21
Jesús Jerusalénpʉ sããwarigue
(Mr 11.1-11; Lc 19.28-40; Jn 12.12-19)
Ʉ̃sã Jerusalénpʉ jeaadaro péero dʉsawʉ́. Betfagé macãpʉ Ʉ̃tãgʉ̃́ Olivo pʉtopʉ jeaadara tiiwʉ́. Toopʉ́ Jesús pʉarã́ ʉ̃sã menamacãrãrẽ tiimacãpʉ ticocowi. Cʉ̃́ãrẽ jĩĩwĩ:
—Iimacã marĩ díamacʉ̃ niirí macãpʉ wáaya. Máata sĩcõ burra siatúnʉcõãrigore, wĩmagʉ̃mena bʉajeáadacu. Jõã, cʉ̃́ãrẽ néeatiya. Sĩcʉ̃ mʉ́ãrẽ sãĩñárĩ, “marĩ Õpʉ̃ booáwĩ; máata wiyajã́gʉ̃daqui” jĩĩña, jĩĩwĩ.
Tee profeta jĩĩrirobirora wáaro tiiyíro. Ateré jóarigʉ niiwĩ:
Jerusalén macãrãrẽ jĩĩña: “Ĩñaña. Mʉ́ã Õpʉ̃ mʉ́ã pʉtopʉ atitoai mée.
Bʉ́ri niigʉ̃́ tiiróbiro burra macʉ̃ wĩmagʉ̃ sotoapʉ pesaatii”,*
jĩĩ jóarigʉ niiwĩ.
Cʉ̃́ã Jesús ticocoarira wáa, cʉ̃ʉ̃ tiidutíarirobirora tiiríra niiwã. Burrore cʉ̃ʉ̃ pacoména néeatiwa. Cʉ̃́ã sotoapʉ cʉ̃́ãye suti sotoá maquẽrẽ tuuwépeowʉ. Jesús sĩcʉ̃ sotoapʉ mʉãpeawi. Paʉ toopʉ́ niirã́ cʉ̃ʉ̃rẽ padeorá, cʉ̃ʉ̃ netõwáadarimapʉ cʉ̃́ãye suti sotoá maquẽrẽ sẽ́õcũwã. Ãpẽrã́ yucʉ dʉpʉri tiimapʉ́ páatacũwã. Cʉ̃ʉ̃ sʉguero wáara, cʉ̃ʉ̃ siro nʉnʉrã́ bayiró bʉsʉrómena jĩĩwã:
—¡David pãrãmi niinʉnʉsegʉre ʉsenire ticoada! ¡Ãni Cõãmacʉ̃ ticodiocorigʉ niiĩ! ¡Cʉ̃ʉ̃rẽ ãñurõ tiiáro! ¡Niipetira ʉ̃mʉã́se macãrã cʉ̃ʉ̃rẽ “ãñunetõjõãĩ” jĩĩ, ʉsenire ticoaro! jĩĩwã.
10 Jesús Jerusalénpʉ sããjeari, niipetira toopʉ́ niirã́ ĩñamanijõã, deero jĩĩmasĩririra niiwã.
—¿Noã niiĩ ãni? jĩĩ cãmerĩ́ sãĩñáwã.
11 Ãpẽrã́ yʉʉwa:
—Cʉ̃ʉ̃ Jesús, profeta, Nazaret Galilea dita macʉ̃ niiĩ, jĩĩwã.
Jesús Cõãmacʉ̃wiipʉ dúari basocare cõãwionecorigue
(Mr 11.15-19; Lc 19.45-48; Jn 2.13-22)
12 Too síro Jesús Cõãmacʉ̃wiipʉ sããjeagʉ, niipetira dúari basocare, teeré sãĩnérãrẽ cõãwionecowi. Niyeru wasorí basocaye mesarire tuunécõãcũjãwĩ. Bua dúari basocaye duirépĩrĩcãrẽ teerora tiiwí. 13 Cʉ̃́ãrẽ jĩĩwĩ:
—Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ biiro jĩĩã: “Yáa wii ‘Cõãmacʉ̃mena wedeseri wii niiã’ jĩĩrí wii niiãdacu”, jĩĩ jóare niiã. Mʉ́ãpe yaarépira dúari wii niirĩ tiia, jĩĩwĩ.
14 Tiiwiipʉ́re ĩñahẽrã, wáamasĩhẽrã cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ atiwa. Cʉ̃́ãrẽ netõnéwĩ. 15 Paiaré dutirá, Moisés jóarigue buerápe cʉ̃ʉ̃ tutuaremena tiiẽ́ñorĩ ĩñarã, cúawa. Wĩmarã tiiwií popeapʉ niirã́ bayiró bʉsʉrómena “¡David pãrãmi niinʉnʉsegʉre ʉsenire ticoada!” jĩĩwã. Teecã́rẽ tʉorá, cúawa. 16 Jesuré jĩĩwã:
—¿Ĩ́niã cʉ̃́ã jĩĩrére tʉoi? jĩĩwã.
—Tʉoa, jĩĩwĩ—. Mʉ́ã Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũ buerá niipacara, ate tiipũpʉ jóarere tʉomasĩ́ria ména:
Cõãmacʉ̃, mʉʉ wĩmarãrẽ,
teero biiri ũpũrã́rẽ
ãñurõ ʉseniremena mʉʉrẽ basapeomenirĩ tiiáwʉ̃,
jĩĩ jóanoã, jĩĩwĩ.
17 Cʉ̃́ãrẽ cõãwitiwa, Betaniapʉ wáawʉ. Toopʉ́ ʉ̃sã cãniwʉ̃́.
Jesús higueragʉre sĩnirĩ́ tiirígue
(Mr 11.12-14, 20-26)
18 Apebʉ́reco bóeri Jesús Jerusalénpʉ cãmepʉtʉ́agʉ, jʉabóajõãwĩ. 19 Maa wesapʉ higueragʉre ĩñawĩ. “Dʉcacʉticura” jĩĩgʉ̃, ĩñagʉ̃ wáamiwĩ. Pṹũrĩ dícʉ bʉawí. Teero tiigʉ́, tiigʉré: —Dʉcacʉtinemoricu sáa, jĩĩwĩ.§
Máata higueragʉ sĩnijṍãwʉ̃. 20 Teero wáari, ʉ̃sã cʉ̃ʉ̃ buerá ĩñamanijõãrã, sãĩñáwʉ̃:
—¿Deero tiiró higueragʉ máata sĩnijṍããrĩ? jĩĩwʉ̃.
21 Jesús ʉ̃sãrẽ yʉʉwi:
—Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Mʉ́ã padeoré cʉorá, “Cõãmacʉ̃ yʉʉriboqui” jĩĩhẽrã, yʉʉ tiigʉré tiiárirobiro mʉ́ãcã tiimasĩ́ãdacu. Apeyé, mʉ́ã atigʉ́ ʉ̃tãgʉ̃rẽ́ “wáa, díapʉ ñaacoñuãña” jĩĩrĩ, teerora wáaadacu. 22 Mʉ́ã padeoré cʉorá, Cõãmacʉ̃rẽ sãĩrénorẽ bʉaádacu.
Jesuré “¿noã dutirémena teeré tiii?” jĩĩrigue
(Mr 11.27-33; Lc 20.1-8)
23 Too síro Jesús Cõãmacʉ̃wiipʉ sããwawi. Cʉ̃ʉ̃ tiiwiipʉ́ bueritabe, paiaré dutirá, ãpẽrã́ bʉtoá dutirá cʉ̃ʉ̃ pʉtopʉ wáa, cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáwã:
—¿Noã dutirémena mʉʉ teeré tiii? ¿Noã mʉʉrẽ dutiré ticori? jĩĩmiwã.
24 Jesús cʉ̃́ãrẽ yʉʉwi:
—Yʉʉcã mʉ́ãrẽ sãĩñágʉ̃da. Mʉ́ã yʉʉre yʉʉri, mʉ́ãrẽ “ate dutirémena tiia yʉʉ” jĩĩgʉ̃da. 25 ¿Noã Juanrẽ́ wãmeõtidutigʉ ticocoyiri? ¿Cõãmacʉ̃ o basocápe ticocoyiri? jĩĩwĩ.
Cʉ̃́ãpe cãmerĩ́ wedesewa:
—Marĩ “Cõãmacʉ̃ ticocorigʉ niiwĩ” jĩĩrĩ, cʉ̃ʉ̃ marĩrẽ “too docare ¿deero tiirá cʉ̃ʉ̃rẽ padeoríri?” jĩĩboqui. 26 Marĩ “basocá cʉ̃ʉ̃rẽ ticocorira niiwã” jĩĩmasĩria, basocáre cuira. Niipetira “Juan profeta niiwĩ” jĩĩ padeoóya, jĩĩyira.
27 Teero tiirá, cʉ̃́ã Jesuré: —Masĩriga, jĩĩwã.
Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩwĩ:
—Yʉʉcã mʉ́ãrẽ “ate dutirémena teeré tiia” jĩĩ wederia, jĩĩwĩ.
Sĩcʉ̃põna pʉarã́mena queoré
28 Jesús cʉ̃́ãrẽ sãĩñáwĩ:
—¿Mʉ́ã deero tʉgueñaĩ ateré? Sĩcʉ̃ pʉarã́ ʉ̃mʉã põnacʉtíyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ sĩcʉ̃ pʉtopʉ wáa, “macʉ̃, ʉse wesepʉ padegʉ wáaya” jĩĩyigʉ. 29 Cʉ̃ʉ̃ macʉ̃pé “wáaria” jĩĩyigʉ. Too síro wãcũpati, wãcũre waso, padegʉ wáajõãyigʉ. 30 Too síro cʉ̃́ã pacʉ ãpĩ cʉ̃ʉ̃ macʉ̃ pʉtopʉ wáa, teerora jĩĩyigʉ. Cʉ̃ʉ̃pe “wáagʉda” jĩĩpacʉ, wáariyigʉ. 31 ¿Niipé cʉ̃́ã pacʉ booróbiro tiiyíri? jĩĩwĩ.
—Cʉ̃ʉ̃ dutisʉguearigʉpe, jĩĩwã.
Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩwĩ:
—Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Niyeru wapasébosari basoca, teero biiri numiã́ ñañarã́ mʉ́ã sʉguero wãcũpati, wasoóya. Teero tiiró, Cõãmacʉ̃ dutiré basocápʉre niiãdare cʉ̃́ãrẽ mʉ́ã sʉguero jeaadacu. 32 Juan Cõãmacʉ̃ boorére mʉ́ãrẽ buepacari, cʉ̃ʉ̃rẽ padeoríwʉ. Niyeru wapasébosari basocape, teero biiri numiã́ ñañarã́pe cʉ̃ʉ̃rẽ padeowá. Cʉ̃́ã wãcũpati, wasorí ĩñapacara, mʉ́ãpe too síro wãcũpati, wasoríwʉ. Juanrẽ́ padeoríwʉ, jĩĩwĩ.
Ñañarã́ padecoteramena queoré
(Mr 12.1-12; Lc 20.9-19)
33 Jesús cʉ̃́ãrẽ wedewi sũcã:
—Apeyé queorére tʉoyá sũcã: Sĩcʉ̃ ʉ̃mʉ dita cʉogʉ́ niiyigʉ ʉse wese oterigʉ. Otepetitoa, sãnisã́nʉcõyigʉ. Ʉse cʉ̃́ã bipesã́ãdari copere ʉ̃tãgãpʉ coayígʉ. Teero biiri ʉ̃mʉã́ri wii cʉ̃́ã coteduiadari wiire tiiyígʉ. Aperopʉ́ wáanetõgʉ̃ wáagʉ, ãpẽrãrẽ́ tiiditare wasoyigʉ. 34 Ʉse dʉcacʉtirito niirĩ, cʉ̃ʉ̃rẽ padecoterare ticocomiyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ya dita cʉ̃ʉ̃ wasorirare “ʉse cʉ̃́ã dúa wapatárere decomena ticocoaro yʉʉre” jĩĩcomiyigʉ. 35 Cʉ̃́ã toopʉ́ jeari, tiidita wasorira cʉ̃́ãrẽ ñee, sĩcʉ̃rẽ páa, ãpĩrẽ́ sĩãjã́, ãpĩrẽ́ ʉ̃tãperimena déeyira. 36 Tiidita õpʉ̃ cʉ̃ʉ̃ ticocosʉguerira nemorṍ ticocomiyigʉ sũcã. Cʉ̃́ãcãrẽ teerora tiiyíra.
37 ’Too síro sáa, cʉ̃ʉ̃ macʉ̃rẽ ticocomiyigʉ sũcã. “Yʉʉ macʉ̃rẽ quioníremena ĩñaãdacua”, jĩĩ wãcũmiyigʉ. 38 Õpʉ̃ macʉ̃ toopʉ́ jeari ĩñarã, tiidita wasorira cãmerĩ́ wedeseyira: “Ãnirã́ niiĩ too síropʉ atiditaré ñeegʉ̃dʉ. Jãmʉ, sĩãcó. Cʉ̃ʉ̃ manirĩ́, atiditá marĩya dita pʉtʉáadacu”, jĩĩmiyira. 39 Teero tiirá, cʉ̃ʉ̃rẽ ñee, tiiwese wesapʉ néewa, sĩãcõã́jãyira.
40 ’Too docare tiidita õpʉ̃ toopʉ́ jeagʉ, ¿deero tiigʉ́dari tiidita wasorirare? jĩĩwĩ.
41 Cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩwã:
—Bóaneõrõ manirṍ cʉ̃́ã ñañarã́rẽ sĩãcõã́gʉ̃daqui. Too síro cʉ̃ʉ̃ya ditare cʉ̃ʉ̃rẽ wapatírucujããdarare wasogʉdaqui, jĩĩwã.
42 Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩwĩ:
—Mʉ́ã Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũ buerá niipacara, ate tiipũpʉ jóarere tʉomasĩ́ria ména:
Wii weerira ʉ̃tãquire booríyira.
Cʉ̃́ã boorípacari, tiiquira ʉpʉtí macãqui pʉtʉáwʉ tiiwiipʉ́re.
Cõãmacʉ̃ marĩ Õpʉ̃ teero tiirígʉ niiwĩ.
Cʉ̃ʉ̃ tiiríguere “ãñunetõjõãã” jĩĩ tʉgueñanoã,*
jĩĩ jóanoã.
43 ’Teero tiirá, yʉʉ ateréja jĩĩã: Cõãmacʉ̃ dutiré mʉ́ãpʉre niimiãdare ʉse wese tiiróbiro niiã. Tiiwesere mʉ́ãrẽ ẽmajãgʉ̃daqui; ãpẽrãrẽ́ ticogʉdaqui cʉ̃ʉ̃ dutirére tiiádarare. 44 Tiiqui sotoapʉ ñaapeagʉno mʉtãjõãgʉ̃daqui. Tiiqui sĩcʉ̃ sotoapʉ ñaapeaatã, ãñurõ mʉtãpetijõãgʉ̃daqui, jĩĩwĩ.
45 Paiaré dutirá, teero biiri fariseo basoca Jesús tee queorémena wederi tʉorá, “marĩrẽna teero jĩĩgʉ̃ tiiquí” jĩĩyira. 46 Teero tiirá, cʉ̃ʉ̃rẽ ñeeãdara tiimíyira. Ñeeriwa, basocáre cuira. Basocápe “profeta niiĩ” jĩĩ padeowá.
* 21:5 Zacarías 9.9. 21:13 Isaías 56.7. 21:16 Salmo 8.2. § 21:19 Higuerapũrĩ wasowitíatiri, dʉca metãpágã witiaticu. Teepare sʉ̃merérena yaanocu. Jesús teeré ãmaãmijĩyi. Teepagã ñaadiari siro, pacapá ãñurõ ipitire witiatinʉcãcu. Metãpágã manirĩ́, pacapácã witiatiricu. * 21:42 Salmo 118.22-23.