22
Tuisame Joxia ehtopõpyry Juta tõ esẽme
(2 Koronika 34.1-2)
8me jeimamyry nae Joxia kynexine tuisame toehse ahtao Juta tõ esẽme. Mame 31me jeimamyry taropose eya tuisame ehtoh poko Jerusarẽ po. Jeny esety Jetita kynexine, Ataia ẽxiry, Posokate pono. Mame Joxia nyrihpyry Ritonõpo zamaro nexiase. Tytamuru tuisa Tawi ehtopõpyry typoenohse eya, zae ehtoh riry poko onurumekara nexiase.
Moeze nymerohpyry enetopõpyry ropa
(2 Koronika 34.8-28)
Morarame 18me jeimamyry taropose Joxia ahtao tuisame ehtoh poko, typoetory Sapã, omi meroneme exikety, Azaria mũkuru, Mesurã pary, taropose eya Ritonõpo Tapyĩ taka. Ynara tykase ynororo:
— Ytoko Ritonõpo maro Oturukety imehxo exikety, Hiukia a oturupose: “Otãto tineru tapoise Ritonõpo tapyĩ tao erohketomo a, ahno nekarohpyry?” Kaxiko eya: “Moro tineru ekaroko ikurãkaponanomo a, Ritonõpo Tapyĩ kurãkapotohme eya xine. Erohketõ epehmãko mã toto, wewe poko erohketomo te, tapyi amory waro exiketomo, topu poko erohketõ roropa, wewe epekahnõko roropa mã toto, topu tõ roropa ikurãkatohme. Mokaro ikurãkaponanõ zae rokẽ mã toto, onenekunohpyra mã toto. Naeroro tineru ekaroko eya xine, emero. Inyrihpyrykõ poko moro tineru ke ekaropory se hkopyra roropa matose.”
Mame Sapã a tuisa omihpyry tokarose Hiukia a. Mame Hiukia ynara tykase Sapã a: “Ritonõpo Omihpyry eneropa imaro Oturutoh tao, seny,” tykase. Ritonõpo papẽ tokarose eya. Mame tysekeremase Sapã a. Mame toytose ropa ynororo tuisa a. Ynara tykase ynororo eya:
— Opoetory tomo a tineru tapoise, Ritonõpo Tapyĩ tao aexihpyry, tokarose roropa eya xine ikurãkaponanomo a, tykase.
10 Mame ynara tykase Sapã:
— Sero pape jemah po Hiukia nekarohpyry ya.
Mame jarao moro tysekeremase eya tuisa netaryme. 11 Morarame Ritonõpo omiry sekeremary etaryke tuisa a, tupõ tyxihkase eya tãtasamaryme. 12 Mame tyripose eya typoetory tomo a; Hiukia a, Ritonõpo maro oturukety te, Aikã a, Sapã mũkuru te, Akapoa a, Mikaia mũkuru te, Sapã a, omi merone te, Asaia a, tuisa akorehmane, enara. Ynara tykase ynororo eya xine:
13 — Ytotoko ekaropose Ritonõpo Kuesẽkomo a ypoko te, Juta tõ poko roropa, kuamorepatohkõ poko sero pape ao. Kyzehno xine Ritonõpo mana inyripohpyry omipona pyra kytamurukõ toehse exiryke, tykase tuisa.
14 Toytose Hiukia tomo, Aikã te, Akapoa te, Sapã te, Asaia maro ekaropose nohpo urutono a, esety Huuta. Esary Jerusarẽ po kynexine, pata zokonaka tyrisenã po. Inio esety Sarũ, Tikiwa mũkuru, Hara pary, upo eraseme kynexine ynororo Ritonõpo Tapyĩ tao. Huuta turuse toto Ritonõpo papẽ sekerematopõpyry poko tuisa a kehko. 15 Mame ynara tykase nohpo urutõ eya xine:
— Ytotoko ropa tuisa a Ritonõpo nekarohpyry ekarose eya. 16 Ynara kahtoko eya:
“Ywy, Ritonõpo, Izyraeu tõ Esemy pata Jerusarẽ wãnohnõko ase, pata põkõ roropa emero porehme, jomihpyry, ynymeropohpyry ae ro moro pape ao, tuisa nysekeremahpyry ae ro. 17 Turumekase ywy eya xine. Tynekarorykõ tyahkase eya xine tyneponãmarykõ eahmatohme, ywy kara. Toto zehno tyripose ywy tynyrihpyry xihpyry ke. Jerusarẽ zetũ tanỹse ya, apaipyra ropa mana. 18 Ywy, Ritonõpo, Izyraeu tõ Esemy ynara ãko ase mokyro tuisa poko. Jomiry, ynymeropohpyry pape pokona totase oya. 19 Tonetupuhse ywy oya. Iirypyryme oehtoh poko mosekarono. Oupõ myxihkase oemynyhmaryke. Oxitase roropa tuaro toehse awahtao: ‘Jerusarẽ põkõ emero wãnohnõko ase,’ kary etaryke oya. Moro pata enahkatoh eneryke tyya xine oserehnõko yronymyryme enenanõ mana. Sero pata esehtõko mã toto popyra ehtoh enehpory se toto ahtao imepỹ pata pona. Yrome õtururu ya etano. 20 Imeĩpo, toorihse awahtao rokẽ, Jerusarẽ põkõ wãnohnõko ase. Naeroro kure rokẽ orihnõko mase, torẽtyke pyra.”
Mame toytose ropa toto tuisa Joxia a, mokyro omihpyry ekarose eya.