7
Ãpẽrãrẽ́ ĩñabeserijãña
(Lc 6.37-38, 41-42)
’Ãpẽrãrẽ́ ĩñabeserijãña. Mʉ́ã ĩñabeseheri, Cõãmacʉ̃cã mʉ́ãrẽ ĩñabeseriqui. Mʉ́ã ãpẽrãrẽ́ wedepatirirobirora mʉ́ãcã wedepatinoãdacu. Mʉ́ã ãpẽrãrẽ́ pee ñañarõ jĩĩrĩ, queoró mʉ́ãcãrẽ jĩĩnoãdacu. Mʉʉya wedegʉya capeapʉ pasarí manarõrẽ ĩñaã. Ĩñapacʉ, mʉʉya capeapʉ pasarí dʉcapereja ĩñaria. Mʉʉya capeapʉ yucʉdʉca pasanopacʉ, ¿deero tiigʉ́ mʉʉya wedegʉre, “mʉʉya capeapʉ pasarí manarõrẽ néecõãma” jĩĩĩ? ¡Ñañagʉ̃́, tiiditórepigʉ! Mʉʉya capeapʉ niirí dʉcapere néecõãsʉgueya. Cõãtoagʉpʉ, ãñurõ ĩñagʉ̃dacu. Teero tiigʉ́, mʉʉya wedegʉya capeapʉ pasarí manarõrẽ néecõãgʉ̃dacu.
’Cõãmacʉ̃rẽ boohéranorẽ cʉ̃ʉ̃ye queti ãñurére wederijãña. Cʉ̃́ãnorẽ wedera, díayiare ãñurére ticora tiiróbiro tiicú. Díayia cúaãmarã ãñuré ticopacari, mʉ́ãrẽ cãmenʉcã́ bacajã́cua. Cõãmacʉ̃rẽ padeodʉgáherare cʉ̃ʉ̃ye ãñuré maquẽrẽ wederijãña. Cʉ̃́ãnorẽ wedera, yesea watoapʉ ñaquẽda wapapacáridare déecũrã tiiróbiro tiicú. Yesea tiidaré cʉtatábatejãcua. Cõãmacʉ̃rẽ boohérare bʉ́ri peti cʉ̃ʉ̃yere wedecu.
Cõãmacʉ̃rẽ sãĩñá
(Lc 11.9-13; 6.31)
’Cõãmacʉ̃rẽ sãĩñá. Sãĩrĩ́, cʉ̃ʉ̃ mʉ́ãrẽ ticogʉdaqui. Ãñurére ãmaãrã tiiróbirora sãĩrucújãña. Sãĩrucújãrã, bʉaádacu. “Sope pã́õña yʉʉre” jĩĩgʉ̃́ tiiróbiro sãĩdúrijãña. Sãĩdúheri, “jáʉ” jĩĩgʉ̃daqui. Sãĩgʉ̃́no cʉogʉ́daqui. Ãmaãgʉ̃no bʉagʉ́daqui. “Pã́õña” jĩĩgʉ̃́no pã́õnogʉ̃daqui.
’Mʉ́ã põna mʉ́ãrẽ wʉ́abere sãĩrĩ́, cʉ̃́ãrẽ ʉ̃tãpere ticoricu. 10 Wai sãĩrĩ́, ãñarẽ ticoricu. 11 Mʉ́ã ñañaré tiirá niipacara, mʉ́ã põnarẽ ãñurére ticomasĩã. Marĩ Pacʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́pe cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩrã́norẽ nemorṍ ãñurére ticomasĩqui.
12 ’Mʉ́ã ãpẽrãrẽ́ mʉ́ãrẽ ãñurõ tiirí booa; mʉ́ãcã teerora cʉ̃́ãrẽ ãñurõ tiiyá. Teeré Moisére dutiré cṹũrigue, teero biiri profetas jóarigue tiidutía.
Esahéri sopegã
(Lc 13.24)
13 ’Esahéri sopegãrẽ sããwaya. Pecamepʉ sããwari sopepe esarí sope niiã; pecamepʉ wáarima esaríma niiã. Toopére paʉ sããwaya. 14 Catiré petihéropʉ sããwari sopepeja esahéri sopegã niijãã. Toopʉ́ niijearima esahérima niiã. Sĩquẽrãrã catiré petihére bʉaáya.
Yucʉgʉre tiigʉ́ dʉcamena ĩñamasĩnoã
(Lc 6.43-44)
15 ’Ãpẽrã́ “ʉ̃sã profetas niiã” jĩĩditorare tʉoríjãña. Cʉ̃́ã ãñurã́ tiiróbiro baumíya. Oveja ãñurã́gã tiiróbiro baumíya. Teero baupacára, cʉ̃́ã wãcũrépʉre yáiwa cúaãmarã tiiróbiro wãcũũya. 16 Mʉ́ã cʉ̃́ãrẽ cʉ̃́ã tiirécʉtiremena ĩñamasĩãdacu. Potagʉ ʉse dʉcacʉtiria. Wĩsõcã ipitire dʉcacʉtiria. 17 Yucʉgʉ ãñurígʉno ãñuré dʉcacʉtia; sĩniátirigʉno ñañaré dʉcacʉtia. 18 Ãñurígʉno ñañaré dʉcacʉtiricu; ñañarígʉno ãñuré dʉcacʉtiricu. 19 Ñañaré dʉcacʉtirigʉno páata, pecamepʉ sóecõãjãnoãdacu. 20 Teeré tiiróbirora jĩĩditorepirare cʉ̃́ã tiirécʉtiremena ĩñamasĩãdacu.
Niipetira Cõãmacʉ̃ pʉtopʉ wáaricua
(Lc 13.25-27)
21 ’Paʉ yʉʉre “Õpʉ̃” jĩĩpacara, cʉ̃́ã niipetira Cõãmacʉ̃ pʉtopʉ wáaricua. Yʉʉ Pacʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́ booré tiiráno dícʉ wáaadacua. 22 Cõãmacʉ̃ basocáre wapa tiiádari bʉreco jeari, paʉ yʉʉre jĩĩmiãdacua: “Ʉ̃sã Õpʉ̃, mʉʉ wãmemena basocáre buewʉ; mʉʉ wãmemena wãtĩãrẽ cõãwionecowʉ; mʉʉ wãmemena pee ãñuré tiiẽ́ñowʉ̃ sũcã”, jĩĩmiãdacua. 23 Cʉ̃́ã teero jĩĩpacari, “mʉ́ãrẽ masĩria yʉʉja” jĩĩgʉ̃dacu. “¡Mʉ́ã ñañaré tiiríra niiã; witiwaya!” jĩĩgʉ̃dacu.
Pʉawií tiinʉcã́re queti
(Mr 1.22; Lc 6.47-49)
24 ’Teero tiigʉ́, yʉʉ wederére tʉo, yʉʉ wederirobiro tiigʉ́no masĩgʉ̃́ tiiróbiro niiĩ. Masĩgʉ̃́no wii tiigʉ́, coasã́wa, ʉ̃tãgãpʉ jea, botarí nʉcõ, wii tiimʉ́ãqui. 25 Too síro oco pea, día pota, wĩno wẽẽ, tiiwiipʉ́ oco õmatucopacari, peedíaricu, ʉ̃tãgã sotoapʉ nʉcõã́ri wii niijĩrõ. 26 Yʉʉ wederére tʉo, yʉʉ wederirobiro tiihégʉnope tʉorírigʉ tiiróbiro niiĩ. Tʉorírigʉno wii tiigʉ́, ditatupari yepapʉ wii tiimʉ́ãqui. 27 Too síro oco pea, día pota, wĩno wẽẽ, tiiwiipʉ́ oco õmatucori, jṍẽcodiacu. Jṍẽcodia mʉtãpetijõãcu, jĩĩwĩ.
28 Jesús teeré buepetiari siro, basocá cʉ̃ʉ̃ buerére tʉomaníjõãwã. 29 Dutiré cʉogʉ́ tiiróbiro buewi. Moisés jóarigue buerá tiiróbiro bueriwi.