13
Panape tõ ytotopõpyry Sauru maro
Mame moroto Ãtiokia po Jezu poetory tõ maro Ritonõpo omiry poko urutõkõ kynexine, amorepatõkomo. Mokaro esety Panape, Ximeão Xinukutumano, Ruxiu, Manaẽ, Sauru, enara toh kynexine moroto. Ruxiu Xirenepõ kynexine. Manaẽ Erote akorõmane kynexine roropa. Morarame oximõme toehse toto. Otuhpyra toh kynexine Ritonõpo maro tõtururukõke. Morarame Ritonõpo zuzenu tõturuse eya xine. Ynara tykase,
—Orutua kõ asakoro se ase, Panape, Sauru, enara, ymaro aerohtohkõme, tykase eya xine.
Morarame tõtururukohtao ro Ritonõpo maro tomarykõ tyrise Sauru tõ zuhpokoxi, Panape maro, kure Ritonõpo maro toto ytotohme.
Xipere po Panape tõ ehtopõpyry
Morarame Ritonõpo zuzenu a tonyohse tahtao xine, toytose toto Sereuxia pona. Morotoino toytose toto Xipere ahmõtary pona. Morotoino toytose toto owõse Saramina pona. Moroto Ritonõpo omiry poko tõturuse toto juteu tõ atamorepatoh tao. João Maku roropa imaro xine toytose, toto akorehmaneme imehnõ amorepary poko.
Morarame moro ahmõta poro toytose toto, Papo pona. Moroto pyaxi tonese eya xine, Papo po. Juteu kynexine esety Pajezu. Mokyro popyra sã amorepatõ kynexine ajohpe rokene. “Ritonõpo omiry waro ase,” kane ynororo ajohpano. Mokyro ahmõta esẽ epeme kynexine, Sexiu Pauru epeme. Mokyro ahmõta esẽ tuaro kuhsehxo kynexine. Panape tõ tonehpose tyya, Sauru maro, Ritonõpo omiry etary se toexiryke. Yrome typanaikase tõmiry ke pyaxi a Ritonõpo omiry onetara aehtohme. Mokyro pyaxi esety akorõ Erima. Mame Sauru Ritonõpo zuzenu nae kynexine. Sauru esety akorõ Pauru. Mame mokyro pyaxi tonese eya akye pyra.
10 —Oty katoh onekunohto mano? Joroko mũkurume mase. Emero kurãkõ zehno mase. Popyra oexiry se rokẽ mase. Oty katoh, “Ritonõpo omiry popyra,” kakehpyra mahno? 11 Seromaroro awãnohnõko Ritonõpo mana. Oenukehkapõko mana jũme pyra repe, saereme osenuhmara oehtohme, tykase Sauru eya.
Morara kaxĩpo Sauru a axĩ tonukehse ynororo. Toytoytose. Tarotarone tupise eya, tãtarypose ynororo. 12 Morarame mokyro aenukepyhpyry eneryke tyya tosẽme Ritonõpo tonetupuhse eya, ahmõta esemy a.
—To! Ajohpe pyra, tykase ynororo tutuarõtase. Toemynyhmase roropa ynororo Jezu omiry etaryke tyya.
Ãtiokia po Panape tõ ehtopõpyryPizitiapõ po
13 Morotoino Pauru tõ toytose wapu ae Papo poe Peje pona, Pãpiria pona, enara. Moroto João Maku a toytotozõpyã turumekase. Jerusarẽ pona toeramase ropa ynororo. 14 Yrome Pauru tõ toytose Peje poe Ãtiokia pona, Pizitiapõ pona. Morarame juteu tõ atamorepatoh taka toytose toto oserematohae. Typorohse toto. 15 Morarame Moeze nymerohpyry tysekeremase morotõkomo a. Urutõkõ nymerohpyry roropa tysekeremase eya xine. Morarame Pauru tõ tykohmase morotõkõ amorepananomo a. Ynara tykase toto Pauru a,
—Õtururukõ se awahtao xine oturutokose yna atãkyematohme, tykase toto. 16 Morarame Pauru towõse xikihme. Tõsemahxirarahmase ynororo tõturutohme toto netaryme. Ynara tykase ynororo,
—Wekyry tomo, Ritonõpo omipona exiketomo, kuetatoko ke. 17 Izyraeu tõ sytatose. Kuesẽkõme Ritonõpo mana. Eya kytamurukõ tymenekase typoetoryme. Toenupunase ynororo kytamurukõ poko imehnõ patao toto ahtao, katonõme Ejitu po toto ahtao, tykase Pauru eya xine. —Morarame Ejitu poe tonehpose toto Ritonõpo a tyjamitunuru enepotohme eya xine. 18 40me ikonopory taropose kytamurukomo a Ritonõpo kerekeremary poko ona po, ahno esao pyra, tykase Pauru eya xine. —Mame tõseanahtose rokẽ ynororo tykerekeremary poko kytamurukomo a. 19 Morarame tuhke pata tamurupõkõ typoremãkapose Ritonõpo a. 7me pata tamuru kynexine Kanaã po. Morarame toto patahpyry tapiakase kytamurukomo a tosarykõme.
20 —Morarame terekatu tõ tokarose Ritonõpo a kytamurukõ tuisaryme. Tuhke ikonopory taropose eya xine 450me, Samueu enurutãne rokene. 21 Morarame imepỹ tutuisarykõ konõto se toto exiryke, Sauru tokarose Ritonõpo a toto tuisaryme. Kixi mũkuru mokyro, Pẽxamĩ pary. (Mokyro tuisame kynexine okynano. 40me ikonopory taropose eya.) 22 Morotoino mokyro tymyakãmase Ritonõpo a Tawi ke. Ynara tykase Ritonõpo Tawi poko, “Tawi kure mana, Jese mũkuru. Yzamaro mana jomipona exiryke,” tykase Ritonõpo Tawi poko. Mame ynara tykase roropa ynororo Tawi a, 23 “Izyraeu tõ poko enupunaketyme apary rĩko ase. Iirypyrykõ poe toto anỹneme,” tykase Ritonõpo Tawi a. Morotoino Tawi paryme Jezu tonuruse rahkene. Izyraeu tõ pynanohneme tyrise ynororo rahkene tõmihpyryae ro. 24 Yrome Jezu oehsasaka ahtao, João ahno ẽpurihkane osemazuhme tooehse Izyraeu tõ zuruse, “Oorypyrykõ irumekatoko Ritonõpo omipona oehtohkõme. Oorypyrykõ rumekary se awahtao xine oẽpurihkatorỹko ase,” tykase João eya xine. 25 Morarame tõturukepyry aka ynara tykase ynororo eya xine, “Ritonõpo mũkurume jekarõko matohu? Ynoro kara ase. Okomino oehnõko mã oneraximarykomo, Ritonõpo mũkuru nymyry, Kuesẽkõ kurano. Imyhtokoxi typorohse jahtao ihxitapãnõko ase tuisa konõtome exiryke, Kuesẽkõme exiryke,” tykase João eya xine, tykase Pauru eya xine.
26 —Wekyry tomo, Aparão pakomo, oya xine mã Ritonõpo a tõmiry tonehpose, opynanopyrykõ se toexiry poko. Oya xine rokẽ pyra imehnomo a roropa tõmipona exiketomo a tõmiry tonehpose, tykase Pauru toto a. 27 —Yrome Jerusarẽpõkõ Jezu onenetupuhpyra. Tosẽkõ onenetupuhpyra toto Ritonõpo omiry waro pyra toexirykõke. Oserematohae rokẽ Ritonõpo omiry sekeremãko toh repe. Yrome Jezu exixihmary se toehse toto. Tosẽkõme pyra tokarose eya xine. Moro poko Ritonõpo poe urutõkomo a tymerose Jezu orihmapory poko. Yrome onenetupuhpyra toto. 28 Kure Jezu exiry waro toh kynexine repe. Yrome tõturuse toto Pirato maro, “Jezu exixihmapoko ajohpãme samo,” tykase toto. 29 Morarame Ritonõpo nekarohpyryae ro toxixihmase Jezu eya xine. Morotoino ekepyry touse ropa wewe pokoino, zonẽtohme topu aka. 30 Yrome Ritonõpo a tõsemãkase ropa ynororo. 31 Tuhke tõmehse Jezu tõsenepory poko tymaro aytotyamo a Jerusarẽ pona Karirea poe. Mame imehnõ tutuarõtanohse roropa mokaro a Jezu poko.
32 —Mokaro saaro omi kurã poko ourutorỹko ynanase ipoko, aẽsemãtopõpyry ropa poko. 33 Ritonõpo nekarohpyryae ro kytamurukomo a, Jezu ẽsemãse ropa tonepose yna a, tykase Pauru morotõkomo a. —Ynara Saumo poko tymerose Tawi a pake Ritonõpo omiryme,
“Umũkuru nymyry mase. Seroae omyme exino,”
tykase ynororo. Morara tymerose Tawi a Ritonõpo omiryme Jezu ẽsemamyry ropa poko.
34 —Ynara mã tymerose ropa Ritonõpo omiryme Jezu ẽsemãkary ropa poko orihzomopyra aehtohme,
“ ‘Apary rĩko ase tuisame,’
katopõpyryae ro Tawi a,
ahno esẽme orĩko ase jũmanatome,”
tykase Ritonõpo Tumũkuru a. 35 Imepỹ Saumo poko Tawi ynara tykase,
“Omũkuru ekepyry onymotanohpopyra mase,”
tykase.
36 —Tawi orihpyra ro tahtao Ritonõpo omipona kynexine. Toorihse ahtao ekepyry tonẽse. Ẽsemãpyra ropa tokurehse. Ekepyry tymotase. 37 Yrome Jezu tõsemãkase ropa Jumy a. Ekepyry motara tokurehse. 38 Wekyry tomo, etatoko ke jotururu. Jezu rokẽ oorypyrykõ korokapõko mã Tumy a, emero. 39 Jezu enetuputyryhtao oya xine oesẽkõme okurãkatorỹko Ritonõpo mana. Oorypyrykõ korokãko mana. Moeze nymerohpyry omipona kukuruhtao oya xine oorypyrykõ onykorokara mana. 40 Pake Ritonõpo omipona pyra exiketõ toorihse. Naeroro tomeseke ehtoko mokaro sã pyra oehtohkõme. Toto poko ynara tymerose pake Ritonõpo omiry ekaronanomo a,
41 “Enetoko ke Ritonõpo kerekeremary se exiketomo.
Emynyhmatoko. Orihtoko roropa.
Yjamitunuru enepõko ase oya xine.
Yrome onenetupuhpyra matose.
Yjamitunuru poko ourutorỹko imehnõ mã repe.
Yrome onenetupuhpyra matose,”
me tymerose Ritonõpo omiryme, tykase Pauru juteu tomo a, toto amorepatoh tao.
42 Morarame tutũtase ropa ahtao oturutoh tae toahmase ynororo eya xine zomory auturutohme ropa,
—Mo oserematohae yna amorepako ropa onurutopõpyry samo, tykase toto Pauru a. 43 Mame aytorykõ ropahtao, Pauru tõ tokahmase jekyry tomo a, imehnomo a roropa juteu tõme aehtyamo a. Mokaro turuse Pauru tomo a Panape maro, jũme Ritonõpo omipona toto ehtohme. Tãkye tyripose toto eya xine.
44 Morarame imepỹ oserematohae moro patapõkõ emero tõximõse toto Ritonõpo omiry etase. 45 Mokaro oepyry eneryke tyya xine Pauru zumoxike juteu tõ toehse. Tykerekeremase ynororo eya xine, typoihtose roropa eya xine imoihmãkõ zururuke eya Ritonõpo poko.
—Oenekunohtorỹko rokẽ mana, tykase toto. 46 Mame Pauru orẽpyra toehse Panape maro. Ynara tykase ynororo juteu tomo a,
—Osemazuhme Ritonõpo omiry ynanekaroase oya xine repe. Yrome aomiry se pyra matose, esaka oytorykõ se pyra oexirykõke. Morara exiryke juteutõkara a aomiry ekarõko ynanase, tykase Pauru eya xine. 47 —Ritonõpo yna enehpoase tarona moxiaro amorepase. Ynara nase ynororo yna a,
“Aaropotorỹko ase moinõkõ pataka
juteutõkara kurãkaneme oehtohkõme ypoetoryme toto ehtohme,”
nase Ritonõpo yna a, tykase Pauru eya xine.
48 Morara kary etaryke tyya xine tãkye toehse toto, juteutõkara.
—Kure mã Ritonõpo omiry yna a, tykase toto. Mame Ritonõpo napoihpyry tomo a Jezu tonetupuhse tosẽkõme. Ipoetoryme toehse toto.
49 Mame Ritonõpo omiry tokãtose toto a emero pata tõ poro. 50 Yrome Pauru tykerekeremase juteu tomo a typatakã pyxiã netaryme. Morara exiryke typatakamo a Pauru tõ tonyohse ropa moro pata poe Panape maro jetũ ke. 51 Mame tupupurukõ tysasakase eya xine toytotohkõme ropa, Ritonõpo omiry se pyra morotõkõ exiryke. Mame toytose ropa toto Ikoniu pona. 52 Mame Jezu poetory tõ tãkye toehse Ãtiokiapõkomo Ritonõpo zuzenu tymaro xine exiryke.