19
Zaqueo rãca Jesús ĩ bajire queti
To bajiri, Jericó vãme cʉti macare rẽtoacʉ bajiboayuju Jesús. To ĩ bajivatore, sĩgʉ̃ ti macagʉ ñañuju, Zaqueo vãme cʉtigʉ. Ĩ ñañuju gãjoa sẽnibosarimasa ʉjʉ. Gajeyeũni jaigʉ ñañuju. To bajiri, Jesús ĩ rẽtoato bʉto ĩarʉaboayuju. Ĩre ĩarã jãjarã ĩna ñajare, ĩre ĩabʉjabesuju ĩ, yegʉaca ñari. To bajiri, Jesús ĩ varoti maa tʉjʉ ĩ rĩjoro ũma va, yucʉ́jʉ mʉjasuju, Jesúre ĩre ĩarʉ. Ĩ jesaro ẽñeroca ejayuju Jesús. To bajicõari, ĩre ĩamʉoñuju, Zaqueore. Ĩre ĩamʉogʉ̃ne,
—Zaqueo, guaro rujiaya mʉ. Yucʉ mʉ ya vijʉ tujarʉcʉja yʉ —ĩre yiyuju Jesús.
To bajiro ĩre ĩ yirone, guaro rujiacõari, variquẽnagʉ̃ne, Jesúre ĩre ũmato vasuju Zaqueo, ĩ ya vijʉ. To bajiri Zaqueo ya vijʉ Jesús ĩ ñasere ĩacõari, ado bajiro gãmerã yiyujarã masa:
—Rojogʉ tʉre ñagʉ̃ bajiami —yiyujarã ĩna.
Ĩ ya vijʉ ñacõari, ado bajiro Jesúre gotiyuju Zaqueo:
—Yʉ cʉose, gajeyeũnire, maioro bajirãre gʉdareco ĩnare ĩsirʉcʉja yʉ. Gãjerãre ĩnare yitocõari, ĩna ye ñaboasere ẽmacajʉ yʉ. To bajiri ĩnare yʉ ẽmacati rẽtoro ĩnare ĩsirʉcʉja yʉ. Babarirãcaji ĩnare yʉ ẽmacati rẽtobʉsaro ĩnare ĩsirʉcʉja —Jesúre ĩre yiyuju ĩ.
9-10 To bajiro ĩre ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre gotiyuju Jesús:
—Quẽnaro yaja mʉ. Abraham Diore ĩ ajitirʉ̃nʉmasiriarore bajiro Diore ajitirʉ̃nʉaja mʉ. To bajiro yigʉ mʉ ñajare, mʉre, to yicõari, mʉ ya vianare quẽne, rojose mʉa yisere mʉare masiriocõaja yʉ. To yicõari, rojose mʉa tãmʉoborotire mʉare yirẽtobosarʉcʉja yʉ. Yayirãre bajiro bajirãre, rojose tãmʉoboronare, ĩnare yirẽtobosagʉ vadicajʉ yʉ, Dios ĩ roticõacacʉ —ĩre yigotiyuju Jesús.
Moabosarimasa ĩna bajirere Jesús ĩ gotimasiore queti
(Mt 25.14-30)
11 To bajiro ĩre ĩ yigotisere ajicõari, ado bajiro tʉoĩaboayujarã masa: “Jerusalénjʉ ĩ ejaroti mojoroaca ti rʉyajare, yucʉacane Israel vãme cʉti sitare manire rotisʉorʉcʉmi Jesús, Dios ĩ roticõar'i, romano masare bucõari”, yitʉoĩaboayujarã ĩna. To bajiro ĩna yitʉoĩasere ĩamasicõari, gotimasiore quetire ado bajiro ĩnare gotiyuju Jesús:
12-13 —Sĩgʉ̃ ñagʉ̃mi gaje sitajʉ varocʉ, ʉjʉ ñamasugʉ̃ ĩ ñarojʉ, ʉjʉ ĩ ñarotire sẽnigʉ̃, “Yʉ ya macanare rotigʉsa” yigʉ. Ĩ varoto rĩjoro, ĩre moabosarimasare jʉaãmocãrãcʉre jirẽogʉ̃mi. Ĩnare jirẽocõari, ĩ ye gãjoare ĩnare bategʉmi. “Yʉ manitoyejʉ adi gãjoa rãca vaja yicõari, mʉa vaja yisere gãjerãre ĩsirã, jaibʉsaro vaja sẽnima, ‘Jaibʉsaro gãjoa bʉjarãsa’ yirã”. To yigajano, vacoacʉmi. 14 To bajiro ĩ bajiboajaquẽne, ĩ ya macana ʉjʉ ĩ ñasere bojamenama ĩna. “Yʉa ʉjʉ ĩ ñasere bojabeaja” yirã, ĩna rãcanare gotiroticõarãma, ʉjʉ ñamasugʉ̃re.
15 To bajiro ĩnare ĩna yicõaboajaquẽne, ĩna ʉjʉ ĩre cũgʉ̃mi ʉjʉ ñamasugʉ̃. To bajiro ĩ yir'i ñari, ĩ ya macanare ĩnare rotigʉ tudiejagʉmi. Tudiejacõari, ĩ gãjoa ĩsiriarãre ĩnare jicõagʉ̃mi, “Tire quẽnaro yimasiboayujari ĩna” yigʉ. 16 Ĩ moarimasʉ ejasʉogʉ, ado bajiro ĩre yigʉmi: “Gãjoa yʉre mʉ ĩsicati rãca mʉre bʉjarẽmobosabʉ yʉ, jʉaãmocãrãcaji yʉre mʉ ĩsicati rẽtobʉsaro”, ĩre yigʉmi, ĩ ʉjʉre. 17 To bajiro ĩ yijare, “Yʉre quẽnaro moabosayuja mʉ. Yʉ yicatore bajiro yʉre cʉdiyuja mʉ. Mojoroaca mʉre yʉ ĩsicati rãca yʉ yicatore bajiro yigʉ mʉ ñajare, ñamasuse moare mʉre moarotiaja yʉ. Jʉaãmocãrãca macarianare rotirʉcʉja mʉ”, ĩre yigʉmi ĩ ʉjʉ. 18 Ĩ bero gãji ejagʉmi: “Gãjoa yʉre mʉ ĩsicati rãca mʉre bʉjarẽmobosabʉ yʉ, cojomocãrãcaji yʉre mʉ ĩsicati rẽtobʉsaro”, ĩre yigʉmi, ĩ ʉjʉre. 19 To bajiro ĩ yijare, “Cojomocãrãca macarianare rotirʉcʉja mʉma”, ĩre yigʉmi ĩ ʉjʉ.
20-21 Ĩ bero, ĩ ʉjʉre ĩogʉ̃ ejagʉmi gãji: “Adine ñaja mʉ gãjoa, yʉre mʉ ĩsicati. Sudigaserone gũmacõari, cũcajʉ yʉ, ‘Bʉto roticõari ĩ bojarore bajiro yirere bojagʉ ñacami’ mʉre yigüigʉ ñari”, ĩre yigʉmi. 22 To bajiro ĩ yijare, ado bajiro ĩre cʉdigʉmi ĩ ʉjʉ: “To bajiro yʉre yitʉoĩagʉ̃ ñaboarine, yʉre quẽnaro moabosabetir'i mʉ ñajare, rojose mʉre yirʉcʉja yʉ. 23 Gãjoa mʉre yʉ ĩsicati rãca vaja yicõari, mʉ vaja yisere gãjerãre ĩsicõari, jaibʉsaro vaja sẽnibetiboarine, gãjoa cũriavijʉa mʉ cũjama, jaibʉsaro yʉre bʉjarẽmobosaboriaja mʉ”, ĩre yitud'igʉmi ĩ ʉjʉ. 24-25 To bajiro yigotigajano, ĩ tʉ rʉ̃gõrãre ĩacõari, ado bajiro ĩnare rotigʉmi: “Ãnire gãjoa yʉ ĩsiboacatire ẽmaña. Tire ẽmacõari, jʉaãmocãrãcaji ĩre yʉ ĩsicati rẽtobʉsaro bʉjarẽmocõari cʉogʉjʉare ĩre ĩsiña”, ĩnare yigʉmi ĩna ʉjʉ. To bajiro ĩ yirotiboajaquẽne, “Jẽre jairo cʉoami ĩma”, ĩre yicõarãma, ĩna ʉjʉre. 26 To bajiro ĩre ĩna yisere ajicõari, ado bajiro gotigʉmi ĩna ʉjʉ: “No bojagʉ ĩre yʉ ĩsise rãca yʉ bojarore bajiro yigʉ, quẽnase bʉjarʉcʉmi. No bojagʉ ĩre yʉ ĩsise rãca yʉ bojarore bajiro yibecʉrema, ĩre yʉ ĩsiboacatire ĩre ẽmarʉcʉja yʉ, ‘Yʉ bojarore bajiro yimasibeami’ yigʉ. 27 Ʉjʉ yʉ ñasere bojamenarema, yʉ rĩjorojʉa jiejocõari, ĩnare sĩareacõaña mʉa”, yigʉmi ĩna ʉjʉ —ĩnare yigotiyuju Jesús.s “ ‘ “Ʉjʉ ñaami” yʉre yirʉ̃cʉbʉomenare rojose tãmʉotʉjabetiriarojʉ ĩnare rearʉcʉja yʉ’ yigʉ, yiyuju Jesús”, yama ĩna Dios oca buerẽtoburimasa.
“ ‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ yigʉ, Dios ĩ cõagʉ̃ ñaja yʉ” yiĩogʉ̃, Jerusalénjʉ Jesús ĩ ejare queti
(Mt 21.1-11; Mr 11.1-11; Jn 12.12-19)
28 To bajiro yigotigajanocõari, varũtu vasuju Jesús, Jerusalén ñaejari maajʉre. 29-30 Varũtuacõari, ejayuju, Betfagé, Betania vãme cʉti macari tʉjʉre. Ti macari tʉjʉre, Olivo vãme cʉti buro ñañuju ti. Ti burojʉ ejagʉagʉne, jʉarã ĩ buerãre ado bajiro ĩnare gotiyuju ĩ:
—Mani varoto riojo ñarimacare vasa maji. Tojʉ ejacõari, burro macʉ ĩna siaturʉ̃gõr'ire bʉjarʉarãja mʉa, jesaĩañamagʉ̃re. Ĩre õjacõari, yʉre ãmiadibosaba. 31 Ti macagʉ sĩgʉ̃, mʉa õjaro ĩacõari, “¿No yirã ĩre õjati?” mʉare ĩ yisẽniĩajama, “Mani ʉjʉ ĩre bojami”, ĩre yicʉdiba —ĩnare yiyuju Jesús.
32 To ĩ yisere ajicõari, vasujarã ĩna. To ejacõari, Jesús ĩ gotiriarore bajirone burro macʉre ĩabʉjayujarã ĩna. 33 Ĩre ĩna õjarone,
—¿No yirã ĩre õjati mʉa? —yiyujarã ĩna, burro ʉjarã.
34 To bajiro ĩna yirone,
—Mani ʉjʉ bojaami —ĩnare yicʉdiyujarã ĩna.
35 To bajiro ĩnare yigajanocõari, burro macʉre ãmivasujarã, Jesús tʉjʉ. To yicõari, ĩna ye sudi joeayere vejecõari, burro macʉ joere jeoyujarã. To yigajanocõari, Jesúre ĩre vajejarotiyujarã ĩna. 36 To bajiri burro joere jesamaja vasuju Jesús, Olivo vãme cʉti buro majacʉ. To ĩ jesamaja vatone, ĩna ye sudi joeayere vejecõari, ĩ varotijʉre cũ rĩjoro cʉtiyujarã. “Yʉa ʉjʉ ñaja mʉ” yirã, to bajiro yiyujarã, Jesúre rʉ̃cʉbʉorã. 37 To bajiro ĩna yi vati maajʉre jesamaja, joe jeacõari, Jerusalénjʉ ĩ rojaroto rĩjorore, “Quẽnaro yaja”, Diore yiavasã variquẽnañujarã ĩna, jãjarã. Dios ĩ masise rãca ĩaĩañamani Jesús ĩ yiĩorere tʉoĩacõari, ado bajiro yiavasã variquẽnañujarã:
38 —“Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ, Dios ĩ cõar'i, ñaami. ¡Diore rotibosagʉ quẽnaro ĩ yigʉ ñaami! Manire ĩavariquẽnagʉ̃mi Dios. Quẽnagʉ̃ masune ñaami —yiavasã variquẽnañujarã ĩna.
39 To bajiro ĩna yiavasã ñarone, sĩgʉ̃ri ñañujarã fariseo masa quẽne. To bajiri Jesúre rʉ̃cʉbʉorã ĩna yiavasãsere ajicõari, ado bajiro Jesúre yiboayujarã ĩna:
—Mʉ buerãre avasãrotibeticõaña mʉ —ĩre yiboayujarã ĩna.
40 To bajiro ĩre ĩna yiboajaquẽne, ado bajiro ĩnare cʉdiyuju Jesús:
—To bajiro ĩna yiavasãbetijama, adiari gʉ̃tarijʉare avasãroticõarʉcʉmi Dios —ĩnare yicʉdiyuju Jesús.
41 To yi va, Jerusalén maca tʉaca ejagʉne, ti macare ĩagʉ̃ne, otiyuju Jesús. 42 Ado bajiro yiotiyuju:
—Yucʉne Jerusalén macana, variquẽnarere ĩnare Dios ĩ cõarʉaboasere, ĩna masune ajitirʉ̃nʉ sʉyamasibeama. To bajiri quẽnaro ñavariquẽnamasibetirʉarãma. 43-44 Masa rojose ĩna tãmʉosere yʉ sʉorine Dios ĩnare ĩ yirẽtobosasere masimena ñari, bʉto rojose tãmʉorʉarãma ĩna. Ĩnare quẽarʉarã vadirʉarãma gãjerã. Adi macajʉre vadicõari, ĩnare gãnibiaquearʉarãma, “Rudiroma” yirã. Gãnibiaqueacõari, quẽnaro sĩajeocõarʉarãma, ĩnare. Virire quẽne, gajeyeũnire quẽne jediro reajeocõarʉarãma ĩna. To bajiro ĩna yireacõaro bero, adi maca ñaboariaro, rujatũcuro ñarʉaroja ti —yiotiyuju Jesús, Jerusalén macare ĩagʉ̃ne.
Diore yirʉ̃cʉbʉoriavijʉ ñacõari, gajeyeũni ĩsiriavire bajiro ĩna yiñajare, Jesús ĩnare ĩ tud'iãgõbure queti
(Mt 21.12-17; Mr 11.15-19; Jn 2.13-22)
45-46 To bajiro yigajano, varũtu vaejacoasuju ĩ, Jerusalénjʉ. To ejacõari, Diore yirʉ̃cʉbʉoriavijʉ sãjañuju ĩ. Sãjaejacõari, ti vijʉ ĩsiñarãre ãgõbucõañuju ĩ. Ĩnare ãgõbucõagʉ̃ne, ado bajiro ĩnare gotiyuju:
—Dios ĩ rotimasire masa ĩna ucamasire ado bajiro gotiaja: “Yʉ ya vima, yʉre sẽnirʉ̃cʉbʉorã rẽjariavi ñarʉaroja”, yigotiaja, adi vire. To bajiro ĩ yimasire ti ñaboajaquẽne, mʉa sʉorine juarudirimasa ñarivire bajiro bajiaja ti —ĩnare yigotiyuju Jesús.
47 To bajiro ĩnare ĩ yiãgõburiaro bero, tocãrãcarʉ̃mʉri ti vine masare buerũgũñuju Jesús. To ĩ yisere, paia ʉjarã, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa quẽne, masa ʉjarã quẽne, “¿No bajiro ĩre sĩarãti mani?”, yitʉoĩarũgũñujarã ĩna. 48 No bajiro yimasibesujarã ĩna, bajirãjʉma, masa ñajediro bʉto ĩre ĩna ajitirʉ̃nʉ sʉyajare.

s19:27 “ ‘ “Ʉjʉ ñaami” yʉre yirʉ̃cʉbʉomenare rojose tãmʉotʉjabetiriarojʉ ĩnare rearʉcʉja yʉ’ yigʉ, yiyuju Jesús”, yama ĩna Dios oca buerẽtoburimasa.