2
Chꞌolinic chirij ri joꞌc nicꞌaj ncaꞌcajoꞌ
Hermanos, ixreꞌ ri icukubꞌan icꞌuꞌx riqꞌuin ri Kajaf Jesucristo ri cꞌo rukꞌij, inreꞌ niꞌej chiva: Man tiꞌan cha jun vinak chi más ntivajoꞌ choch jun chic. Xa tibꞌanaꞌ chi ix junan ixvonojiel. Antok imaluon-iviꞌ chi ntiyaꞌ rukꞌij ri Dios, y ntuoc jun ache bꞌayuon iviqꞌuin y ri bꞌayuon reꞌ cꞌo anillo de oro chukꞌaꞌ y utzulaj tziak rucusan, y ntuoc jeꞌ jun ache puobra y vieja tziak rucusan, y ixreꞌ xa ja ri ache bꞌayuon otz ntitzꞌat y ntiyaꞌ jaꞌal ruchꞌacat, pero man jun ruchꞌacat ntiyaꞌ ri jun ache puobra y pa rucꞌaxiel reꞌ xa ntiꞌej cha: Capiꞌieꞌ chireꞌ, o ntiꞌej cha: Catzꞌuyeꞌ vaveꞌ pan ulief chikakan, can nticꞌut chi man ntinaꞌ ta iviꞌ chi xa ix junan chiꞌixvonojiel. Xa can ntiꞌan chi jun vinak más cꞌo rakalien choch jun chic, y jun noꞌj quireꞌ can itziel.
Hermanos ri altíra nquixvajoꞌ, tivaxaj ri xtinꞌej chiva. ¿Man ja ta came ri i-puobra choch-ulief ri i-ruchoꞌn ri Dios chi quicukubꞌan quicꞌuꞌx riqꞌuin y niquil ri utzulaj bꞌayomal, y niyoꞌx qui-herencia pa ru-reino ri jajaꞌ, ri incheꞌl ranun prometer chi nuyaꞌ chica ri ncaꞌjoꞌn richin? Pero ixreꞌ ibꞌanun chica ri i-puobra chi manak cakalien. ¿Man nalka ta cꞌa pan iveꞌ chi cuma ri bꞌayomaꞌ ntiꞌan sufrir y ijejeꞌ jeꞌ ri ncaꞌchiririen-el ivichin pa tak juzgados? ¿Man nalka ta cꞌa pan iveꞌ chi ijejeꞌ jeꞌ ri altíra itziel ncaꞌchꞌoꞌ chirij rubꞌeꞌ ri Jesucristo, ri eꞌn pan iveꞌ?
Chupan ri ley ri xuyaꞌ ri Dios ri Ka-Rey, tzꞌibꞌan can jun tzij ri altíra rakalien; ri tzij reꞌ nuꞌej: Can incheꞌl ri navajo-ka-aviꞌ atreꞌ, can quireꞌ jeꞌ mismo tavajoꞌ ri a-prójimo. Lv. 19:18. Quireꞌ nuꞌej chupan ri ley. Y xa quireꞌ ntiꞌan, altíra otz. Pero xa ixreꞌ ntiꞌan cha jun vinak chi más ntivajoꞌ choch jun chic, nquixka chupan ri pecado, ruma man ntinimaj ta ri nuꞌej ri ru-ley ri Dios. 10 Ruma xa cꞌo jun nuꞌej chi nuꞌon nojiel ri nuꞌej ri ley, pero xa cꞌo jun tzij ri cꞌo chupan ri man nuꞌon ta, kꞌalaj chi man nunimaj ta nojiel ri ley, y rumareꞌ cꞌo ru-pecado. 11 Ruma antok ri Dios xuyaꞌ ri ley, xuꞌej: Ri at-cꞌulan, man tavucꞌuaj-aviꞌ riqꞌuin jun chic. Ex. 20:14; Dt. 5:18. Y ri xꞌeꞌn quireꞌ, jajaꞌ mismo ri xꞌeꞌn jeꞌ: Man caquimisan. Ex. 20:13; Dt. 5:17. Y xa atreꞌ man navucꞌuaj ta aviꞌ riqꞌuin jun chic, pero xa ncaquimisan, nikꞌalajin chi man nanimaj ta ri ru-ley ri Dios. 12 Rumareꞌ, tibꞌanaꞌ y tiꞌej incheꞌl ri nuꞌej chupan ri ley ri xuyaꞌ ri Jesucristo. Ri ley reꞌ xuꞌon chiva chi ix libre chic y chi ntiꞌan ri nrajoꞌ ri Dios, y ja ley reꞌ ri xtibꞌano juzgar ivichin. 13 Ruma xa man xtijoyovaj ta quivach ri nicꞌaj chic, ri Dios man xtujoyovaj ta jeꞌ ivach ixreꞌ ri kꞌij antok xcaꞌruꞌon juzgar quinojiel vinak. Pero xa xtijoyovaj quivach ri nicꞌaj chic, can xquixchꞌacuon, ruma ri Dios can xtujoyovaj jeꞌ ivach ixreꞌ chupan ri kꞌij reꞌ.
Ri cukbꞌal cꞌuꞌx ri manak obras nuꞌon, xa quiminak
14 Hermanos, ¿chica nuchꞌec jun ri niꞌeꞌn chi rucukubꞌan rucꞌuꞌx riqꞌuin ri Dios, y xa man nuꞌon ta ri otz? ¿Nicolotaj came joꞌc ruma nuꞌej chi rucukubꞌan rucꞌuꞌx riqꞌuin ri Dios? 15 Incheꞌl ta jun hermano o jun hermana ri manak rutziak y nrajoꞌ ruvay, 16 y atreꞌ joꞌc naꞌej cha: Caꞌin en paz. Xa tacusaj ri atziak y cavaꞌ otz. Y xa man jun kax xaya-el cha, man jun xcꞌatzin-ve ri xaꞌej-el cha. 17 Y xa atreꞌ naꞌej jeꞌ chi acukubꞌan acꞌuꞌx riqꞌuin ri Dios, pero xa man naꞌan ta ri otz, man jun nicꞌatzin-ve ri naꞌej; xa quiminak ri naꞌej.
18 Xa cꞌo jun ri xtiꞌeꞌn: Atreꞌ naꞌej chi acukubꞌan acꞌuꞌx riqꞌuin ri Dios, rumareꞌ cꞌo utzulaj tak kax ncaꞌan. Pero inreꞌ, xtichaꞌ ri jun reꞌ, joꞌc ruma nucukubꞌan nucꞌuꞌx riqꞌuin ri Dios, man jun chic chica nicꞌatzin niꞌan. Pero inreꞌ niꞌej cha ri niꞌeꞌn quireꞌ: Inreꞌ, riqꞌuin ri utzulaj tak kax ri niꞌan nicꞌut chavach chi ketzij nucukubꞌan nucꞌuꞌx riqꞌuin ri Dios. Pero atreꞌ, ¿cheꞌl nacꞌut chinoch chi acukubꞌan acꞌuꞌx riqꞌuin ri Dios, xa man naꞌan ta ri otz? 19 Atreꞌ naꞌej chi nanimaj chi joꞌc jun Dios cꞌo. Reꞌ altíra otz. Y quireꞌ jeꞌ ri itzal tak espíritus can niquinimaj. Y can ncaꞌbꞌarbꞌuot choch ri Dios ruma xibꞌinreꞌl. 20 Altíra at-nacanic. Tatzꞌata-na-peꞌ. Xa naꞌej chi acukubꞌan acꞌuꞌx riqꞌuin ri Dios y xa man naꞌan ta ri otz, man jun nicꞌatzin-ve ri naꞌej; xa quiminak ri acukbꞌal cꞌuꞌx. 21 Ri kamamaꞌ Abraham ri xcꞌujieꞌ ojier can, xuyaꞌ ri Isaac ri rucꞌajuol paroꞌ ri altar chi nuyaꞌ cha ri Dios. Y rumareꞌ ri Abraham xiel chi man jun chic ru-pecado choch ri Dios, ruma xuꞌon ri xuꞌej ri Dios cha. Gn. 22:1-14. 22 Ri Abraham man joꞌc ta xucukubꞌaꞌ rucꞌuꞌx riqꞌuin ri Dios, xa xuꞌon ri xuꞌej ri Dios cha. Y rumareꞌ kꞌalaj chi ketzij xucukubꞌaꞌ rucꞌuꞌx riqꞌuin ri Dios. 23 Y quireꞌ, xbꞌanataj ri nuꞌej chupan ri ruchꞌabꞌal ri Dios ri tzꞌibꞌan can, chi ri Abraham xunimaj ri Dios y rumareꞌ ri Dios xuꞌon cha chi xiel chi man jun chic ru-pecado choch. Gn. 15:6. Y ri Abraham xꞌeꞌx cha chi jajaꞌ jun ru-amigo ri Dios. 2Cr. 20:7; Is. 41:8. Quireꞌ ri tzꞌibꞌan can. 24 Titzꞌataꞌ cꞌa, chi man joꞌc ta nicꞌatzin chi nticukubꞌaꞌ icꞌuꞌx riqꞌuin ri Dios chi quireꞌ ntiel chi man jun chic i-pecado choch. Xa nicꞌatzin jeꞌ ntiꞌan ri nrajoꞌ jajaꞌ. 25 Quireꞌ jeꞌ ri Rahab ri xcꞌujieꞌ ojier can; jajaꞌ jun ramera. Pero jajaꞌ xuyaꞌ qui-posada ri icaꞌyeꞌ achiꞌaꞌ israelitas ri i-takuon-el ruma ri Josué y xaꞌralasaj-el jun chic lado, y ruma ri xuꞌon, xiel chi man jun chic ru-pecado choch ri Dios. Jos. 2:1-21. 26 Rumareꞌ ojreꞌ ri kacukubꞌan kacꞌuꞌx riqꞌuin ri Dios, xa man nakaꞌan ta ri otz, oj-quiminak y man jun nicꞌatzin ri nakaꞌej chi kacukubꞌan kacꞌuꞌx riqꞌuin ri Dios. Oj incheꞌl ri cuerpo ri man cꞌo ta chic ri espíritu chupan.

2:8 Lv. 19:18.

2:11 Ex. 20:14; Dt. 5:18.

2:11 Ex. 20:13; Dt. 5:17.

2:21 Gn. 22:1-14.

2:23 Gn. 15:6.

2:23 2Cr. 20:7; Is. 41:8.

2:25 Jos. 2:1-21.