24
Ezuru apony
(Exutu 25.31-40; 27.20-21)
Mame tõturuse Ritonõpo Moeze a ynara tyripotohme Izyraeu tomo a: Azeite kurã enehtoko ezuru ezehpyra ehtohme Tapyi Kurã tao. Kokoro rokẽ kokonie pukuro nãparina tõ zukãko Arão mana ezuru apõ po, saereh kakehpyra ẽmehtohme moroto Ritonõpo, Izyraeu tõ Esẽ ẽpataka, kamisa poe jarãnaka, Ritonõpo omiry ẽ etonie. Sero ynyripohpyry omipona ehtoko, amarokomo, opoenomo te, apakomotyã roropa jũme jomiry omipona exikehpyra oehtohkõme. Moro nãparina tõ zuru kurãkãko Arão mana ezuru apõ uuru risẽ po, ezehpyra ehtohme Ritonõpo ẽpataka.
Pão ritopõpyry Ritonõpo ẽpataka
12me pão tõ tyriko, toiro ahtao asakoro kirume ehtohme, tiriiku kure apohpyry risemy, tyritohme meza uuru risẽ pona Ritonõpo Oesẽkõ ẽpataka. Moro pão tõ tyriko asakoro atakenaka ehtohme, 6me toiro atakenaka ehtohme, 6me zakorõ atakenaka ehtohme. Moro atakenaka exiketõ pona ixtaratu kurã tyriko enetupuhpotohme moro pão tõ emero tokarose Ritonõpo a tonahsẽme. Emero oserematoh ae, jũme, pão tõ rĩko Oturukety imehxo exikety mana atakenaka, meza pona Ritonõpo ẽpataka. Moro pão tõ enetupuhpotohme mã kehko jũme osepeme Izyraeu tõ ehtoh poko Ritonõpo maro. Naeroro jũme Arão tõ napyryme exĩko mana ipakomotyã maro. Moro pão kure kuhse mana tokarose exiryke Ritonõpo a tonahsẽme; morara exiryke moro pão ohnõko oturuketõ mana osa kurã tao.
Ahno rypyry tuãnohse
10 Mame orutua nexiase Ejitu põ mũkuru Izyraeu nohpory maro. Mokyro nohpo esety Seromiteme nexiase, Tipiri ẽxiry, Tã tõ ekyryme nexiase. Mame tupito po ahtao tãtatapoipitose ynororo Izyraeume exikety maro. 11 Atatapoiryhtao tomiase ynororo xihpyryme, Ritonõpo tosehtose eya popyra ehtoh enehpotohme. Mokyro tarose eya xine Moeze a, 12 ãpuruhpyry tao tynomose eya xine, Ritonõpo omiry etatohme otara tyko mokyro ritohme. 13 Ynara tykase Ritonõpo Moeze a:
14 — Mokyro arotoko pata poe jarãnaka. Mame mokaro, aomiry etahpõkomo tomary rĩko mã toto mokyro zuhpokoxi, mame mokyro etapãko mã toto imoihmãkomo topu tõ ke. 15 Ynara kaxiko ahno a: “Popyra Ritonõpo Oesẽkõ tyripose mokyro a. Naeroro tyyrypyry epehmãko mana. 16 Taorihmaposẽme exĩko mana imoihmãkomo a topu tõ ke. Izyraeume exiketyme ahtao te, imepỹ nono põme ynororo ahtao otara kara; popyra Ritonõpo esety tyripose ahtao taorihmaposẽme exĩko mana.
17 — “Imepỹ etapahpono taorihmaposẽme exĩko mana. 18 Imepỹ eky totapase ahtao ahno a, esemy a imepỹ okyno ekarõko mokyro mana isã exiketyme ipunaka, mokyro eky myakãme. 19 Imepỹ tyyryhmase ahtao ahno a, isaaro mokyro ryhmãko roropa toh mana inyrihpyry sã ipunaka: 20 zehpo tytahkase eya ahtao, isaaro jehpyry tahkãko toh mana; enuru typosohkase ahtao, isaaro enukãko roropa mã toto; imepỹ zery tytahkase ahtao, isaaro jery tahkãko roropa toh mana; tapurose ahtao, apurõko roropa mã toto isaaro. 21 Okyno etaparyhtao imepỹ eky, mokyro esẽ epehmãko roropa toh mana ipanõ ke. Ahno etaparyhtao, totapasẽme exĩko mokyro mana. 22 Moro ynyripohpyry oxisã mã oya xine Izyraeume exiketomo a, imehnomo a roropa. Ywy ase Ritonõpo Oesẽkomo.”
23 Mame moro emero tokarose Moeze a Izyraeu tomo a. Mame mokyro popyra Ritonõpo esety popyra rihpono tarose mya pata poe. Moroto totapase ynororo eya xine topu tõ ke. Moro ke emero tyrise eya xine Ritonõpo nyripohpyry ae ro Moeze a.