HEBREOS
Ati pũurore ca owaricʉra “Cʉ̃, ca wãme cʉtigʉ hebreos're owa cojoupi” ĩiriquepʉra, jĩcʉ̃ peera añu majiticãma.
Ate queti Hebreos're cʉ̃ ca owarica pũuroa, cʉ̃ja ca tii niipere Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti cũurique ca ĩirore biro Jesucristo, bojoca ñañarije cʉ̃ja ca tii niirijere ametʉenegʉ cʉ̃ majuropeera cʉ̃ ca bii yairiquere wede. Judíos, Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeericarã ñañaro cʉ̃jare ca biiro tĩrʉmʉpʉ cʉ̃ja ca tii jʉo doorique peere cʉ̃ja ca tii nʉnʉjee tua waarʉgaro cʉ̃jare wede majiogʉ Ʉmʉreco Pacʉ Macʉ̃ Jesucristora Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca bojoca cʉti niirijere cʉ̃ ca bii bau niirique pee ca nii majuropeerije ca niirijere cʉ̃jare wedegʉ cʉ̃ ca owarique nii (1.1-4). Jesús, Ʉmʉreco Pacʉ Macʉ̃ niiri cʉ̃re queti wede bojari maja ángeles ametʉenero do biro ca tiiya manigʉ niicã pacagʉ ñucã, cʉ̃ yaarã, bojocare biigʉ nii jeeña ea, cʉ̃ ca biiriquere wede (1.5—2.18).
Ati pũurore ca owaricʉa, Jesús're, to biri cʉ̃ ca tii niiriquere, wede nʉnʉa waagʉ Paia Ʉpʉ ca nii majuropeegʉ niimi cʉ̃re ĩimi (2.17). Ano cʉ̃ ca ĩiri wãme, Nuevo Testamento cʉ̃ja ca owarica pũuroripʉre jĩcã pũuro peerena to biri wãme cʉ̃re ĩi wãmeo tiiti Jesús're.
Tĩrʉmʉpʉ cʉ̃ja ca tii jʉo doorique, nea poo juu buerique, waibʉcʉrã jĩari cʉ̃ja ca tiicojo nʉcʉ̃ bʉorique, díámacʉ̃ra añurije peti niiticãupa. To biri Ʉmʉreco Pacʉ wãma cuu macʉ̃ paia ʉpʉ, Leví puna macãrã paia cʉ̃ja ca biirore biro ca biigʉ méére, Melquisedec're biro ca biigʉ peere beje amimi. Jesús pea, tĩrʉmʉpʉ macãrã paia cʉ̃ja ca tiirucuricarore biro waibʉcʉrã díípʉre Ʉmʉreco Pacʉre tiicojo nʉcʉ̃ bʉotigʉra cʉ̃ majuropeera mani ca ñañarije wapare bii yai bojari, niipetirãpʉra Ʉmʉreco Pacʉ pʉtore mani ca ea majiro tiimi (3.1—10.39), ĩi wedemi.
Ñañaro mani ca tii yaio eco booriquere díámacʉ̃ tʉo nʉcʉ̃ bʉorique jʉori wado bʉarique ca niiro macã, tĩrʉmʉpʉ macãrã judíos díámacʉ̃ cʉ̃ja ca tʉo nʉcʉ̃ bʉorije jʉori cʉ̃ja ca ametʉene ecoriquere wedemi (cap. 11). Ñucã ñañaro tamʉo, ñañaro cʉ̃ja ca tiirʉga cote pacaro, Jesucristopʉre yeri jãñari to birora tʉgoeña bayicõa niiriquere cʉ̃jare wede majio, paʉ wãmeri cʉ̃jare wede majio, añu dotirique mena, ĩi yapano eami (caps. 12—13).
Hebreos're queti owa cojorica pũuro
1
Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ Macʉ̃ menapʉ wedeupi
Tĩrʉmʉpʉre mani ñicʉ̃ jãare paʉ tiiri, ñucã bojorica wãmeri wado, cʉ̃ yee quetire wede jʉgueri maja mena wedeupi Ʉmʉreco Pacʉ. Ati rʉmʉri ca tʉjari rʉmʉripʉra, cʉ̃ Macʉ̃ mena manire wedeupi. Cʉ̃rena niipetirije ca cʉo nʉnʉjeepʉ cʉ̃re cũu, ñucã cʉ̃ jʉorira ati ʉmʉrecore jeeño, tiiupi Ʉmʉreco Pacʉ. Cʉ̃ra niimi Ʉmʉreco Pacʉ do biro ca tiiya manigʉ cʉ̃ ca niirijere ca boe bate niigʉ, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca baurijera nii, cʉ̃ ca wede tutuarije menara niipetirijere tuu ñee, ca tiigʉ. Mani ca ñañarije wapare coe yapanori jiro,* 1.3 2P 1.17. Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca duwiri tabe díámacʉ̃ nʉña pee duwi eaupi ʉmʉreco tutipʉre. O biro biiri, Ʉmʉreco Pacʉ pʉto macãrã ametʉenero ca niigʉ nii ea, ñucã cʉ̃ja ametʉenero ca nii majuropeeri wãme ca cʉogʉ nii eaupi.
Jesucristo, Ʉmʉreco Pacʉ pʉto macãrã ametʉenero ca niigʉ
Ʉmʉreco Pacʉa jĩcãti ʉno peera jĩcʉ̃ cʉ̃ pʉto macʉ̃ ʉno peerena:
“Mʉ, yʉ macʉ̃ mʉ nii. Mecʉ̃ra mʉre yʉ macʉ̃ jãa,” 1.5a Sal 2.7. cʉ̃re ĩitiupi.
Ñucã jĩcʉ̃ ʉno peerena: “Yʉa cʉ̃ pacʉ yʉ niirucu. Cʉ̃ pea yʉ macʉ̃ niirucumi,” ĩitiupi cʉ̃ pʉto macãrãre. 1.5b 2S 7.14; 1Cr 17.13.
Cʉ̃ Macʉ̃ jĩcʉ̃ra ca niigʉ ca nii majuropeegʉre ati yepapʉ cʉ̃re tiicojo cojogʉ, o biro ĩiupi Ʉmʉreco Pacʉ:
“Niipetirã Ʉmʉreco Pacʉ pʉto macãrã cʉ̃re cʉ̃ja ĩi nʉcʉ̃ bʉojato.”§ 1.6 Dt 32.43.
Cʉ̃re queti wede bojari maja peera, o biro ĩimi Ʉmʉreco Pacʉ: “Cʉ̃re ca queti wede bojarãra winore biro cʉ̃ja ca niiro cʉ̃jare tiimi.
Ñucã cʉ̃re pade bojari majara pecamere biro cʉ̃ja ca niiro cʉ̃jare tiimi.”* 1.7 Sal 104.4.
Cʉ̃ Macʉ̃ peera o biro pee ĩiupi:
“Mʉ, Ʉmʉreco Pacʉ, mʉ ca doti niirije peti nʉcãtirucu, mʉ ca doti niirijea ca niirore biro wado tiirique nii.
Añurijere mai, ñañarije peera juna, mʉ biiwʉ.
To biri Ʉmʉreco Pacʉ mʉ Ʉmʉreco Pacʉ, mʉre beje amiri, mʉ mena macãrã 1.9 Ángeles. He 1.6-7. ametʉenero ʉjea niiriquere mʉre tiicojoupi.” 1.9 Sal 45.6-7.
10 Ñucã o biro ĩi:
“Mʉ, ‘Wiogʉ,’ jĩcãtopʉre mʉra ati yepare mʉ tiiupa. Ʉmʉreco quejeroa, mʉra mʉ ca tiiriquera nii.
11 Mʉ ca jeeñorique niipetirije yai nʉcã peticoarucu.
Tee niipetirije, jutiro ca boa nʉnʉa waarore biro peticã nʉnʉa waarucu.
To biro to ca biimijata cãare, mʉ pea to birora mʉ niicõa nii.
12 Jutirore tuupe queno cũuricarore biro teere mʉ tiirucu; apeye wãma cʉ̃ ca juti wajoarore biro teere mʉ wajoarucu.
Mʉ pea cʉ̃ra mʉ niicõa nii. Mʉ ca cati niirije peti nʉcãtirucu,” ĩiupi Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ Macʉ̃re.§ 1.12 Salmo 102.25-27.
13 Ʉmʉreco Pacʉa, jĩcãti ʉno peera jĩcʉ̃ cʉ̃ pʉto macʉ̃ ʉno peerena:
“Ano yʉ díámacʉ̃ nʉña pee* 1.13 Cʉ̃ macʉ̃ ca nii majuropeegʉ. duwiya,
mʉ waparãre cʉ̃ja ca doca cũmuro yʉ ca tiiropʉ,” ĩitiupi. 1.13 Sal 110.1.
14 Cʉ̃ pʉto macãrã niipetirã ca bautirã niima, Ʉmʉreco Pacʉre pade bojari maja ametʉariquere ca cʉo eaparãre tii nemo dotigʉ cʉ̃ ca tiicojorã.

*1:3 1.3 2P 1.17.

1:5 1.5a Sal 2.7.

1:5 1.5b 2S 7.14; 1Cr 17.13.

§1:6 1.6 Dt 32.43.

*1:7 1.7 Sal 104.4.

1:9 1.9 Ángeles. He 1.6-7.

1:9 1.9 Sal 45.6-7.

§1:12 1.12 Salmo 102.25-27.

*1:13 1.13 Cʉ̃ macʉ̃ ca nii majuropeegʉ.

1:13 1.13 Sal 110.1.