Nihánj me ꞌo̱ yanj cartá quiꞌyaj síí cuꞌna̱j Pabló caꞌnéé soꞌ rihaan nij yuvii̱ noco̱ꞌ man Diose̱ ya̱nj estadó cuꞌna̱j Galacia a
1
Síí cuꞌna̱j Pabló mej, ne̱ dan me se ga̱a caviꞌ Jesucristó, ne̱ cunuu iꞌna̱ꞌ uún soꞌ, quiꞌyaj Diose̱, ne̱ Jesucristó do̱ꞌ, Rej níꞌ Diose̱ do̱ꞌ, me ro̱j síí cuneꞌ mán ꞌu̱nj guún ꞌu̱nj apóstol nataꞌ se‑na̱na̱ Jesucristó rihaan cunuda̱nj nij yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ a. Nuveé ina̱nj yuvii̱ me síí cuneꞌ mán ꞌu̱nj maꞌ. Maꞌa̱n ya̱ Diose̱ cuneꞌ mán ꞌu̱nj ado̱nj. Dan me se taranꞌ nij tinúú níꞌ síí ne̱ ga̱ ꞌu̱nj roꞌ, ꞌyaj yanj cartá nihánj ga̱ ꞌu̱nj, ne̱ caꞌne̱j núj yanj nihánj rihaan nij soj si̱j amán rá niꞌya̱j man Jesucristó si̱j ya̱nj nij chumanꞌ na̱j rihaan estadó Galacia a. Dan me se me rá núj quiꞌya̱j Rej níꞌ Diose̱ quiꞌya̱j Jesucristó si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ quiꞌya̱j ndoꞌo se lu̱j cheꞌé nij soj, ne̱ me rá núj ga̱a̱ xe̱j nimán soj quiꞌya̱j ro̱j soꞌ ado̱nj. Dan me se chiꞌi̱i̱ vaa nimán yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ nihánj cuano̱, ne̱ me rá Rej níꞌ Diose̱ quinani̱i̱ níꞌ rihaan sayuun quira̱nꞌ nij yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ cheꞌé dan caꞌvej Jesucristó si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ cavi̱ꞌ ya̱ maꞌa̱n soꞌ cheꞌé cacunꞌ tumé níꞌ ado̱nj. Sa̱ꞌ uxrá vaa ꞌyaj Diose̱, cata̱j níꞌ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj a. Veé da̱nj ga̱a̱ ya̱ ei.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa se̱ canocoꞌ níꞌ yoꞌó nana̱ maꞌ. Ma̱a̱n se ina̱nj se‑na̱na̱ Jesucristó canoco̱ꞌ níꞌ a
Ne neꞌen uxraj me cheꞌé me rá nij soj ta̱náj raꞌya̱nj soj man Diose̱ ne̱ canoco̱ꞌ soj yoꞌó nana̱ maꞌ. Neꞌen soj se vaa quiꞌyaj ndoꞌo Jesucristó se lu̱j cheꞌé soj, ne̱ cheꞌé dan canacúún maꞌa̱n Diose̱ man soj canoco̱ꞌ soj man soꞌ, ne̱ me cheꞌé me rá soj ta̱náj soj man Diose̱ ga̱. Nuveé se vaa yoꞌó se‑tucua̱nj Diose̱ maꞌ. Ma̱a̱n se vaa nij síí me rá naquiꞌya̱j ino̱ se‑tucua̱nj Jesucristó chugua̱nj. Tza̱j ne̱ ina̱nj se‑na̱na̱ Diose̱ nana̱ cataj xnaꞌanj núj rihaan soj cheꞌé Jesucristó me nana̱ sa̱ꞌ ado̱nj. Cheꞌé dan se̱ caꞌvej rá soj nata̱ꞌ yuvii̱ yoꞌó nana̱ naca̱ rihaan soj mei. ꞌO̱ se ina̱nj nana̱ nataꞌ núj rihaan soj asi̱j rque̱ roꞌ, cuchuma̱n rá soj ei. Dan me se caꞌve̱e se nda̱a maꞌa̱n núj do̱ꞌ, caꞌve̱e se nda̱a ꞌo̱ se‑mo̱zó Diose̱ nanij rej xta̱ꞌ do̱ꞌ, nata̱ꞌ yoꞌó nana̱ naca̱ rihaan soj, tza̱j ne̱ yoꞌo̱ gu̱un ya̱ rá soj se vaa quira̱nꞌ ndoꞌo síí aꞌmii yoꞌó nana̱ yoꞌ sayuun quiꞌya̱j Diose̱ á. ꞌO̱ se taj síí no̱ xcúún natuna̱ se‑na̱na̱ Diose̱ maꞌ. Dan me se a̱j cataj xnaꞌanj núj rihaan soj, ne̱ cuano̱ nihánj me cata̱j xnaꞌanj uún ꞌu̱nj rihaan soj, se vaa sese ino̱ ga̱a̱ nana̱ nata̱ꞌ yoꞌo̱ soꞌ rihaan soj ga̱ nana̱ canocoꞌ soj asi̱j rque̱, ne̱ gu̱un ya̱ rá soj se vaa quira̱nꞌ uxrá síí nataꞌ yoꞌó nana̱ yoꞌ sayuun, quiꞌya̱j Diose̱ ei.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa ina̱nj me rá síí cuꞌna̱j Pabló ga̱a̱ niha̱ꞌ rá Diose̱ ni̱ꞌyaj Diose̱ man soꞌ a
10 Me rá ꞌu̱nj ga̱a̱ niha̱ꞌ rá yuvii̱ ni̱ꞌyaj yuvii̱ mán ꞌu̱nj, rá soj naꞌ. Taj mei. ꞌO̱ se ina̱nj me rá ꞌu̱nj ga̱a̱ niha̱ꞌ rá Diose̱ ni̱ꞌyaj Diose̱ manj ei. Dan me se ga̱a rque̱ me se ina̱nj me rá ꞌu̱nj ga̱a̱ niha̱ꞌ rá yuvii̱ ni̱ꞌyaj yuvii̱ manj, tza̱j ne̱ ya̱j roꞌ, me taj maꞌ. Sese ina̱nj gu̱un rá ꞌu̱nj ga̱a̱ niha̱ꞌ rá yuvii̱ ni̱ꞌyaj yuvii̱ mán ꞌu̱nj, ne̱ nuveé si̱j ꞌyaj suun cheꞌé Jesucristó mé ꞌu̱nj a̱ man chugua̱nj.
Nana̱ nihánj taj xnaꞌanj se vaa nana̱ aꞌmii natáj Pabló roꞌ, o̱rúnꞌ Jesucristó me síí tucuꞌyón nana̱ yoꞌ man soꞌ a
11 Me rá ꞌu̱nj xca̱j nij soj cuentá se vaa se‑na̱na̱ Diose̱ nana̱ sa̱ꞌ aꞌmii natáj ꞌu̱nj roꞌ, nuveé na̱na̱ cavii raa̱ yuvii̱ me nana̱ yoꞌ maꞌ. 12 Ne̱ nuveé yuvi̱i̱ nataꞌ nana̱ yoꞌ rihanj maꞌ. Ne̱ taj síí tucuꞌyón nana̱ yoꞌ manj maꞌ. Tza̱j ne̱ maꞌa̱n ya̱ Jesucristó me síí quiꞌyaj xcaj ꞌu̱nj cuentá cheꞌé nana̱ sa̱ꞌ yoꞌ ado̱nj.
13 A̱j neꞌen soj da̱j vaa raj asi̱j rque̱ doj ado̱nj. Dan me se ga̱a canocóꞌ ꞌu̱nj tucuáán noco̱ꞌ nij yuvii̱ israelitá, ne̱ dan me se quiꞌyaj ndoꞌo ꞌu̱nj sayuun man taranꞌ nij síí cuchumán rá niꞌya̱j man Diose̱, ne̱ quiꞌyaj suun uxrá ꞌu̱nj cheꞌé se me rá ꞌu̱nj ti̱ríꞌ ꞌu̱nj man nij soꞌ a. 14 Ne̱ tucuáán noco̱ꞌ nij yuvii̱ israelitá roꞌ, ꞌu̱nj me síí noco̱ꞌ sa̱ꞌ doj tucuáán yoꞌ rihaan queꞌe̱e̱ nij tuvíꞌ ꞌu̱nj síí israelitá vaa cuya̱a̱n ga̱ ꞌu̱nj ei. Ne̱ ꞌu̱nj roꞌ, me síí aꞌnéé sa̱ꞌ doj nu̱ꞌ se‑tucua̱nj xií ꞌu̱nj si̱j israelitá ado̱nj.
15 Tza̱j ne̱ asi̱j ataa caꞌnga̱a̱ ꞌu̱nj, ne̱ guun rá Diose̱ se vaa quiꞌya̱j sunj cheꞌé soꞌ ei. Dan me se quiꞌyaj ndoꞌo Diose̱ se lu̱j cheꞌej se vaa canacúún soꞌ manj quiꞌya̱j sunj cheꞌé soꞌ, 16 ne̱ tihaa̱n soꞌ taꞌníí soꞌ Jesucristó rihanj, cheꞌé se me rá soꞌ caꞌa̱nj ꞌu̱nj nata̱ꞌ ꞌu̱nj se‑na̱na̱ soꞌ nana̱ sa̱ꞌ rihaan nij yuvii̱ yaníj na̱nj ado̱nj. Tza̱j ne̱ ꞌu̱nj me se a̱ doj ne caꞌa̱nj ꞌu̱nj xna̱ꞌanj ꞌu̱nj man yuvii̱ da̱j qui̱ꞌyáj ca̱nocoj man Diose̱ maꞌ. 17 Dan me se vaa nij síí ya̱nj chumanꞌ Jerusalén, ne̱ apóstol cuneꞌ Jesucristó nata̱ꞌ se‑na̱na̱ soꞌ rihaan yuvii̱ me nij soꞌ, ne̱ dan me se asi̱j ataa cune̱ꞌ Jesucristó mán ꞌu̱nj roꞌ, cuneꞌ Jesucristó man nij soꞌ, tza̱j ne̱ ne cuchi̱ꞌ ꞌu̱nj rihaan nij soꞌ xna̱ꞌanj ꞌu̱nj man nij soꞌ da̱j qui̱ꞌyáj maꞌ. Ma̱a̱n se raꞌya̱nj caꞌanj ꞌu̱nj cuaj estadó Arabia, ne̱ canica̱j ꞌu̱nj caꞌnaj chumanꞌ Damasco ado̱nj.
18 Quisíj vaꞌnu̱j ya̱ yoꞌ nocoj man Jesucristó ta̱ꞌ asuun, ga̱a ne̱ caꞌanj ꞌu̱nj chumanꞌ Jerusalén, ga̱a ne̱ cunuu ya̱a̱n ꞌu̱nj man síí cuꞌna̱j Pedró a. Dan me se nanó ꞌu̱nj cuentó ga̱ soꞌ, ne̱ cayáán ꞌu̱nj tucuá soꞌ rque xnu̱ꞌ güii a. 19 Ne̱ dan me se ga̱a canej ga̱ soꞌ me se queneꞌenj man síí cuꞌna̱j Santiagó tinúú síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ uún a. Tza̱j ne̱ o̱rúnꞌ soꞌ queneꞌenj na̱nj á. Ne̱ ne que̱neꞌén ꞌu̱nj man yoꞌó nij apóstol maꞌ. 20 Neꞌen ya̱ Diose̱ se vaa ya̱ vaa nana̱ nihánj nana̱ cachrón ꞌu̱nj rihaan yanj nihánj ado̱nj. Nuveé na̱na̱ ne̱ me nana̱ nihánj maꞌ.
21 Dan me se curiha̱nj ꞌu̱nj chumanꞌ Jerusalén, ne̱ cachéé ꞌu̱nj nu̱ꞌ chumanꞌ na̱j estadó Siria do̱ꞌ, nu̱ꞌ chumanꞌ na̱j estadó Cilicia do̱ꞌ, 22 tza̱j ne̱ nij síí ma̱n estadó Judea síí cuchumán rá niꞌya̱j man Jesucristó roꞌ, me se ne queneꞌe̱n nij soꞌ mán ꞌu̱nj maꞌ. 23 Ma̱a̱n se cuno nij soꞌ cuentó cataj xnaꞌanj tuviꞌ nij soꞌ cheꞌé ꞌu̱nj se vaa síí chiꞌi̱i̱ ndoꞌo mé ꞌu̱nj, tza̱j ne̱ ya̱j nihánj cuano̱ me se si̱j aꞌmii natáj se‑na̱na̱ Diose̱ mé ꞌu̱nj cuano̱, taj nij soꞌ, caráyaꞌa̱nj nij soꞌ a. “Síí quiꞌyaj ndoꞌo sayuun man níꞌ ga̱a rque̱ me se cuano̱ nihánj nataꞌ maꞌa̱n soꞌ nana̱ sa̱ꞌ nana̱ noco̱ꞌ níꞌ nana̱ me rá soꞌ tiri̱ꞌ soꞌ ga̱a rque̱ chugua̱nj”, taj tuviꞌ nij soꞌ a. 24 Dan me se caráyaꞌa̱nj ndoꞌo nij soꞌ, ne̱ cataj nij soꞌ se vaa sa̱ꞌ uxrá quiꞌyaj Diose̱ se vaa queneꞌen nij soꞌ manj a.