3
Yʉʉ teero jĩĩgʉ̃, “judíoa niiré wapamaníã” jĩĩgʉ̃ mee tiiáwʉ̃. Teero biiri “cõnerígʉ yapa macã caseróre widecõã́recã wapamaníã” jĩĩgʉ̃ mee tiiáwʉ̃. Teero wapacʉtírucujãã. Ateré wedesʉguegʉda: Cõãmacʉ̃ marĩ judíoarena cʉ̃ʉ̃ye quetire wedearo jĩĩgʉ̃, cṹũyigʉ. Ãpẽrã́ judíoa Cõãmacʉ̃ dutirére tiidújãmicua. Cõãmacʉ̃cã cʉ̃́ã tiiróbirora cʉ̃ʉ̃ “tiigʉ́da” jĩĩriguere ¿tiidújãgari? Tiidúriqui. Ateré wãcũrucujãña: Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ jĩĩrirobirora queoró tiirucúqui. Marĩpe niiã “tiiáda” jĩĩmiãriguere tiihérapeja. Cʉ̃ʉ̃ye queti jóaripũpʉ tee maquẽrẽ biiro jóanowʉ̃:
Mʉʉ jĩĩré diamacʉ̃́rã niijãrõ tiia.
Teero tiirá, mʉʉrẽ wedesãmasĩña maniã.
Mʉʉrẽ wedesãpacari, netõnʉcã́rucujãgʉ̃dacu,*
jĩĩ jóanowʉ̃.
Teero tiigʉ́, sĩcʉ̃ ñañarõ wãcũgʉ̃no biiro wãcũboqui: “Yʉʉ ñañaré tiirémena Cõãmacʉ̃ ãñurõ tiirépe nemorṍ ãñurõ baujã́ãdacu sáa”, jĩĩmiqui. Too síro jĩĩnemoboqui: “Yʉʉ teero tiiárigue wapa niipacari, Cõãmacʉ̃ yʉʉmena cúagʉ, ñañarõ tiiquí”, jĩĩ wãcũboqui. Teero mee niiã. Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩréno diamacʉ̃́ niiréno niiãtã, Cõãmacʉ̃ sĩcʉ̃norẽ cʉ̃ʉ̃ ñañaré tiiré wapa diamacʉ̃́ bese, ñañarõ tiimasĩ́riboqui.
Ãpĩ ñañarõ wãcũgʉ̃no jĩĩnemojãboqui: “Yʉʉ jĩĩditoremena Cõãmacʉ̃ diamacʉ̃́ wedeserepere ãñurõ wedesenoãdacu. Yʉʉ jĩĩditoremena ãñurõ wedesenopacʉ, ¿deero tiigʉ́ Cõãmacʉ̃ yʉʉre yʉʉ jĩĩditore wapa ñañarõ tiibógari?” jĩĩmiqui. Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩré jĩĩãmare niiã. Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩréno diamacʉ̃́ niiréno niiãtã, biirope pʉtʉáboyu: “Marĩ ñañaré tiirí, Cõãmacʉ̃ ãñurõ tiirére nemorṍ masĩãdacua. Teero tiirá, ãñuré wáaaro jĩĩrã, ñañarépere tiiáda”, jĩĩjãbocu. Ãpẽrã́ yʉʉre, yʉʉ menamacãrãrẽ merẽã wãcũãrõ jĩĩrã, “Pablo teeré buequi” jĩĩditocua. Cʉ̃́ã teero jĩĩditore wapa Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ diamacʉ̃́rã wapa tiigʉ́, ñañarõ tiigʉ́daqui.
Niipetira wapa cʉoóya
Too docare ¿deero pʉtʉánoãdari sáa? ¿Cõãmacʉ̃ ĩñacoropʉre marĩ judíoa ãpẽrã́ nemorṍ ãñurã́ niinetõnʉcãĩ? Niiria. Niipetira judíoa, judíoa niihẽrã Cõãmacʉ̃rẽ netõnʉcã́rã niijĩrã, sĩcãrĩbíro wapa cʉorá dícʉ niiã. Mʉ́ãrẽ teeréna wedetoawʉ. 10 Tee maquẽrẽ Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ jóanoã:
Sĩcʉ̃no ãñuré tiigʉ́ maniĩ.
11 Sĩcʉ̃no Cõãmacʉ̃ye maquẽrẽ tʉomasĩ́gʉ̃ maniĩ.
Sĩcʉ̃no Cõãmacʉ̃rẽ masĩdʉgarii; cʉ̃ʉ̃rẽ wãcũnʉnʉsedʉgarii.
12 Niipetira Cõãmacʉ̃yere duujã́, posapetijõãya.
Niipetira ñañaré tiiíya.
Sĩcʉ̃no ãpẽrãrẽ́ ãñurõ tiigʉ́no maniĩ.
13 Cʉ̃́ã wedesere masãcope tusuri copepʉ ʉ̃niwiónecoro tiiróbiro niiã.
Tee ʉ̃niwiónecore tiiróbiro basocá ñañarére wedeseya.
Jĩĩditorucuya.
Ãñaã ʉseropʉ nima cʉorá tiiróbiro bayiró pũnirṍ wedeseya.§
14 Ãpẽrãrẽ́ doajãya; bayiró tutiiya.*
15 Cʉ̃́ã basocáre sĩãdʉgára, boyeromena sĩãrã́ wáaaya.
16 Cʉ̃́ã wáaro basocáre ñañarõ peti tiiíya.
Cʉ̃́ãyere ñañopetíjã, bóaneõrã pʉtʉári tiiíya.
17 Ãpẽrãrẽ́ ãñurõ niirecʉtiri tiiríya.
18 Cõãmacʉ̃rẽ quioníremena ĩñariya. Cʉ̃ʉ̃rẽ cuiriya,
jĩĩ jóanoã.
19 Marĩ masĩã: Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũ maquẽ marĩ judíoarena jĩĩjãrõ tiia, “ãñurã́ niiã ʉ̃sã” jĩĩrijããrõ jĩĩrõ. Niipetirapʉra wapa cʉorá dícʉ niijãcu. 20 Moisére dutiré cṹũriguemenarã marĩ ñañaré tiiríra Cõãmacʉ̃rẽ “ʉ̃sã mʉʉ dutirére netõnʉcã́jãtʉ” jĩĩmasĩnoã. Teero tiigʉ́, Cõãmacʉ̃ sĩcʉ̃norẽ “mʉʉ tee dutirére tiipetíjãrigʉ niijĩgʉ̃, ãñugʉ̃́rã niiã” jĩĩ ĩñariqui.
Jesuré padeorémena netõnénoãdacu
21 Atitóre Cõãmacʉ̃ Jesuré padeoráre “ãñurã́rã niiĩya” jĩĩ ĩñaqui. Marĩ “Moisére dutiré cṹũrigue jĩĩrõbirora tiiáwʉ̃” jĩĩripacari, “ãñurã́rã niiĩya” jĩĩ ĩñaqui. Moisés, teero biiri profetas Cõãmacʉ̃ teero marĩrẽ tiibosáadarere cʉ̃ʉ̃ye queti jóaripũpʉ jóarira niiwã. 22 Niipetirare Jesucristore padeorémena Cõãmacʉ̃ “ãñurã́rã niiĩya” jĩĩ ĩñaqui. Cõãmacʉ̃ niipetirare sĩcãrĩbíro ĩñaqui. 23 Marĩ niipetira ñañaré tiirá niiã. Marĩ niipetirare pairó dʉsaa; marĩ ãñurã́ niiridojãã Cõãmacʉ̃ niiré tiiróbiro. 24 Teero niipacari, Cõãmacʉ̃ marĩrẽ ãñuré ticogʉ́ Jesucristo wapatíbosariguemena marĩrẽ “wapa cʉohéra pʉtʉáaro” jĩĩyigʉ. Tee wapatíbosariguere teerora ticojãyigʉ. 25 Too sʉguero macãrãpʉre cʉ̃́ã ñañaré tiipacári, ñañarõ tiiríyigʉ. Bóaneõ ĩñaré cʉojĩ́gʉ̃, cʉ̃́ãmena cʉ̃ʉ̃ cúarere ẽñoríyigʉ ména; teerora ĩñajãyigʉ. Too síro Cõãmacʉ̃ Jesuré marĩrẽ diabosari tiirí, cʉ̃ʉ̃ye díi õmayudiayiro. Marĩ cʉ̃ʉ̃ diabosariguere padeorí, Cõãmacʉ̃ marĩmena cúanemoriqui. Teeména Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ “diamacʉ̃́rã tiigʉ́ niiã” jĩĩrére ẽñoyígʉ. 26 Atitócãrẽ Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ “diamacʉ̃́rã tiigʉ́ niiã” jĩĩrére ẽñoquí. Diamacʉ̃́rã tiirécʉtijĩgʉ̃, Jesuré padeoráre “wapa cʉohérara niiĩya” jĩĩ ĩñamasĩqui.
27 Teero tiirá, marĩ “biiro tiirécʉtirano niiã ʉ̃sãjã” jĩĩmirigue wapamaníã. Marĩ Moisére dutiré cṹũriguere tiipetírapeja, teeré jĩĩmasĩnobojĩyu. Cõãmacʉ̃ marĩ Jesuré padeorípere ĩña, “ãñurã́rã niiĩya” jĩĩqui. Teero tiirá, “biiro tiirécʉtirano niiã ʉ̃sãjã” jĩĩmasĩña maniã. 28 Ateména pʉtʉáa sáa: Marĩ Jesuré padeorí, Cõãmacʉ̃ marĩrẽ “wapa cʉohérara pʉtʉáya” jĩĩ ĩñaqui. Moisére dutiré cṹũriguere tiirígue wapa mee niicu.
29 Too docare ¿Cõãmacʉ̃ judíoayagʉ dícʉ niigari? Niirii. Judíoa niihẽrãyagʉcã niiĩ. 30 Cõãmacʉ̃ sĩcʉ̃rã niiĩ. Cõãmacʉ̃ judíoa Jesuré padeorí ĩñagʉ̃, “wapa cʉohéra, ãñurã́rã niiĩya” jĩĩqui. Judíoa niihẽrãcãrẽ Jesuré padeorí ĩñagʉ̃, teerora jĩĩqui. 31 Too docare marĩ Jesuré padeojĩ́rã, “marĩrẽ Moisére dutiré cṹũriguepe wapamaníã” ¿jĩĩrã tiii? Jĩĩridojãã. Biirope jĩĩã: “Jesuré padeorémena dícʉ tee dutirére tiimasĩ́ã”, jĩĩã.
* 3:4 Salmo 51.4. 3:12 Salmo 14.1-3. 3:13 Salmo 5.9. § 3:13 Salmo 140.3. * 3:14 Salmo 10.7. 3:17 Isaías 59.7-8. 3:18 Salmo 36.1.