18
Bnaaz zho Jesús
(Mt. 26:47‑58; Mr. 14:43‑50, 53‑54; Lc. 22:47‑54)
Zeeṉe blozh bnab Jesús lo Dios, laa me brieenie no ga bdieedquia no nëz daṉ ro psë ne rnee zho Psë Cedrón. Ga no tib zaatne zëëb niapse yag nex, dzigo ga bliaaz no gza no me.
Judas zha ne pto me ga, wen wen ruṉbey Judas lugar co, sac nzian vuelt ziyenie me no ga. Dzigo zeeṉe laa Judas blanso ga, laa Judas blansoniele tib dzoon meṉguiib, ni zla zha ne rquianap yadoo; no guierbel nia zho blanso zho ga, zha ne nzheṉ yag, zha ne nzheṉgaa spad. (Lëë grë zha co pxeeḻ grë pxoz rnabey, ni grë zha farisé.) Loxaque blanso zho, laa Jesús brieequiale, rëb me lo zho:
―¿Cho rguib to?
Sca rëb me sac rieṉle me pe nacne zie zho ga, naṉle me pe nac grëtaa ncuaaṉe ted me.
Pquiab zho, rëb zho:
―Meṉ Nazaret ne lë Jesús, meṉ co ziaadguib no.
Dzigo rëb me:
―Naa nac meṉ co, teḻ me ziaadguib to.
Zeeṉe bin zho rëb me: “Naa nac meṉ co”, wbire rzhitsaque zho, grëse zho biab liu. Ye Judas no lad co. Wbiire Jesús bnabdiidz me lo zho, rëb me:
―¿Cho zho rguib to?
Pquiab zho rëb zho:
―Meṉ Nazaret ne lë Jesús, meṉ co rguib no.
―Laa naa nile lo to ―rëb me―. Naa nac meṉ co. Teḻne naa ziaadguib to, goḻsaan sca guey grë zha ne zo lo naa nu.
Ga brieequia xtiidz me zeeṉe rëb me: “Lo grë zha ne bneedz luu lo naa, ni tib zho bnitlod.”
10 Laa Simón ney tib spad, hor co bdobaque Simón spad co psilaa me tib niaw, bliengaa me diag derech tib mgui lë Malcw. (Lëë mgui co quia xtsiiṉ meṉ ne nac pxoz nroob.) 11 Zeeṉe goṉ Jesúsa, rëbchaa me:
―¡Blootsow spad qui Pedr! ¡Bieṉ gaṉle Pxoz naa rnabey znu teed naa! ¿Niacxe gond naa miṉe rnabey me naa dzigo?
12 Horco laa grë meṉguiib co, grë zho zha ne rnabey lo zho, ni grë zha ne rquianap yadoo ga, laa zho wbigbe bnaaz zho me. Blozhse bzobdoo zho me, laa zho zienie me.
13 Sca nzobdoo me, laa zho bdziṉnie me lidz meṉ ne lë Anás, pxozdzoop Caifás. Caifás nac pxoz nroob leṉ iz co, 14 ni me ga rëb lo grë meṉ non lo zha Israel, ne mazd wena tibaque zha ne ygaa guet, quizh zho par dib guiedz.
Rëb Pedr ruṉbeyd Pedr Jesús
(Mt. 26:69‑70; Mr. 14:66‑68; Lc. 22:55‑57)
15 Zhiits co, ga naḻ no grop no Pedr. Ni ne ruṉbey naa Caifás meṉ ne nac pxoz nroob ga, zeeṉe bdziṉ no ro lidz Anás, loxaque naa brieelo bzëëb nëz ley. 16 Laa Pedr, zaatne nactaa ro yu par gdziṉ zaatne nac ley, gataa biaaṉ Pedr. Nacne brieque naa bnee naa lo wnaa ne zonap ro yu, dzigoraa bdeed wnaa co diidz bzëëb Pedr. 17 Dzigo rëbchaa me lo Pedr:
―¿Bod ye luu dzigo lëë nac xpëëdscuel meṉ ne bdziṉnie zho i?
―Coo, led yed naa ―rëb Pedr.
18 Grë zha ne quia xtsiiṉ meṉ co ni grë meṉguiib ne ndxie ga, laa zho bzëëgle gui. Grëse zho, laa zho ndxiedzëë lo gui ga, sac rac naḻ. Ye Pedr bdziṉ lo zho ga nodzëë Pedr.
Rquiep Anás Jesús
(Mt. 26:59‑66; Mr. 14:55‑64; Lc. 22:66‑71)
19 Laa nëz leṉ yu, laa Anás psilo noquiep Jesús dieṉ yo grë xpëëdscuel me, ni dieṉ pe nac grë wseed ne nolu me lo miech. 20 Dzigo pquiab Jesús, rëb me:
―Grëse miech, naṉwen zho gaṉle pe nac zhiwseed naa. Sac zeeṉe pseed naa zho, beṉd naa ne ngueets zhliaan nseed naa zho; sinque zaatne rcaalsa nzian miech, ga bne naa lo zho. No hor pseed naa zho leṉ grë yadoo win, nogaa hor pseed naa zho leṉ yadoo nroob ne zob lad guiedz nu. 21 Nana bod rieguiaḻda ne lo naa rnabdiidz luu. Mazd lo grë zha co gaṉle bnabdiidz, zha bin grëtaa ncuaaṉe bne naa.
22 Loxaque blozh sca pquiab Jesús, zeeṉe bias tib meṉguiib ne rquianap yadoo zo gax ga, bdap me lo Jesús.
―¡Bieṉ gaṉle! ―rëb me―. ¡Led squid goṉ none yquiab luu lo meṉ ne nac pxoz nroob!
23 Dzigo rëbchaa Jesús:
―Teḻne rzac luu beṉ naa falt, bnë dieṉ pe nac diidz ne pxiṉ naa. ¿Te waḻ rdziladz luu ye, rguiṉ luu zha ne rnee diidzli?
24 Blozh ga scaque nzobdoo Jesús pxeeḻ Anás me lo Caifás, meṉ ne nac pxoz nroob.
Rnee Pedr stib ruṉbeyd Pedr Jesús
(Mt. 26:71‑75; Mr. 14:69‑72; Lc. 22:58‑62)
25 Horco laa Pedr bii zodzëëque lo gui nëz ley. Dzigo wbiire zho bnabdiidz zho lo Pedr, rëb zho:
―¿Bod xpëëdscuel meṉ ne blansonie zho i lëë nac luu?
Laane neeli Pedr, leḻ pquiab Pedr rëb Pedr:
―¡Lëda! ¡Zha gaczhe naa xpëëdscuel meṉ qui!
26 Ye tib zhalidz Malcw, zha ne pchug Pedr diag ga, laa zho zodzëë lo gui ga, sac ye zho quia xtsiiṉ pxoz nroob co; dzigo rëbchaa zho:
―Ni goṉ naa name, ye luu no lad zha ne zonie me leṉ yag oliv ga.
27 Wbiire Pedr rëb Pedr ruṉbeyd Pedr me, ni lëëtaque hor co laa tib gall pcuedz.
Güeynie zho Jesús lo Pilat
(Mt. 27:1‑2, 11‑14; Mr. 15:1‑5; Lc. 23:1‑5)
28 Ziadyiinile liuw, zeeṉe laa zho brieenie Jesús lidz Caifás, zienie zho me zaatne nac xyulow Pilat, meṉ ne nac gobernador. Zeeṉe bdziṉ zho, ni tib zho bzëëbd leṉ yulow, sac racladzd zho quiits zho miṉe rnabey xley lay zho; parne grieelo yquiin zho guieḻwagw ne row zho lni Pascw co. 29 Nacne briee Pilat bnabdiidz Pilat lo zho, rëb Pilat:
―¿Pe nacne ziaadnie to meṉ qui nu? ¿Pe rquiaqui to me?
30 Pquiab zho, rëb zho:
―¡Por grëtaa guieḻntseeb ne noyuṉ me, gane ziaadnie no me! ¡Teḻne niac me meṉ ndzinli, niacxe lega guiaad-zo no me lo luu!
31 Dzigo rëbchaa Pilat:
―Goḻsënie me, tose goḻguṉquizh me miṉe beeṉ me; zigne nac xley to.
―Racladz no guetgazh me ―rëb zho―. Ni naṉle luu gaṉle, no ne nac no meṉ Israel, grieelod ne nose gnabey guet tib miech.
32 Ga brieequia miṉe bnee Jesús, zeeṉe bzeet me ible zut miech me. 33 Dzigo bzëëb Pilat leṉ yulow, bnabey me gocredz Jesús. Dzigo bnabdiidz me lo Jesús, rëb me:
―¿Pe nli luu nac zhirey meṉ Israel?
34 ―Ne squi rnee luu ―rëb Jesús―. ¿Pe guic luu biaba, te no cho nëw lo luu ye?
35 Pquiab Pilat, rëb Pilat:
―Naṉle luu gaṉle led zha Israeld naa. ¿Pe nac sca ne ziaadnie zho luu nu? ¿Pe beeṉ luu? Sac goṉ zha ladzaque luu grë zho zha ne rnabey lo zhipxoz zho, zha biaadsaṉ luu nu.
36 Dzigo rëbchaa Jesús:
―Nli rey nac naa, per led lo guidzliu riida, teḻne niaca miṉe lo guidzliu riiw, dzigosi grëse zha ne nacnie naa niacntseeb zho, nsaand zho naaz zha Israel naa. Per na, zhaa zaatne nac naa rey.
37 Pquiab Pilat, rëb Pilat:
―¿Rey luu dzigo lëë?
―Scaw goṉ ―rëb Jesús―, nli rey naa; zigne rnee luu i. Ible miṉ co nacne biaḻ naa gol naa lo guidzliu rii, ni biaḻ naa biaḻseed naa miech guṉbey zho miṉe nac diidzli. Ni zha ne zienaḻ miṉe nac diidzli, zha co ngab lo naa.
38 ―¿Diidzli ye? ―rëb Pilat.
Bnabey Pilat tsiegut zho Jesús
(Mt. 27:15‑31; Mr. 15:6‑20; Lc. 23:13‑25)
Zigne blozh sca rëb Pilat, briee Pilat ga güeynee Pilat lo grë zha ne bdziṉnie me ga, rëb Pilat lo zho:
―Ni tib doḻ goṉ rapd meṉ rii. 39 Per gzobse lni Pascw rii, rnab to rlaa choḻze tib zha ne no ladzguiib. ¿Pe gnë to sca, mazd csilaa naa meṉ ne nac zhirey to nu?
40 Pquiabbe zho, rëb zho:
―¡Csilaad luu me! ¡Mazd psilaa Barrabás!
Ni laa Barrabás tib ngbaan nac Barrabás.