26
Izake pirixteu tõ nonory po
Morarame moro nonory po tonahsẽ pyrahme sã toehse, konopo oehpyra exiryke, pake ehtopõpyry saaro, Aparão orihpyra ro ehtopõpyry saaro. Morara exiryke pata Jeraa pona toytose Izake, Apimereke, pirixteu tõ tuisary esaka. Moroto Ritonõpo tõsenepose Izake a. Ynara tykase ynororo eya:
— Ejitu pona ytopyra exiko. Taro rokẽ exiko, oesary enepõko ase oya. Tehme rokẽ exiko sero nono po, amaro exikehpyra exĩko ase, kure rokẽ orĩko ase. Apakomotyamo a sero nono ekarõko ase porehme, jomihpyry ae ro omy, Aparão a. Tuhke apakõ rĩko ase ikuhpỹme, xirikuato ikuhpỹme ehtoh samo kapu poko, mame eya xine sero nono ekarõko ase porehme. Apakõ ke kure rokẽ emero sero nono põkõ rĩko ase kure. Ynara exiryke: Jomipona Aparão kynexine, ynyripohpyry tyrise eya, jomiry omipona kynexine.
Naeroro moroto Izake kynexine Jeraa po. Mame morotõkõ tõturupose ahtao ipyty poko, toryxiryme tyrise eya. Oryxime Repeka kynexine. Enaromỹke Izake kynexine typytyme Repeka ekarory poko. Ynara tõsenetupuhse ynororo: Otarame jetapãko tarõkõ mana ypyty apoitohme tyya xine imaro toehtohkõme, tykase ynororo tyya rokene. Moroto Izake ehse rahkene okynahxo. Mame tytapyĩ tae, osenuhmatoh ae Izake tonese tuisa Apimereke a. Typyty Repeka eahmãko Izake kynexine. Mame Izake tykohmapose Apimereke a ekaropotohme eya. Ynara tykase ynororo eya:
— Opytyme mokyro nae? Ajohpe pyra hnae? Oty katoh “Woryxiry mose ro,” mase opyty poko? tykase ynororo Izake a.
— Imehnomo a jetaparyino, mokyro poko ypyty mose ro, kara exiase, tykase Izake.
10 Morarame ynara tykase Apimereke eya:
— Oty katohme morara mase yna a? Popyra mexiase. Zuaro pyra yna ahtao opytyme mose exiry poko, tupime pyra yna a opyty apoiry yna a ipoko yna ehtohme. Morara ahtao, ipoko toehse toiro orutua ahtao, iirypyryme konõto ynanexiry Ritonõpo a.
11 Morarame tõmiry taropose Apimereke a tuaro emero toto ehtohme. Ynara tykase ynororo:
— Popyra mose orutua riryhtao oya xine te, ipyty riryhtao popyra roropa, awãnohtorỹko ase oorihtohkõ ke, tykase Apimereke.
12 Morarame moro jeimamyry ae otyro tarykase Izake a, mame otyro tapoise eya itamurume, 100me inarykahpyry motye tapoise eya, kure rokẽ tyrise ynororo Ritonõpo a exiryke. 13 Imõkomory tõkehko, eky tõ roropa tomãse itamurume, imehxo toehse ynororo tymõkomoke, tytineruke, enara. 14 Kaneru tõ tuhke nae te, poti tuhke roropa te, pui tõ tuhke te, typoetoke roropa tuhke nae kynexine, naeroro zumoxike toehse pirixteu tomo. 15 Nono ke pẽkamã tapuruse ropa eya xine emero, Aparão poetory tõ nahkatyamo, isene ro Aparão, Izake zũ ahtao. 16 Moromeĩpo ynara tykase Apimereke Izake a:
— Yna esary irumekako. Yna motye jamihme toehse mase.
17 Moroto turumekase Izake a, tõsesarise ropa ynororo jakanahmã Jeraa po. Moroto ehse. Moroto ehse okynano. 18 Tuna eutary tõ totapuruhmakase ropa eya, Aparão nahkatyamo, isene ro tahtao. Morohne tapuruse ropa kehko toorihse Aparão ahtao, pirixteu tomo a. Mame moro pẽkamã tosehpase ropa Izake a tumy a esehpatopõpyry ae ro.
19 Morarame pẽkamã tahkase Izake poetory tomo a, tuna kurã tonese eya xine. 20 Yrome toky tõ poko erohketõ, morotõkõ tõsezusezuhse Izake poetory tõ maro. “Yna tunary sero,” tykase toto. Morara exiryke moro pẽkamã tosehpase Izake a “Oseosezuhtopõpo” me tosehpase eya.
21 Moromeĩpo imepỹ tuna eutary tahkase Izake poetory tomo a, moro poko roropa tõsezusezuhse morotõkomo. Naeroro moro pẽkamã tosehpase Izake a “Osepeme pyra Ehtopõpo” me tosehpase eya. 22 Morotoino toytose Izake. Imepỹ pẽkamã tahkase ropa eya. Moro poko oseosezuhpyra toh kynexine. Morara exiryke moro tosehpase “Osa Zumohxo” me tosehpase eya. Ynara tykase ynororo:
— Seromaroro osa zumohxo tokarose Ritonõpo a kyya xine. Naeroro osesarĩko sytatose taro. Emãnõko roropa sytatose, tykase ynororo.
23 Morotoino toytose Izake Peresepa pona. 24 Moroto ahtao koko tõsenepose Ritonõpo eya, ynara tykase ynororo eya:
— Ywy ase Ritonõpo omy Aparão esemy. Enaromyra exiko amaro jexiryke. Ypoetory Aparão pokoino kure rokẽ orĩko ase, apakõ rĩko ase tuhke.
25 Moroto apoto apõ tyrise Izake a tynekarory zahkatohme Ritonõpo eahmatohme. Moroto tõsesarise roropa ynororo, mame ipoetory tomo a imepỹ tuna eutary tahkase.
Apimereke Izake maro
26 Morarame Jeraa poe Apimereke toytose oturuse Izake maro. Imaro akorehmane toytose Auzate te, Pikou roropa, soutatu tõ tuisary. 27 Tõturupose Izake eya xine:
— Oty kase moehtou? tykase. — Yzehno mexiatose, oesarykõ poe kuenyokyatose xiaro, tykase.
28 Ynara tykase toto eya:
— Seromaroro zuaro ynanase Ritonõpo amaro mana. Ynara osenetupuhnõko ynanase: kure exiry amaro yna otururu, õmiry etapotohme Ritonõpo netaryme 29 yna onyryhmapopyra oehtohme. Morararo yna oryhmara exĩko ynanase. Zae ynanexiase amaro, yna wino toytose awahtao. Kure rokẽ toytose omoro osepeme ro. Seromaroro tuaro ynanase Ritonõpo kure rokẽ orĩko mana.
30 Morarame otuhtoh konõto tyrise Izake a. Tõtuhse toto, eukuru tõse roropa eya xine. 31 Yrokokoro towõse ropa toto pakeimo, tõmirykõ totapose eya xine jũme osepeme toehtohkõme. “Ritonõpo netaryme jomiry ekarõko ase oya,” tykase toto oseya. Mame, “Kure rokẽ ytotoko ropa,” tykase Izake eya xine. Naeroro osepeme toehse toto. Mame toytose ropa toto tosaka xine.
32 Morarame moro ae ro Izake turuse ipoetory tomo a, tuna nae toehse yna nahkahpyry ao. 33 Moro pẽkamã tosehpase Izake a Sepame “Osepeme oturutopõpo” me tosehpase. Morara exiryke moro pata esety Peresepame toehse.
Ezau pyxiamo
34 40me jeimamyry taropose ahtao Ezau a typytase ynororo Jutite maro, Peeri ẽxiry te, Pasemate maro roropa, Erõ ẽxiry. Mokaro asakoro heteu tõ kynexine. 35 Mokaro nohpo tõ poko tãkye pyra Izake tõ toehse Repeka maro, tyamaro pyra toto exiryke.