MARK
Kəsɔkəs ka Kibaru Kətɔt teta Yesu nkɛ Mark encicəs mɔ
Kibaru Kətɔt ka Mark buk bin ba Kədɛm Kəfu bɔ bɔyɔnɛ səbuk nsɛ maŋkəlɛ dacɔ nsɛ səloku tecepərɛnɛ doru ta Yesu Krist mɔ. Buk mbɛ o mbɛ səbuk saŋsɛ maŋkəlɛ dacɔ, «Taruku ta Kibaru Kətɔt» t'aŋwe bi. Matiye, Mark, Luk kɔ Isaŋ ŋanacicəs səbuk saŋsɛ defi da Yesu Krist tadarəŋ. Ancɛm-cɛmnɛ a taruku tantɛ tɔ ananuŋkɛnɛ kəcicəs meren wəco camət-tin (60) kəbəp ka meren wəco camət-mɛrəŋ (70) ntɛ kəkom ka Yesu Krist kəncepər mɔ. Acərɛ taruku alarəm ŋancɛm-cɛmnɛ a dare da Rom anacic buk bambɛ, teta kəyeŋkəs bəkəc ya alaŋ a Yesu aka Rom. Mark, nwɛ anacərɛ sɔ tewe ta «Isaŋ Mark» mɔ, wanapa ka asom a Yesu Pol kɔ Barnabas ɛnayi. Mba kəpɛ kɔn tewe kənacop ntɛ ɛnasak kəkɔt marənt teta kəsamsər tosom ta Yesu mɔ (Asom 13.13). Ntɛ tencepər mɔ, Mark ɛnader pəckɔt marənt kɔ Barnabas (Asom 15.37-39). Anacərɛ Mark kəyɔnɛ ka wanapa wətɔt ka Piyɛr (1 Piyɛr 5.13). Ali ntɛ kəyi doru ka Yesu kənatɔcepər fɔr ya Mark kiriŋ mɔ, acərɛ taruku ŋancɛm-cɛmnɛ a Mark ɛnamɛŋkərnɛ moloku ma sede sa Piyɛr mmɛ mɔyɔnɛ mogbu ma Taruku ta Mark mɔ. DəKibaru Kətɔt kaŋkɔ disrɛ, Mark oloku teta acɛpsɛ a Yesu darəŋ kɔ mɛtəksɛ ma Yesu teta tɛm tɛlpəs ta doru.
Tokotərɛnɛ ta Taruku ta Kibaru Kətɔt ka Mark
1. Mark ementər buk (1.1-13)
2. Mark oloku tɔkɔtɛnɛ mes ma Yesu ntɛ ɛnayi Kalile mɔ (1.14-8.21).
3. Kɔ tɛyɛfɛ dənda, k'oloku kəkɔ marənt ka Yesu Yerusalɛm (8.22-10.52).
4. Dəkələpsər, kɔ Mark encicəs tecepərɛnɛ doru ta Yesu Krist nde Yerusalɛm kəlɛkɛnɛ defi kɔ kəfɔtɛ kɔn afi dacɔ (11.1-16.8).
1
Taruku ta Aŋnabi Saŋ Batis
1 Dəkəcop da Kibaru Kətɔt teta Yesu Krist*Krist = Tewe ta dəkəcəmɛ da nwɛ Kanu kəyɛk-yɛk kəyɔnɛ ka wəyac ka afum a doru mɔ. Wan ka Kanu dɔ dandɛ. 2 Deyi pəmɔ ntɛ ancic ti nde buk ba sayibɛ Esayi disrɛ mɔ:
«Indekekərɛ wəsom kem fɔr yam kiriŋ pəkɔlomps'am dɔpɔ.Malaki 3.1
3 Fum wəkɔ dim dɔn deyi kəwur nde dətɛgbərɛ mɔ ɔfɔ:
‹Nəlompəs dɔpɔ da Mariki,
nəlompɛ səpɔ sɔn sa wɛcək!›»Esayi 40.3
4 Itɔ Aŋnabi Saŋ Batis ɛnaderɛnɛ nde dətɛgbərɛ, pəckawandi a pagbət afum dəromun teta kəsəkpər bəkəc ŋacəmɛ pəlompu darəŋ, ntɛ tɔŋsɔŋɛ Kanu kədeŋaŋnɛnɛ ŋa kiciya kəŋan mɔ. 5 Afum aka atɔf ŋa Yude kɔ aka Yerusalɛm fəp ŋanckɔ nde eyi mɔ, ŋacsɔtər kɔ kəgbət dəromun teta Kanu, nde kəŋgbɔkɔ ka Yurdɛn ŋaccɛŋ kiciya kəŋan afum dacɔ. 6 Yamos ya cəfon ca yɔkɔmɛ yɔ Saŋ ɛncbɛrnɛ, pəcgbəncnɛ bɛlɛt ba akata defi. Cəlaŋkəma c'ɔncsɔm kɔ mɛsɛ ma cəme ca dəkulum. 7 Pəcdəŋk: ‹Fum eyi kəder im tadarəŋ, nwɛ ɔyɔ fənɔntər pətas im mɔ, isɔtɔ fɛ dofum dotulnɛnɛ isikəli cɔfta cɔn. 8 Ina, dəromun iŋgbət nu teta Kanu, mba nkɔn dəAmera Ŋecempi ŋa Kanu ende pəcgbət nu.› 9 Mata mamɔkɔ kɔ Yesu ender kəyɛfɛ Nasarɛt dare da Kalile, k'ɔsɔtər Saŋ kəgbət dəromun teta Kanu nde kəŋgbɔkɔ ka Yurdɛn. 10 Yesu endepɛ dəromun, gbəncana babɔkɔ k'ɛnəŋk kɔm kəŋgbɛrɛ, k'ɛnəŋk sɔ Amera ŋa Kanu ŋotorər kɔ pəmɔ antantoriya. 11 Kɔ dim dontor kəyɛfɛ dəkɔm: «Wan kem məyɔnɛ nwɛ imbɔtər mɔ, mən'ɔbɔt im mes belbel.»
12 Gbəncana babɔkɔ kɔ Amera ŋa Kanu ŋeŋkekərɛ Yesu nde dətɛgbərɛ. 13 K'encepərɛnɛ di mata wəco maŋkəlɛ (40), Sentani səcwakəs kəsɔŋɛ kɔ kəciya. Sɛm ya dəkulum yɔ ŋanayi, mɛlɛkɛ mɛckɛkəs kɔ.
Acɛpsɛ darəŋ a Yesu acɔkɔ-cɔkɔ aŋɛ maŋkəlɛ
14 Ntɛ analip kəsɔŋ Saŋ kəbɛr dəbili mɔ, kɔ Yesu ender Kalile, pəcdəŋk Kibaru Kətɔt ka Kanu, 15 pəcloku: «Tɛm tɛmbəp kɔ dɛbɛ da Kanu dɔlɔtərnɛ. Nəsəkpər bəkəc nəlomp, nəgbɛkər kəlaŋ Kibaru Kətɔt ka Kanu!» 16 Ntɛ Yesu eyi kəcepər agbɛp ŋa kəba ka Kalile kəsək mɔ, k'ɛnəŋk Simɔŋ kɔ Andəre wɛnc ka Simɔŋ, ŋacgbal manta dəkəba, bawo awɛnt ŋɔ ŋanayɔnɛ. 17 Kɔ Yesu oloku ŋa: «Nəder nəcɛps'em darəŋ, indesɔŋɛ nu kəyɔnɛ awɛnt a afum.» 18 Gbəncana babɔkɔ kɔ ŋasak manta maŋan kɔ ŋancəmɛ Yesu darəŋ. 19 Ntɛ ɔŋkɔ kiriŋ pəpic mɔ, k'ɛnəŋk Sak wan ka Sebede kɔ wɛnc Isaŋ aŋɛ ŋanayi abil ŋaŋan disrɛ ŋaclompəs-lompəs manta mɔ. 20 Gbəncana babɔkɔ k'ewe sɔ akakɔ mɛrəŋ ntɛ tɔŋsɔŋɛ ŋayɔnɛ acɛpsɛ ɔn mɔ. Kɔ ŋasak kas kəŋan Sebede debil kɔ akɔ ŋacbəc mɔ, kɔ ŋancɛpsɛ Yesu darəŋ.
Fum nwɛ ŋɔŋk ŋɛlɛc ŋɔntɔrəs kɔ mɔ
21 Kɔ ŋambɛrɛ dare da Kaparnam. Ntɛ ŋaŋkɔ dəkətola Kanu da aSuyif simiti, dɔsɔk da kəŋesəm mɔ, kɔ Yesu oncop kətəksɛ. 22 Cusu cənawos ŋa kətəksɛ kɔn, bawo ɛnctəksɛ pəmɔ fum nwɛ ɔntɔmpər kətam mɔ, ɛnctəksɛ fɛ pəmɔ atəksɛ sariyɛ s'aSuyif. 23 Tɛnatəŋnɛ wərkun wəlɔma nwɛ ŋɔŋk ŋɛlɛc ŋɛnabɛrɛ mɔ pəyi dəkətola Kanu da aSuyif dadɔkɔ disrɛ, pəckulɛ-kulɛ: 24 «Ta ake tɔ məmbɛrɛnɛ mes mosu-ɛ, Yesu wəka Nasarɛt? Dəkələsər su mənder ba? Səncərɛ belbel nwɛ məyɔnɛ mɔ: Wəcempi wəka Kanu!» 25 Kɔ Yesu ɛŋgbəŋ-gbəŋər ŋi, pəcloku: Məmɛp kusu! Məwur fum wəkawɛ dəris. 26 Kɔ ŋɔŋk ŋɛlɛc ŋowur kɔ dəris ŋecyikəc kɔ pəpɔŋ, ŋockulɛ-kulɛ sɔ pəpɔŋ. 27 Kɔ cusu cəwos afum fəp, ŋacgbɛkəlɛnɛ taŋan: «Tere tɔ tantɛ-ɛ? Kətəksɛ kəfu, dɛbɛ dere! Ɔntɔmpər ali dɛbɛ da yɔŋk yɛlɛc, nyɛ yeŋleləs mosom mɔn mɔ!» 28 Kɔ debeki da tewe tɔn dɛsamsər katəna katəna mɔmpɔmpɔ ma Kalile fəp.
Yesu ɛntaməs acuy alarəm
29 Ntɛ ŋawur dəkətola Kanu da aSuyif mɔ, nkɔn Sak kɔ Isaŋ ŋaŋkɔ ndena Simɔŋ kɔ Andəre. 30 Iya wəka wəran ka Simɔŋ ɛnafəntərɛ ta ɛntamnɛ-ɛ, fiba fənayi kɔ, gbəncana babɔkɔ k'aloku Yesu tetɔn. 31 K'ɔncɔŋnɛ, k'osumpər kɔ kəca k'eyekti, kɔ fiba fəsak kɔ, k'eyerəs afum yeri. 32 Ntɛ dɔfɔy dender, kɔ dec dɛŋkalɛ mɔ, k'aŋkɛrɛ kɔ acuy fəp kɔ aŋɛ yɔŋk yɛlɛc yɔnctɔrəs mɔ. 33 Kɔ afum a dare fəp ŋaloŋkanɛ nde kusuŋka ka dəkəlɔ. 34 K'ɛntaməs acuy alarəm aŋɛ ŋanccunɛ docu yamayama mɔ, pəcbɛləs yɔŋk yɛlɛc yɛlarəm. Ɛncsak fɛ yɔŋk yɛlɛc yolok-loku, bawo yɛnacərɛ kɔ.
Yesu ɔŋkɔtɛnɛ Kalile
35 Bətbət ta pəntayɔ waŋkəra-ɛ, k'ɛyɛfɛ k'owur kəkɔ ka kəfo kəyer-yer kəlɔma, k'ɔŋkɔ pəcəmɛ kətola Kanu. 36 Simɔŋ kɔ asol ɔn ŋambɛlkər kətɛn kɔ. 37 Ntɛ ŋanəŋk kɔ mɔ, kɔ ŋaloku kɔ: «Fəp fəyi kətɛn əm.» 38 Kɔ Yesu oloku ŋa: «Paŋkɔn kəfo kəlɔma, nde sədare nsɛ səlɔtərnɛ mɔ, ntɛ tɔŋsɔŋɛ dəndo sɔ idəŋk Kibaru Kətɔt mɔ, bawo itɔ iwurɛnɛ.» 39 Kɔ Yesu ɔŋkɔtɛnɛ atɔf ŋa Kalile fəp, pəckawandi Kibaru Kətɔt dəkətola Kanu d'aSuyif, pəcbɛlsɛnɛ sɔ yɔŋk yɛlɛc.
Yesu ɛntaməs wəcunɛ sen
40 Kɔ wəcunɛ sen wəlɔma ender nnɔ Yesu eyi mɔ, k'ɛncəp suwu pəclɛtsɛnɛ Yesu: «Kɔ məfaŋ ti-ɛ, məntam kəsɔkəs im.» 41 Kɔ Yesu ɔyɔnɛ kɔ nɔnɔfɔr, k'ɛntɛnc kɔ kəca, k'oŋgbuŋɛnɛ kɔ, k'oloku: «Ifaŋ ti, məsɔk!» 42 Gbəncana babɔkɔ kɔ sen səsak kɔ, k'ɔsɔk. 43 Kɔ Yesu ɛmbɛləs kɔ pəctiŋ-tiŋ kɔ: 44 «Ta məloku ti fum o fum, mba məkɔ məmentərnɛ wəloŋnɛ, məkenɛ kɔ poloŋnɛ teta kəsɔkəs kam pəmɔ tɔkɔ Musa encic ti mɔ, tendeyɔnɛ afum fəp kəcərɛ a məntamnɛ.» 45 Mba wərkun nwɛ, ntɛ nkɔn ɔŋkɔ mɔ, k'ɛyɛfɛ kədəŋk ti pəpɔŋ, pəcsamsərɛnɛ toloku tatɔkɔ, kɔ tɔsɔŋɛ Yesu kətɔtam sɔ kəbɛrɛ dare. Dare kəsək encyi, mofo meyer-yer mmɛ afum ŋanatɔ kəcyi mɔ, afum ŋancder kɔ kəyɛfɛ mofo fəp.