41
Kəwɛrəp ka Firawona
Kɔ teren tin teŋcepər, teren ta mɛrəŋ, kɔ Firawona ɛwɛrəp: Pəcəmɛ kəŋgbɔkɔ nkɛ aŋwe Nil mɔ kəsək. Kɔ cəna cəran cətifi camət-mɛrəŋ cəŋcafɛ dəkəŋgbɔkɔ. Kɔ cəyɛfɛ kəsɔmət dalɛ. Kɔ cəna cəran camət-mɛrəŋ cəlɔma cəleŋki cəŋcafɛ sɔ cəkɔ tadarəŋ dəkəŋgbɔkɔ. Kɔ ci cəŋkɔsɔ cəcəmɛ cəcɔkɔ-cɔkɔ kəsək dəkəŋgbɔkɔ. Kɔ cəna cəleŋki ncɛ cəyɛfɛ kəsɔm cəna cətifi cəkɔ. Kɔ Firawona ɛntəmɛ. Kɔ Firawona ɔŋgbɔkərɛ sɔ kədirɛ, k'ɛwɛrəp sɔ tamɛrəŋ. Səbomp sa malɔ camət-mɛrəŋ səpɔŋ səwurəs atoka ŋin ŋɔtɔt ŋayi. Kɔ səbomp sa malɔ səfɛt səwurəs səcɔkɔ-cɔkɔ tantɔf. Kɔ səbomp sa malɔ səfɛt nsɛ səndi səbomp sa malɔ səpɔŋ səlarɛ səkɔ. Kɔ Firawona ɛntəmɛ sɔ. Mere mayi mɔ mamɔkɔ.
Dec dendesɔk, kɔ amera ŋɛlɛcɛ-lɛcɛ Firawona. K'ewe acərɛ mes k'abeki a Misira fəp. Kɔ Firawona ɔlɔmər ŋa mere mɔn. Mba ali fum ɛnayi fɛ nwɛ ɛŋctam kəloku kɔ tedisrɛ ta mere mɔn mɔ. Kɔ wətupɛ kɔn yomunəs ɛlɛk moloku, k'oloku Firawona: «Iŋcɛm-cɛmnɛ mɔkɔ tɛpələrənɛ tem. 10 Pənatɛlɛ Firawona nnɔ amarəs ɔn ŋayi mɔ, k'osom k'asumpər im kɔ wəcɔfɛ kɔn cəcom, k'ɛmbɛr su dəbili nde kəlɔ ka wəbɛ ka abum ɔn. 11 Kɔ səwɛrɛp ina kɔ wəka mɛrəŋ kem pibi pin. Nwɛ o nwɛ mere mɔn taciŋa mmɛ antam kəloku tedisrɛ ta mi mɔ. 12 Tɛtəŋnɛ səyi bili bin kɔ wətɛmp wəcar wəHebəru wəka wəbɛ ka abum a Firawona wəlɔma. Kɔ səloku kɔ nwɛ o nwɛ mere mɔn k'oloku su tedisrɛ ta mi. 13 Kɔ tosurɛnɛ kɔ teyi pəmɔ tɔkɔ ɛnaloku nwɛ o nwɛ mɔ. Kɔ Firawona oluks' em yɛbəc yem yɔcɔkɔ-cɔkɔ. K'ɛŋgbɛk wəka mɛrəŋ kem.»
Isifu kəloku kɔn mes ma mere ma Firawona tedisrɛ mɔ
14 Kɔ Firawona osom a pawenɛ kɔ Isifu. K'awurɛnɛ kɔ katəna-katəna dəbili. K'ofonənɛ, k'ɛsəkpər yamos, k'ɔŋkɔ nde Firawona ɛnawe kɔ mɔ. 15 Kɔ Firawona oloku Isifu: «Iwɛrəp, mba ali fum isɔtɔ fɛ nwɛ oŋlok' im tedisrɛ ta mere mem mɔ. Mba alok' im a məntam kəloku tedisrɛ ta mere mmɛ aŋlok' əm mɔ.» 16 Kɔ Isifu oloku Firawona: «Bafɔ in' ɔfɔ! Kanu kəndeloku Firawona tedisrɛ ta mere mɔn.» 17 Kɔ Firawona oloku Isifu: «Mere mem-ɛ, kəŋgbɔkɔ kəsək iŋcəmɛna. 18 Kɔ cəna camət-mɛrəŋ cətɔt cətifi cəŋcafɛ dəkəŋgbɔkɔ, kɔ cəyɛfɛ kəsɔmət dalɛ. 19 Kɔ cəna camət-mɛrəŋ cəlɔma cəleŋki cəlɛc, ci cəŋcafɛ sɔ cəkɔ tadarəŋ dəkəŋgbɔkɔ. Mba intanəŋk fɛ Misira cəna cəlɛcɛ pəmɔ cacɔkɔ. 20 Kɔ cəna cəlɛc cəleŋki ncɛ cəyɛfɛ kəsɔm cəcɔkɔ-cɔkɔ camət-mɛrəŋ cətifi cətɔt cəkɔ. 21 Cəna cətifi ncɛ cəcbɛrɛ cəleŋki dəputuk, ta aŋcərɛ kɔ pəyɔnɛ fɔ yati cəmbɛrɛ ci dəputuk-ɛ. Kɔ cəna cəlɛc ncɛ cənaŋkanɛ sɔ kəlɛcɛ, pətas tɔkɔ cənalɛcɛ mɔ. K'intəmɛ. 22 K'iwɛrəp sɔ ntɛ: Səbomp camət-mɛrəŋ sa malɔ sətɔt səlarɛ səwurəs atɔka ŋin ŋayi. 23 Kɔ səbomp camət-mɛrəŋ sa malɔ səlɔma səfɛt səwurəs səcɔkɔ-cɔkɔ səkɔ tantɔf. 24 Kɔ səbomp sa malɔ səfɛt nsɛ səndi səbomp sa malɔ səpɔŋ səkɔ. Iloku mere mamɛ acərɛ mes. Mba ali fum isɔtɔ fɛ nwɛ oŋlok' im tedisrɛ ta mi mɔ.» 25 Kɔ Isifu oloku Firawona: «Mere ma Firawona fep, toloku tin tɔ moloku. Kanu kəyi kəmentər Firawona ntɛ kəndeyɔ mɔ. 26 Cəna cətɔt ncɛ camət-mɛrəŋ, meren camət-mɛrəŋ mɔ. Kɔ səbomp sa malɔ sətɔt nsɛ camət-mɛrəŋ, meren camət-mɛrəŋ mɔ, mere min mɔ. 27 Cəna cəlɛc cɛleŋki ncɛ cəmpɛna cəkɔ tadarəŋ mɔ, meren camət-mɛrəŋ mɔ, kɔ səbomp sa malɔ səfɛt nsɛ, dor da meren camət-mɛrəŋ dɔ. 28 Pəmɔ tɔkɔ intɛp ti kəc-loku Firawona mɔ, Kanu kəmentər Firawona tɔkɔ kəndeyɔ mɔ. 29 Meren camət-mɛrəŋ ma kənɛmbərɛ mender mamɛ atɔf ŋa Misira fəp. 30 Kɔ meren camət-mɛrəŋ ma kənɛmbərɛ meŋcepər-ɛ meren camət-mɛrəŋ ma dor mendecəmɛ mi darəŋ: Dor dadɔkɔ dendeluksɛ Misira darəŋ. 31 Kɔ dor dadɔkɔ deŋcepər-ɛ, afɔdetam kəcərɛ yati kɔ pəyi fɔ kənɛmbərɛ kənayi dɛ tɔlɔma-ɛ. Debeki da dor dadɔkɔ dendesɔŋɛ ti. 32 Kɔ mənəŋk Firawona pəgbɔkərɛ kəwɛrəp mere min mamɔkɔ kəmɛrəŋ-ɛ, Kanu kəyi kəsɔŋɛ kɔ kəcərɛ: A mes melip nnɔ kəyi mɔ, kəbɛlkər kɔ kənder oŋ kəbəc yɛbəc yaki. 33 Ntɛ Firawona ɛŋcərɛ oŋ a Isifu ɔyɔ amera, k'ɛŋcərɛ sɔ mes mɔ, kɔ Firawona ɔsɔŋ kɔ dɛbɛ atɔf ŋa Misira disrɛ. 34 Firawona pəyɛfɛ oŋ, pəboŋcəs akɔ ŋandeyɔnɛ abɛ aŋɛ ŋandekɔ-tɛnɛ atɔf ŋa Misira mɔ, ntɛ tɔŋsɔŋɛ ŋabaŋəs katin ka kəcamət ka kəsɔtɔ yɛtɛl yaŋan, atɔf ŋa Misira meren camət-mɛrəŋ ma kəmɛmbərɛ mmɛ disrɛ mɔ. 35 Ŋaloŋka yeri ya meren mobotu mmɛ mender mɔ, ŋayɔ ti dim da Firawona dəntɔf. Firawona pəsom pamɛŋk yeri sədare fəp. 36 Yeri yayɔkɔ yɔ andemɛŋkɛ atɔf, kədɛm ka meren camət-mɛrəŋ ma dor mmɛ Isifu oloku kədeyi mɔ, ntɛ tɔŋsɔŋɛ ta dor dadɔkɔ dedetam atɔf ŋa Misira mɔ.»
Isifu ɔyɔnɛ wəmarəs wəcɔkɔ-cɔkɔ wəka Firawona
37 Kɔ moloku mamɔkɔ mɔmbɔt Firawona kɔ amarəs ɔn. 38 Kɔ Firawona eyif ŋa: «Andetam kəsɔtɔ fum pəmɔ Isifu ba, pəyɔ amera ŋa Kanu?» 39 Kɔ Firawona oloku Isifu: «Ntɛ Kanu kəsɔŋ əm kəcərɛ ka mes mamɛ fəp mɔ, fum o fum eyi fɛ nwɛ ɔsɔk domp, pəcərɛ mes pəmɔ məna mɔ. 40 Məna Isifu, mən' endeyɔnɛ wəkiriŋ ka kəlɔ kem, afum a atɔf ŋem fəp. Mən' ɔ ŋandeyi darəŋ, dɛbɛ da ina Firawona gbəcərəm dendecepər dam.» 41 Kɔ Firawona oloku Isifu: «Misira mɔ mamɛ isɔŋ əm dɛbɛ da atɔf ŋaŋɛ fəp.» 42 Kɔ Firawona owurɛ kurundɛ kɔn dəkəca, k'ɛmbɛr ki Isifu dəkəca. K'ɛmbɛr Isifu yamos yɔtɔt. K'ɛŋgbɛk kɔ kɛma dəkilim. 43 Kɔ Firawona ɛmbɛk Isifu abil ŋa kəwan ŋɔkɔ wɛnacɔŋc wɔn mɔ, kɔ ŋaŋcɛk kəkɔ. Kɔ afum ŋayɛfɛ kəkul-kulɛnɛ ŋa: «Abərek!» * «Nəkɛnɛ kɔ!» Tatɔkɔ tɔ Firawona ɛnasɔŋ Isifu dɛbɛ, atɔf ŋa Misira. 44 Kɔ Firawona oloku sɔ Isifu: «In' ɔyɔnɛ Firawona! Kɔ məntɔwosɛ-ɛ atɔf ŋa Misira, ali fum ɔfɔyekti dɛ kəca, k'ɔŋkɔ yekti kəcək kɔn atɔf ŋa Misira.» 45 Kɔ Firawona ewe Isifu tewe ta Misira «Cafənat Paheneyah.» K'ɔsɔŋ kɔ wəran pacwe kɔ Asnat, wan wəran ka Potifera, Sali Almamy sa dare da Hon. Kɔ Isifu owur kəkɔ-cərɛ Misira mmɛ ɛnasɔtɔ kəkɔtɛnɛ dɛbɛ ta ɛŋcərɛ mi mɔ. 46 Isifu ɛnasɔtɔ meren 30 a Firawona pədecərɛ kɔ. Ntɛ aŋcəmbər kɔ dɛbɛ mɔ, fɔr ya Firawona kiriŋ yɔ Isifu ɛnawur kəkɔ-cərɛ atɔf ŋa Misira fəp. 47 Meren camət-mɛrəŋ ma kənɛmbərɛ mamɔkɔ disrɛ, kɔ afum a Misira ŋambɛrɛnɛ kəbəc. 48 Kɔ Isifu oloŋka yeri yayɔkɔ fəp Misira meren mmɛ camət-mɛrəŋ. K'oloŋka yeri ya sədare səfɛt səkɔ sənɔŋkər sədare səpɔŋ mɔ. 49 Isifu ɛnaloŋka kur ka yeri pəmɔ kəsəŋc ka dəkəba, kur kənabɛk haŋ pac-cɛm-cɛmnɛ a dor dɔfɔsɔtam kəsumpər aka Misira. 50 Teren tɔcɔkɔ-cɔkɔ ta dor, kɔ Isifu oŋkom awut arkun mɛrəŋ aŋɛ Asnat wan wəran ka Potifera Sali Almamy sa dare da Hon ɛnakomɛ kɔ mɔ. 51 Kɔ Isifu ewe coco cɔn Manase, ti tatɔkɔ Kanu kəsɔŋɛ kɔ kəpələr ka pəcuy fəp kɔ kəsakɛnɛ kɔ aka kəlɔ ka kas. 52 K'ewe wan kɔn tɔŋɔ Ɛfrayim, ti tɔ tatɔkɔ Kanu kəsɔŋ kɔ dokombəra atɔf nŋɛ analapəs kɔ mɔ. 53 Kɔ meren camət-mɛrəŋ ma kənɛmbərɛ melip. 54 Kɔ meren camət-mɛrəŋ ma dor moŋcop pəmɔ tɔkɔ Isifu ɛnaloku ti mɔ. Dor dɛnayi tɔf ya Misira fəp. Mba yeri yɛmɛŋkərnɛ yɛnayi sɔ atɔf ŋa Misira fəp. 55 Ntɛ dor dosumpər aka Misira mɔ, kɔ ŋambokər Firawona kəsɔtɔ ka cəcom. Kɔ Firawona oloku aka Misira: «Nəkɔ nənəŋk Isifu, ntɛ oŋloku nu mɔ, nəyɔ tatɔkɔ!» 56 Ntɛ dor dɛmbɛk Misira mɔ, kɔ Isifu oŋcop kəcamsər aka Misira malɔ. Mba dor dɛŋc-bɛk kəbɛk dəm atɔf ŋa Misira. 57 Afum ŋac-yɛfɛ mofo fəp ma Misira kədeway malɔ nnɔ Isifu eyi mɔ, bawo dor dɛnanaŋkanɛ kəbɛk Misira.

*41:43 «Nəkɛnɛ kɔ!»