wãmecʉtigʉ cʉ̃́ãrẽ sʉosʉguéyigʉ. Jea, Jesús pʉto atiyigʉ, cʉ̃ʉ̃ wasopúrore ũpũgʉ̃dʉ tiirí. 48 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ:
—¿Judas, ũpũrémena yʉʉ niipetira sõwʉ̃rẽ yʉʉre ĩñatutirapʉre ticoi?
49 Cʉ̃ʉ̃ buerá cʉ̃ʉ̃rẽ ñeeãdarere ĩñarã, sãĩñáyira:
—Ʉ̃sã Õpʉ̃, ¿espadapĩrĩmena cʉ̃́ãrẽ cãmotágari? jĩĩyira.
50 Sĩcʉ̃ Jesús buegʉ́ paiaré dutigʉ́re padecotegʉre páatacojãyigʉ. Diamacʉ̃́ macã cãmopérore páatayigʉ. 51 Jesús cʉ̃ʉ̃ bueráre: —Nocõrõrã tiiyá, jĩĩyigʉ.
Cãmopérore ñaapeó, netõnéyigʉ. 52 Cʉ̃ʉ̃rẽ ñeerã jeará niiyira: Paiaré dutirá, Cõãmacʉ̃wii coterí basocare dutirá, bʉtoá dutirácã niiyira. Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ:
—¿Yaarépigʉre tiiróbiro yʉʉre espadapĩrĩmena, yucʉména ñeerã atiarĩ? 53 Bʉ́recoricõrõ yʉʉ Cõãmacʉ̃wiipʉ mʉ́ãmena niirĩ, ñeeriwʉ. Mecʉ̃tígã mʉ́ã booró tiirítono jeaa. Satanás naĩtĩãrõpʉ niigʉ̃́ dutirépere tiia mʉ́ã, jĩĩyigʉ Jesús.
Pedro Jesuré “masĩriga” jĩĩrigue
(Mt 26.57-58, 69-75; Mr 14.53-54, 66-72; Jn 18.12-18, 25-27)
54 Jesuré ñeeãri siro, néewayira. Paiaré dutigʉ́ya wiipʉ néesãwayira. Pedrope yoasãñurõ cʉ̃ʉ̃rẽ nʉnʉyígʉ. 55 Basocá paiaré dutigʉ́ya wii popea macã yepa decopʉ pecame dioyíra. Dioári siro, duiyira. Pedro cʉ̃́ãmena duiyigʉ. 56 Sĩcõ tiiwií padecotego Pedro toopʉ́ duiri ĩñayigo. Cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñagõrã ĩña: —Ãnicã́ ĩ́nimena wáarucuarigʉra niiĩrã, jĩĩyigo.
Cʉ̃ʉ̃pe coore: 57 —Cʉ̃ʉ̃rẽ masĩriga, jĩĩyigʉ.
58 Too sírogã ãpĩ cʉ̃ʉ̃rẽ ĩña: —Mʉʉcã ĩ́ni menamacʉ̃ niiã, jĩĩyigʉ.
Pedrope cʉ̃ʉ̃rẽ: —Niiria, jĩĩyigʉ.
59 Sica hora siro ãpĩ jĩĩnemojãyigʉ:
—Niirṍrã ãnicã́ ĩ́nimena niijĩyi. Cʉ̃ʉ̃cã Galilea macʉ̃rã niiĩ, jĩĩyigʉ.
60 Pedrope yʉʉyigʉ:
—Ñeenórẽ wedesegʉ wedesecu, jĩĩyigʉ cʉ̃ʉ̃rẽ.
Cʉ̃ʉ̃ wedesegʉ tiiríra, cãrẽquẽ wedeyigʉ. 61 Jesús Pedrore cãmeñácoyigʉ. Toorá Pedro marĩ Õpʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩãriguere wãcũbʉayigʉ: “Mecʉ̃ã macã ñami cãrẽquẽ wedeadari sʉguero, yʉʉre ĩtĩã́rĩ ‘cʉ̃ʉ̃rẽ masĩriga’ jĩĩgʉ̃dacu mʉʉ”, jĩĩyigʉ. 62 Teeré wãcũbʉagʉ, witiwa, bayiró utiyigʉ.
Jesuré cʉ̃́ã buiáperigue
(Mt 26.67-68; Mr 14.65)
63 Jesuré coterá cʉ̃ʉ̃rẽ buijã́, páayira. 64 Cʉ̃ʉ̃ capearire biaápeyira. Teero tii, cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáyira:
—Jĩĩbʉaya. ¿Noã mʉʉrẽ páaarĩ? jĩĩyira.
65 Pee apeyé jĩĩnemo, cʉ̃ʉ̃rẽ buijã́yira.
Jesuré Judíoare Dutirá Peti pʉtopʉ néewarigue
(Mt 26.59-66; Mr 14.55-64; Jn 18.19-24)
66 Bóeri bʉtoá dutirá, paiaré dutirá, Moisés jóarigue buerá neãyira. Teero tiirí, Jesuré Judíoare Dutirá Peti neãrí wiipʉ néewayira. Toopʉ́ jeari, cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáyira:
67 —Wedeya ʉ̃sãrẽ: ¿Mʉʉ Cõãmacʉ̃ beserigʉ Cristo niiĩ? jĩĩyira.
Cʉ̃ʉ̃ cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ:
—Yʉʉ mʉ́ãrẽ “cʉ̃ʉ̃rã́ niiã” jĩĩrĩ, padeorícu. 68 Yʉʉ mʉ́ãrẽ sãĩñárĩ, yʉʉricu. 69 Ateré mʉ́ãrẽ wedegʉda: Mecʉ̃ãmena yʉʉ niipetira sõwʉ̃ Cõãmacʉ̃ tutuare cʉonetṍgʉ̃ pʉto cʉ̃ʉ̃ diamacʉ̃́pe duigʉdacu, jĩĩyigʉ.
70 Cʉ̃́ã niipetira sãĩñáyira:
—¿Too docare mʉʉ Cõãmacʉ̃ macʉ̃ niiĩ? jĩĩyira.
—Mʉ́ã jĩĩrõbirora cʉ̃ʉ̃rã́ niiã, jĩĩyigʉ.
71 Cʉ̃́ã jĩĩyira:
—Ãpẽrã́ cʉ̃ʉ̃rẽ wedesãrã ãmaãnemorõ booríga. Marĩ basirora cʉ̃ʉ̃ “yʉʉrá niiã” cʉ̃ʉ̃ jĩĩrére tʉotóaa, jĩĩyira.
* 22:37 Isaías 53.12.