18
Jesusis chajmay iyø más myøja'ṉombø
Mismo jic tiempo ñøtuṉdøvø'is cyønu'cyaj Jesús y 'yocva'cyaju:
―¿Ipø pønete más myøja'ṉombø aṉgui'mbamø tzajpombø Dios?
Entonces Jesusis vyejay che'pø une y yac te'n cujcomo. Y ñøjayaj ñøtuṉdøvø:
―Viyuṉse mi nøjandya'mbøjtzi, tiene que va'cø mi ṉgui'psvitu'ø y va'cø mi ñø'it qui'psocuy como une'is qui'psocusye va'cø jana mi møja'ṉgotzøc mi ⁿvin. O'ca ji'n mi ṉgui'psvitu' jetse, ji'n mus mi ndyøjcøy tzajpomopø Diosis aṉgui'mgu'yomo. Por eso che' chøcpapø'is vyin como yøṉ unese, jetømete más myøja'ṉombøte aṉgui'mbamø tzajpombø Dios. Y pyøjcøchoṉba'is vøjø tum yø'csepø che'pø une ø nøyiṉgøsi, es como øtz nø pøjcu.
Ti'is tø yaj cojapa'tpa
”O'ca it tum yøcsepø che'pø une y jic une'is va'ṉjambøjtzi, o'ca aunque i'is isindzi'pa jic une jujche va'cø chøc yatzitzoco'yajcuy, jic isindzi'upø'is yatzitzoco'yajcuy maṉba castigatzøctøj vøti. O'ca syi'najaytøj møjapø vacucha cyønøcø'mø y pyatztøjcøtyøj nø'cømø va'cø syucsca', menostina'ṉ toya jetse que maṉbase castigatzøctøji. ”¡Vøti maṉba isyaj toya nascøspø pø'nis, porque vøti it isindzi'papø'is tyøvø va'cø chøc yatzitzoco'yajcuy! Jetseta'mbø tiene que va'cø ityajø; pero ¡vøti maṉba is toya isindzi'papø'is tyøvø va'cø chøc yatzitzoco'yajcuy!
”Jetcøtoya o'ca mi ṉgø'is mi ṉgoso'is mi ñøtocopya, tøcspø'ø, y patzpø'ø; porque más vøjø cø'tyucupø costyucupø va'cø mi ñdyøjcøy tø quenbamø mumu jama que ji'n coṉñapø va'cø mi ndyøjcøy ji'n yajepø juctyøjcomo. Y o'ca mi vindø'mis mi ñøtocopya, potztonbutø, y patzpø'ø. Más vøjø va'cø mi ndyøjcøy tu'maṉ vitømbø tø quenbamø mumu jama, que ji'n va'cø mi mbyatztøjcøtyøj metzcupyø mi vindømji'ṉ infierno'omopø juctyøjcomo.
Borrego oyupø tocojo'y
10 ”Tzøjcay cuenda jana mi menos chøcø ni jutipø va'ṉjambapø'is øjtzi aunque che'pø. Pues mi nøjandya'mbøjtzi que angeles lo que cuendatzøcyajpapø'is je che'ta'mbø une mumu jama ityajpa tzajpombø ndø Janda'is vyi'naṉdøjqui. 11 Porque øjtzi mumu Pø'nis chøn Tyøvø mi'nøjtzi va'cø yaj cotzocyaj tocoyajupø pøn.
12 ”¿Ti mi ndzamdamba? O'ca tumbø pø'nis ñø'it byorrego mosis, y tocopa tumø, ¿ti chøcpa? Pues jiṉdi chacpa noventa y nueve cotzøjcø'mø y tocoyupø borrego cyenvitpa va' mye'tza. 13 Y o'ca pya'tpa, casøpya. Noventa y nueve lo que ja opø tocoye, jet ji'ṉ cyøcajsøy más. Pero lo que oyupø tocoye jet más cyøcasøpya porque pya'tu'am. 14 Jetsetique't tzajpom ijtupø ndø Janda Diosis ni tum ji'n syuni va'cø tyocoy yøṉ che'ta'mbø.
Hay que va'cø ndø yaj cøtocoy ndø tøvø cyojaji'ṉ
15 ”O'ca mi ndøvø'is mi ⁿyacsutzøcpa, cømavø va'cø o'nøy tumgø'y jicø y tzajmay que it cyoja. Y o'ca vyø'møpyati, maṉba mi it vøjø jetji'ṉ. 16 Pero o'ca ji'n vyø'mø'i ti mi ndzajmayu, nømaṉ tumø o metzcuy eyapø pøn como testigos ma's mi ṉgotzamgue'te que viyuṉsepø nø mi ndzajmayu. 17 Y o'ca ji'n vyø'møyi ni jetse, tza'maṉvajcayø va'ṉjajmoyajpapø'is tyu'mgu'yomo. O'ca ni ji'n vyø'møyi jetse vøti pø'nis vyi'naṉdøjqui, entonces es mejor va'cø mi ñømø que jic pø'nis ji'n vya'ṉjam ni tiyø, como cobratzøjcopyapø para Romacøtoya.
18 ”Viyuṉse mi nøjandyamba que lo que mi ya'inductamba yø'c nascøsi, jetseti tzajpom tzø'cye'tpa ya'indujcupø. Y lo que ji'n mi ya'inductam yø'c nacøsi, jetse syeguitzøcpa tzajpomo jana ya'inductøjøpø.
19 ”Mi ndzamvøjøtzøjcatyaṉgue'tpati'tzi que o'ca mitzji'ṉda'mbø metzpø'nis sunba vya'cyaj aunque tiyø Dioscøsi, y mi ndumø tzocoy entre metzpøn mi ⁿva'ctamba mismo tumbø tiyø, entonces tzajpom ijtupø ndø Janda'is maṉba mi ñchi'tam mi ⁿva'ctamuse. 20 Porque metzcuy tu'cay tu'myajpamø ø nøyiṉgøsi, jetji'ṉ maṉba it øjtzi.
Jetse nøm Jesús.
21 Entonces Pedro'is cyønu'c Jesús y 'yoc va'cu ñøjayu:
―¿Jujche nac vøjø va'cø ⁿyaj cøtocoy minbapø'is vya'c yaj cøtococuy? ¿Yaj cøtoco'pyøjtzi siete veces?
22 Jesusis ñøjayu:
―Mi nøja'pyøjtzi que cu'yay nac usyco'ni, más vøjø siete veces setenta va'cø mi ⁿyaj cøtocojay mi ndøvø'is cyoja.
Coyospa pø'nis ja yaj cøtocoy tyøvø
23 ”Por eso como tum aṉgui'mba sunbapø'is yaj coyojyaj jya'tzi coyosyajpapø pøn, jetsetigue't tzajpombø aṉgui'mguy. 24 Aṉgui'mba'is vyejayaj ja'chajpapø y ñømiñaj tum jya'tzpapø'is vøti millones peso. 25 Como ja it tipit cyoyojpa, entonces cyomi'is 'yaṉgui'mu va'cø mya'aj pøn yomoji'ṉ y 'yuneji'ṉ y mumu lo que ñø'ijtupø va'cø cyoyoj jya'tze. 26 Entonces yospa pø'nis cyutcøne'cay cyomi vyi'naṉdøjqui y vo'pa ñøjayu: “Øjtzi ø ngomi, tø toya'ṉøy ndøvø; maṉba mi ṉgoyojpø'i”. 27 Entonces cyomi'is ñømaṉjay pasencia, yaj cøtocojay jya'tze y yac tzø'y libre. 28 Pero jic coyospapø tzu'ṉu y pya't cyoyospa tøvø ñu'cspa'is tumin mosis peso. Jyascøtøjcøy cyønøcø'mø mana'ṉ myo'jca'e, ñøjayu: “¡Tø coyojayø lo que mi ndø ja'ndzapyase!” 29 Entonces jya'tzpapø'is cyutcøne'cay cyoyospa tyøvø y vo'pa ñøjayu: “Tø toya'ṉøyø y maṉba mi ṉgoyojpø'jaye”. 30 Pero ja tyoya'ṉøyø, yac somdøju hasta que cyoyojpø'pa jya'tze. 31 Cuando eyapø coyospapø tyøvø'is isyaju ti chøjcu, ñømaya'yaju y maṉyaju y chajmayaj cyomi ti tujcu. 32 Entonces cyomi'is vyejay yac somdøjupø'is y ñøjayu: “¡Mi yandzitzocopyøte mi ṉgyoyospapø'is! Øtz mi ⁿyaj cøtocopø'jay mi ja'ndze porque vo'pa mi ndø va'ṉgayu. 33 Jetse sunba va'cø mi ⁿyaj cøtococye'tøna'ṉ mi ṉgoyospa tøvø jujche øtz mi ⁿyaj cøtocoyuse”. 34 Entonces cyomi qui'syca'comø'nu y 'yaṉgui'mu va'cø cyastigatzøctøjø hasta que cyoyojque'tpa mumu lo que jya'tzpase.
35 Jetseti maṉba mi nchøctaṉgue't tzajpom ijtupø ndø Janda'is o'ca ji'n mi ⁿyaj cøtocotyam mi ndumø tzocoy aunque iyø.