Le Dónbeenì bín-tente vũahṹ na ó o  
Maaki  
túara  
Vũahṹ túaró ɲúhṹ  
O Maaki hĩ́a wee bè là a Piɛre là a Poole, á wee séení ɓa le Dónbeenì tonló yi (Bè-wénia 13.5; Koloosisa 4.10; Piɛre nín-yání 5.13). O Maaki vũahṹ wee zéení le o Yeesu lé le Dónbeenì Za na yú ho pànká mu bìo ɓúenɓúen wán (Maaki 1.1; 15.39).  
Bìo ó o Zãn na hĩ́a wee bátízé ɓa nùpua á ɓuara ɓueé wíokaaráa ho wɔ̃hṹ ká là a Yeesu, lé bṹn ó o Maaki nín-yání túara mí vũahṹ yi. O mún zéenía bìo ó o Yeesu ɓuara ɓueé bátízéraráa o Zãn cɔ̃́n làa bìo ó o Satãni khàráa wo lońna bìo (Maaki 1.1-13).  
Bìo ó o Yeesu von lè mí nì-kenínia, làa bìo ó o wó, bṹn ɓúenɓúen ó o Maaki túara mí vũahṹ yi (Maaki 1.14–10.52).  
O Yeesu fèra bía bìo va á wé o yi ho Zeruzalɛɛmu yi á nɔn mí nì-kenínia yi. Ká ɓa màhã́ yí zũńna a bíonì mu kúará (Maaki 8.31; 9.30-32; 10.32-34).  
Pã̀ahṹ na ó o Yeesu wee zo ho Zeruzalɛɛmu yi, á ɓa zã̀amáa dó ho cùkú beenì wo yi. Ká ɓa *zúifùwa ya-díwá bán pã́ a bìo (Maaki 11–13). O Maaki vũahṹ véeníi, ó o zéenía o Yeesu húmú là a vèeró bìo (Maaki 14–16).   
 1
Le Dónbeenì tonkaa o Zãn Batiisi 
 (Matiye 3.1-12; Luki 3.1-9, 15-17; Zãn 1.19-28)  
 1 Dìo kà lé le bín-tente, dìo wee zéení le Dónbeenì Za Yeesu *Krista bìo ɲúhṹ ɓúɛɛníi   2 làa bìo le Dónbeenì bía mí ɲi-cúa fɛɛro *Ezayii vũahṹ yi:  
«Ĩ ì tonka ĩ tonkaro  
o ò dí ũ yahó á ɓueé wíoka ũ wɔ̃hṹ.*Mi loń Malasii vũahṹ 3.1   
 3 Nìi ɓúi wee bío pɔ̃́npɔ̃́n le dùure yi kà síi:  
‹Mi wíoka ho wɔ̃hṹ ká a Ɲúhṹso ò ɓuen.  
Mi muin ho wɔ̃hṹ na o ò bè.†Mi loń Ezayii vũahṹ 40.3›»   
 4 Á lé bṹn mu ɓɛ̀n wóráa. O nìi ɓúi na ɓa le Zãn hĩ́a wi le dùure yi, á bìo kà lé bìo ó o wee bue: «Mi ɓuen à ĩ bátízé mia, lé bṹn á à zéení le mi khú mu bè-kora wéró yi, á bò le Dónbeenì yi, á le è sɛ́n mi bè-kora á à día.»   5 Ho Zudee kɔ̃hṹ nùpua lè ho Zeruzalɛɛmu lóhósa ɓúenɓúen wee lé ɓuen o cɔ̃́n. Ɓa wee zéení mí bè-kora ɓa nùpua yahó, ò o Zãn bátízé ɓa ho Zurudɛ̃n muhṹ yi.   6 O Zãn dà-zĩ́nii tã́ là a cón-ɲúmúkũ̀ varà, á ku-cɛɛ̀níi wó lè ho sãahṹ. O bè-dínii lé ɓa hawà lè hã sò-kĩa sòró.   7 Bìo kà lé bìo ó o hĩ́a wee bue na ɓa zã̀amáa yi: «Nùpue ɓúi wi ĩ mɔ́n wà a ɓuen, wón po mi. Ĩ yàá yí ko là a nakãa tɛnló hùúu.   8 Ĩnɛ́n bátízéra mia lè mu ɲumu yi, ká arɛ́n wón khíi bátízé mia lè le Dónbeenì Hácírí.»   
O Yeesu bátɛ́ɛ̀mù là a kúará lénló bìo 
 (Matiye 3.13-17; 4.1-11; Luki 3.21-22; 4.1-13)  
 9 O Yeesu wã́a ló ho Kalilee kɔ̃hṹ lóhó na ɓa le Nazarɛɛte yi á van o Zãn cɔ̃́n, á wón bátízéra a ho Zurudɛ̃n muhṹ yi.   10 O Yeesu zoo léeníi mu ɲumu yi, ó o mɔn ho wáayi à ho ɲii hɛ́ra lè mí pànká, á le Dónbeenì Hácírí lion lòn háponi o wán.   11 Á mu tãmu ɓúi sã ɲá ho wáayi, á bía: «Fo lé ĩ Za na á ĩ bò ĩ tàká wán, ũ bìo sĩ miì.»   
 12 Bṹn mɔ́n á le Dónbeenì Hácírí dɛ̀ɛnía ɲàana a vannáa le dùure yi.   13 O wó hã wizooní ɓúará-ɲun bĩ́n. Lé hón pã̀ahṹ so ɓúenɓúen ó o Satãni khà a yi lońna. O kɛra ɓa naɲuwà tĩ́ahṹ bĩ́n á bìo ó o màkóo wi yi, á ho wáayi tonkarowà wee wé na a yi.   
O Yeesu von ɓa ce-pawà nùwã náa 
 (Matiye 4.12-22; Luki 4.14-15; 5.1-11)  
 14 O Zãn déró ho kàsó yi mɔ́n, ó o Yeesu wà van ho Kalilee kɔ̃hṹ á vaá wee bue le Dónbeenì bín-tente na ɓa nùpua yi.   15 O wee bío na ɓa yi: «Ho pã̀ahṹ ɲii tun, le *Dónbeenì bɛ́ɛnì ɓueé ɓó. Mi khí mu bè-kora wéró yi à bè le Dónbeenì yi, à mi tà le bín-tente bìo.»   
 16 Bìo ó o Yeesu hĩ́a bã́ ho Kalilee vũ-beenì ɲii wà, ó o vaá mɔn ɓa ce-pawà nùwã ɲun. Ɓa lé o Simɔn lè mín za Ãndere. Ɓa wee yénní mí zùán dé mu ɲumu yi.   17 Ó o Yeesu bía nɔn ɓa yi: «Mi ɓuee bè miì, á ĩ wé á ɓa nùpua lé bìa mi wé è yí á à ɓua à ɓuennáa ĩ cɔ̃́n làa bìo mi wee paráa ɓa cewà bìo síi.»   18 Á ɓa dɛ̀ɛnía kúaará mi zùánwà à ɓa bò là a Yeesu wà.   
 19 O Yeesu dá vá van mí yahó, ó o mɔn o nìi ɓúi na ɓa le Zebedee zàwa, o Zaaki lè mín za Zãn à ɓa wi mí woohṹ yi wee wíoka mí zùánwà.   20 Ó o Yeesu dɛ̀ɛnía von ɓa, á ɓa ló día mín maá Zebedee lè ɓa ton-sáwá ho woohṹ yi, à ɓa bò là a Yeesu wà.   
O nìi na ó o cĩ́ná wee beé lò 
 (Luki 4.31-37)  
 21 O Yeesu lè mí nì-kenínia wà van ho *Kapɛɛnayuumu lóhó yi. Ɓa *zúifùwa vũńló wizonle na ɓa le *Sabaa zoǹ ó o zon ɓa kàránló zĩi yi, á zoó wee kàrán ɓa.   22 Á bìa ɲá a bíoní wó coon làa sòobɛ́ɛ. Lé bìo ó o yí kàránna ɓa nùpua lè ho *làndá bìo zéenílowa bìo síi. Orɛ́n wó mu lè ho pànká na le Dónbeenì nɔn wo yi.   
 23 Mu pã̀ahṹ mí bɛɛre yi, à bṹn ò o nìi ɓúi na ó o cĩ́ná wi yi ɓueé zon ɓa zúifùwa kàránló zĩi yi, á bía pɔ̃́npɔ̃́n:   24 «Nazarɛɛte nìi Yeesu! Lée webio á ũ wà ɓueé cà wa cɔ̃́n hen? Fo ɓuara wa yáaró bìo yi lée? Ɓa le ĩ yí zũ fo le? Ũnɛ́n lé yìa lé le Dónbeenì nùpue na le tonkaa.»   25 Ó o Yeesu nàmakaa wo yi: «Wé tɛ́tɛ́. Lé o nìi mu yi lònbìo.»   26 Ó o cĩ́ná zɛ̀kɛ́ra a nìi lè ho pànká, ò o ló a yi ká a wãamaa pɔ̃́npɔ̃́n.   27 Á ɓa nùpua wó coon dàkhĩína, fúaa ɓa wee bío mín yi: «Éee! Bìo kà lée webio? Ho lée kàránló fĩnle na pànká wi. Hàrí ɓa cĩ́náwa ó o nùpue mu wee na le ɲii yi, à ɓa wé bìo ó o wi à ɓa wé.»   28 Ó o Yeesu yèni dɛ̀ɛnía ló fùafùa ho Kalilee kɔ̃hṹ ɓúenɓúen yi.   
O Yeesu wɛɛ́ra ɓa vánvárowà cɛ̀rɛ̀ɛ 
 (Matiye 8.14-17; Luki 4.38-41)  
 29 Bṹn mɔ́n ó o Yeesu ló ɓa *zúifùwa kàránló zĩi á bò mín là a Zaaki là a Zãn á térénna van o Simɔn là a Ãndere ɓàn zĩi.   30 Mu wó ò o Simɔn ɓàn hio hã́a wi le dãmu dɛ̀ɛ yi, lé bìo le tɛ̀ɛnì wee zɛ̀ɛ́ wo. O Yeesu ɓuee dɛ̃ɛníi á ɓa bía a bìo làa wo.   31 Ó o Yeesu vá vaá dĩ̀n o ɲúhṹ yi, ò o lií fù a níi yi hóonía làa wo, á le tɛ̀ɛnì khĩína ó o dɛ̀ɛnía hĩ́nɔn nɔn ho dĩ́nló ɓa yi.   32 Le wii zoró mɔ́n, ho tá yuuní,‡Ho Sabaa ɲúhṹ wee wé ɓúa ho yèzṹmá zoǹ zĩihṹ à vaa vé ho tíbírí zoǹ le wii zoró pã̀ahṹ. Lé bṹn nɔn á ɓa bíaráa hen le ɓa nùpua pan le wii lii zoró á wee ɓuaráa mí vánvárowà ɓuennáa o Yeesu cɔ̃́n, lé bìo ɓa lá yí dà máa wé mu le wisoni yi ho Sabaa bìo yi. á ɓa nùpua ɓuan mi vánvárowà làa bìa ɓa cĩ́náwa wi yi ɓúenɓúen ɓuararáa o Yeesu cɔ̃́n.   33 Ho lóhó nìpomu ɓúenɓúen ló ɓueé kúaa mín wán le zĩi zũaɲii.   34 O Yeesu wɛɛ́ra ɓa nùpua cɛ̀rɛ̀ɛ na mu vã́mú lè mi sìíwà lá wee beé lò, á mún ɲɔn ɓa cĩ́náwa cɛ̀rɛ̀ɛ léra bìa ɓa wi yi. O yí máa día à ɓa cĩ́náwa mu bío, lé bìo ɓa zũ a sìí.   
(Luki 4.42-44)  
 35 Mu tá na lée tɔ̃n yìnbíi bùirìi, ká ho tá ka yùiíi, ó o Yeesu hĩ́nɔn le zĩi yi, á wà ló ho lóhó mɔ́n le lùe ɓúi na á nùpue mía yi, á lée wee fìo le Dónbeenì yi bĩ́n.   36 Ó o Simɔn lè mi ninzàwa ló lée wee cà a.   37 Bìo ɓa vaá yú a, á ɓa bía nɔn wo yi: «Loń, ɓa nùpua ɓúenɓúen wee cà fo.»   38 Ká a Yeesu màhã́ bía nɔn ɓa yi: «Mi wa lɛ́n va hã lórá na bã́makaa yi. Ĩ mún ko à ĩ vaa bue le bín-tente bĩ́n, lé bìo á bṹn lé ĩ ɓuenló ɲúhṹ.»   39 Ò o wã́a hĩ́nɔn tò ho Kalilee kɔ̃hṹ ɓúenɓúen yi wà, á wee bue le Dónbeenì bíonì na ɓa nùpua yi ɓa *zúifùwa kàránló zĩní yi, á mún wee ɲa ɓa cĩ́náwa lén bìa ɓa wi yi.   
O Yeesu wɛɛ́ra a ɓùeré ɓúi 
 (Matiye 8.1-4; Luki 5.12-16)  
 40 *Ɓùeré ɓúi wà ɓuara a Yeesu cɔ̃́n, á ɓueé lií fárá mí nɔnkóɲúná wán ò o wee yanka a kà síi: «Fo dà à wɛɛ́ mi ká fo tà.»   41 Ó o nìi màkárí ɓuan o Yeesu yi dàkhĩína. Ó o lií bò mi níi o wán ò o bía nɔn wo yi: «Ĩ tà mu, wã́a wa.»   42 Ó o ɓùeré sãahṹ dɛ̀ɛnía bĩnía se dĩ̀n.   43 Ó o Yeesu le o lɛ́n, ò o henía bìo kà nɔn wo yi:   44 «Háyà. Bìo wó foǹ á ũ yí bío le nùpue ɲí. Ká ũ màhã́ vaa zéení ũten lè le *Dónbeenì yankaro. À ũ mún wé mu hãmu bìo na ó o *Mɔyiize bò le ɓa wé wé mu dã́ní yi, à ɓa ɓúenɓúen zũń ká ũ wan bìo bon.»   45 Ká bìo ó o nìi mu wà ó o wee yényéní bìo wó a yi hã lùa ɓúenɓúen yi. Lé bṹn nɔn ó o Yeesu yí máa tà zo lóhó à nùpue mi, ò o wee khɛ̀n kɛɛní ho donkĩ́ahṹ lùe ɓúi na á nùpue mía yi. Á ɓa nùpua wee lé lùa ɓúenɓúen yi à ɓuen o cɔ̃́n.   
*1:2 Mi loń Malasii vũahṹ 3.1
†1:3 Mi loń Ezayii vũahṹ 40.3
‡1:32 Ho Sabaa ɲúhṹ wee wé ɓúa ho yèzṹmá zoǹ zĩihṹ à vaa vé ho tíbírí zoǹ le wii zoró pã̀ahṹ. Lé bṹn nɔn á ɓa bíaráa hen le ɓa nùpua pan le wii lii zoró á wee ɓuaráa mí vánvárowà ɓuennáa o Yeesu cɔ̃́n, lé bìo ɓa lá yí dà máa wé mu le wisoni yi ho Sabaa bìo yi.