7
Re andex otz che niquiban re je'c'ulan y re man je'c'ulan-ta
Vocame ninjo' nimban contestar re preguntas re je'ic'utum-pa chupan re carta re xitak-pa chua. Y yen nimbij che más-ta otz che re achi'a' y re ixoki' man-ta ye'c'ule': 1 Co 7.8, 26. Re ixok man-ta nic'ue' ruchijil y re ache man-ta nic'ue' ruxayil. Pero re itzel can nutaj ruk'ij chin che re achi'a' y re ixoki' niquicanola-qui' chin ye'macun. Y mare' más otz Pr 5.19. che conojel achi'a' tic'ue' quixiylal y conojel ixoki' tic'ue' quichijlal. Y nic'atzin che re rurayibal Ex 21.10; 1 P 3.7. re ache ndoc chin re ixok y re rurayibal re ixok ndoc chin re ache. Re ixok man nitiquir-ta nubij che re ru-cuerpo chin reja', roma xa can richin-va re ruchijil. Y quire' chuka' re ache, man nitiquir-ta nubij che re ru-cuerpo chin reja', xa can richin-va re ruxayil. Mare' re ixok man tuk'at re rurayibal re ruchijil, y quire' chuka' re ache man tuk'at re rurayibal re ruxayil. Pero vo xa reje' niquijo' niquitz'am jun tiempo chin oración, otz che niquiya' chiquivach chin niquik'at-qui' chach re quirayibal chin jun ca'e-oxe' k'ij. Pero man can-ta otz vo xa camas q'uiy k'ij niquiban quire', roma q'uiba' man chic niquicoch'-ta y re Satanás 1 Ts 3.5. nuban cha re ache che niba riq'uin jun chic ixok, y nuban cha re ixok che niba chic riq'uin jun ache.
Pero man nimbij-ta chiva che can quixc'ule', 2 Co 11.17. pero vo xa nijo' yixc'ule' c'o modo yixc'ule' vo xa quire' nijo' yex, re c'ulubic man xajan-ta. Yen nimbij che más-ta otz, che conojel je ancha'l-ta yen Hch 26.29. re manak ixok viq'uin. Pero re Dios can man junan-ta nuya' chaka cada jun, Mt 19.12; 1 Co 12.11. y mare' jun-va nuya' cha re jun y jun-va chic nuya' cha re jun.
Yen nimbij chique re man je'c'ulan-ta, más-ta otz che man-ta ye'c'ule' ancha'l yen, y quire' chuka' nimbij chique re malcani' tak ixoki', che más-ta otz che man-ta chic ye'c'ule'. Más otz che choj quire' ye'c'ue'. 1 Co 7.26. Pero vo xa man niquicoch'-ta re quirayibal, más otz che ye'c'ule'. Roma más otz che ye'c'ule' 1 Ti 5.14. que chach can nichova re cánma cha re quirayibal.
10 Vocame c'o jun cosa ninjo' ninchalabej chique re je'c'ulan chic. Y re nimbij yen chique man viq'uin-ta yen pitinak-va. Xa riq'uin re Ajaf pitinak-va: Che re ixoki' je'c'ulan man tiquijach-qui' Jer 3.20; Mal 2.14, 16; Mt 5.32; 19.6-9; Mr 10.11, 12; Lc 16.18. quiq'uin re quichijlal. 11 Pero vo xa c'o jun ixok nujach-ri' riq'uin re ruchijil, man tucanoj chic jun ache. Vo xa man nrajo-ta nic'ue' rion, tiba chic jun bey riq'uin re ruchijil re ruyi'on can. Y quire' chuka' re ache man tujach-ri' riq'uin re ruxayil.
12 Y chuka' yen ninjo' nimbij jun ca'e' tzij, pero re jun ca'e' tzij re' can pa vánma yen elinak-va-pa, roma re Ajaf man jun cosa xubij can chij tak jun hermano c'ulan riq'uin jun ixok re man runiman-ta re Jesucristo. Pero re ninjo' nimbij yen chique, vo xa ja re ache xunimaj re Jesucristo tak je'c'ulan chic y re ixok man runiman-ta, pero re ixok nrajo' nic'ue' riq'uin, re hermano re' man tujach-ri' riq'uin re ruxayil. 13 Y vo xa ja re ixok re xunimaj re Jesucristo y re ache man runiman-ta re Jesucristo, pero nrajo' nic'ue' riq'uin re hermana re', man tujach-ri' riq'uin re ruchijil. 14 Roma vo xa jun ache re man runiman-ta re Jesucristo y re ruxayil runiman chic, y re ache nrajo' nic'ue' riq'uin re ruxayil, can yojtiquir nakabij che re ache re' richin chic re Dios. Y vo xa ja re ixok re man runiman-ta re Jesucristo y re ruchijil runiman chic, y re ixok nrajo' nic'ue' riq'uin re ruchijil, can yojtiquir chuka' nakabij che re ixok re' can richin chic re Dios. Y can katzij che quire', roma xe-ta man-ta katzij y man-ta quire' chach re Dios, re cajc'ual re je ca'e' vinak re' man-ta je richin re Dios. Pero man quire-ta, re cajc'ual reje' xa can je richin-va re Dios. 15 Pero vo xa re ache re man runiman-ta re Jesucristo nrajo' nujach-ri' riq'uin re ruxayil re runiman chic re Jesucristo, tujacha-ri' riq'uin, y re ruxayil man tubij che ja reja' re c'o rumac. Y quire' chuka' vo xa re ixok re man runiman-ta re Jesucristo nrajo' nujach-ri' riq'uin re ruchijil re can runiman chic re Jesucristo, tujacha-ri' riq'uin, y re ruchijil man tubij che ja reja' re c'o rumac. Roma re Dios xojrayoj chin xojoc rajc'ual y man nrajo-ta che nakaban ayoval. Ro 12.18. Reja' nrajo' che re kánma can-ta otz nuna'. 16 ¿Andex ataman rat ixok, q'uiba' xa avoma rat 1 P 3.1. nicolotaj re avchijil? ¿Y andex chuka' ataman rat ache, q'uiba' xa avoma rat nicolotaj re avxayil?
17 Re c'ac'a c'aslen re nuya' re Dios man nubij-ta che re achi'a' tiquijachala-qui' quiq'uin re quixiylal y chuka' man nubij-ta che re ixoki' tiquijachala-qui' quiq'uin re quichijlal. Re nubij re c'ac'a c'aslen chaka ja che man chic que'kabanala' re banabal re man je otz-ta, y nubij chuka' chaka che kojc'ue' ancha'l tak xojvayox roma re Dios. Re anche' yojruyi'on-va re Ajaf Dios, chire' kojc'ue-va, man takajal, y can takabana' ancha'l nrajo' reja'. Y yen can ronojel lugar 2 Co 11.28. anche' niquimol-va-qui' re hermanos pa rube' re Dios, can quire' nbin chique che tiquibana'. 18 Y vo xa jec'o ja'jun chiva yex banon re circuncisión chique tak xe'vayox roma re Dios chin che xe'oc rajc'ual, vo xa banon re circuncisión chiva, pues quixc'ue' quire', roma re' man jun cosa nuban. Y vo xa jec'o chuka' ja'jun chiva yex re man banon-ta re circuncisión chique tak xe'vayox roma re Dios chin che xe'oc rajc'ual, vo xa man banon-ta re circuncisión chiva, pues quixc'ue' can chuka' quire'. Hch 15; Ga 5.2. 19 Roma man jun nuban vo xa banon re circuncisión chaka o vo xa man banon-ta. Re nic'atzin Jn 15.14; Ga 6.15; Col 3.11; 1 Jn 2.3. ja che nakanimaj re nubij re Dios chaka. 20 Re nubij re c'ac'a c'aslen re nuya' re Dios chaka, ja che man chic que'kabanala' re banabal Ef 4.1. re man je otz-ta. Y chuka' nubij che kojc'ue' ancha'l tak xojvayox roma re Dios. 21 Y vo xa jec'o ja'jun chiva yex re yixlak'on tak samajela', re nibex chuka' esclavos chiva, y vo xa can yix esclavos Is 58.6; Ga 3.28. tak xixvayox roma re Dios, chin che xixoc rajc'ual, man quixbison. Pero vo xa yixtiquir yixoc libres, más otz chuka'. 22 Yex re yix esclavos tak xixvayox roma re Ajaf, vocame yojtiquir nakabij che man chic yix esclavos-ta, roma yex yix richin Jn 8.36; Ga 5.13. chic re Ajaf Jesucristo. Jac'a yex re man yix esclavos-ta tak xixvayox roma reja', vocame yojtiquir nakabij che man chic yix libres-ta, roma can yix esclavos chic chin re Jesucristo. 23 Yex can pa ruk'a' chic re Jesucristo yixc'o-va. Xixrulok'-yan. Mare' can quixc'ue' pa ruk'a' reja' y man chic tirayij quixc'ue' pa quik'a' Lv 25.42. vinak re jec'o vova' chach re ruch'ulef. 24 Hermanos, re c'ac'a c'aslen re nuya' re Dios chaka, man nubij-ta che can takajala' rubanic ronojel. Re nubij re c'ac'a c'aslen chaka, ja che man chic que'kabanala' re banabal re man je otz-ta. Y nubij chuka' che can kojc'ue' ancha'l tak xojvayox roma re Dios, y man takamistaj chuka' che xa jun chic kabanon riq'uin re Dios.
25 Y vocame ninjo' yinch'o ba' chij re jun chic pregunta re ic'utum-pa chua chupan re i-carta, andex otz che niban quiq'uin re k'apoji' y re c'ajola'. Re nimbij yen chique reje', can pa vánma c'a yen elinak-va-pa. Roma re Ajaf man jun cosa xubij can chiquij reje', re andex otz che niban quiq'uin. Y re xtimbij can yen chiva, c'o rajkalen y can otz che niban confiar-ivi' riq'uin, roma re Ajaf camas q'uiy utzil rubanon 1 Ti 1.16. viq'uin y xinruya' pa rusamaj. 1 Ti 1.12. 26 Yen nimbij y ninojij, roma camas je c'ayef re k'ij re yojc'o-va vocame, más-ta otz che kojc'ue' ancha'l kabanon. 27 Mare' re hermano re c'o chic ruxayil, tic'ue' riq'uin. Y re hermano manak ruxayil, tic'ue' c'a rion. 28 Roma vo xa ye'c'ule', can niquitaj pokan, y yen man ninjo-ta che yex nitaj pokan. Pero vo xa c'o jun hermano nrajo' nic'ule', tic'ule', re' man xajan-ta. Y quire' chuka' jun k'apoj xtan, vo xa nrajo' nic'ule', tic'ule'.
29 Pero re ninjo' nimbij chiva hermanos, ja che te'ka chi'c'o'x che xa man can-ta chic q'uiy tiempo xkojc'ue' Job 14.1, 2; Sal 39.4, 7; 90.5, 10; 103.15, 16; Ec 6.12; 9.10; Ro 13.11, 12; 1 P 4.7; 2 P 3.8, 9; 1 Jn 2.17. vova' chach re ruch'ulef. Mare' re hermanos re c'o quixiylal, man tiquiban che ja re quixiylal re más niba cánma chij, xa ja-ta re nrajo' re Dios re más niba cánma chij. 30 Y re ye'bison, man tiquiya' k'ij cha re bis che nuban chique che man chic ye'tiquir-ta niquiban re andex nrajo' re Dios. Y quire' chuka' re ye'qui'cot, man tiquiya' k'ij che xaxe roma camas ye'qui'cot, mare' man chic ye'tiquir-ta niquiban andex nrajo' re Dios. Y re camas q'uiy cosas ye'quilok', man tiquiya' k'ij cha re cosas re ye'quilok' che ja-ta re' re nibano chique che man chic ye'tiquir-ta niquiban re nrajo' re Dios. 2 Co 6.10. 31 Y quire' chuka' re can niba cánma chij re cosas re jec'o vova' chach re ruch'ulef, Sal 39.6. man tiquiya' k'ij che ja-ta re' re nibano 1 Co 9.18. chique che man chic ye'tiquir-ta niquiban re andex nrajo' re Dios. Roma ronojel re nakatz'at chach re ruch'ulef, xa niq'uis. Stg 4.14; 1 Jn 2.17.
32 Yen man ninjo-ta che re c'aslen camas-ta c'ayef nuban chivach, y mare' man yixtiquir-ta niban re andex nrajo' re Dios. Re ache man c'ulan-ta, más nitiquir nunojij re andex nrajo' re Ajaf, y can nutaj ruk'ij chin nuban 1 Ti 5.5. re andex nika chach re Ajaf. 33 Pero re ache c'ulan chic, man can-ta más nitiquir nunojij re andex nrajo' re Ajaf, roma ja re rusamaj vova' chach re ruch'ulef jare' re nunojij, y can nutaj ruk'ij chin nuban re andex nic'atzin cha reja' y cha re ruxayil. 34 Y quire' chuka' re k'apoj xtan, can man junan-ta riq'uin jun ixok c'ulan chic. Re k'apoj xtan, más nitiquir nunojij re andex nrajo' re Ajaf, y can nujach re ránma y re ru-cuerpo pa rusamaj re Ajaf. Jac'a re ixok c'ulan chic, man can-ta más nitiquir nunojij re andex nrajo' re Ajaf, roma ja re rusamaj vova' chach re ruch'ulef jare' re nunojij, Lc 10.40. y can nutaj ruk'ij chin nuban re andex nic'atzin cha reja' y cha re ruchijil.
35 Ronojel re' ximbij chiva, xaxe chin che yixinto' y man chin-ta che yixink'at, o nimbij-ta chiva che man quixc'ule', man quire-ta. Re ninjo' yen ja che yex can riq'uin ronojel ivánma niban re nrajo' re Dios, y man-ta jun cosa nik'ato re nrajo' re Ajaf.
36 Pero vo xa c'o jun tata'aj man ruyi'on-ta re rumi'al chin nic'ule', y re rumi'al c'o chic rujuna', y re tata'aj nuna' che man otz-ta rubanon, roma man ruyi'on-ta k'ij cha re rumi'al che nic'ule', y can nutz'at che re rumi'al nrajo' nic'ule', tuya' c'a k'ij cha chin nic'ule', roma vo xa nuya-a re rumi'al chin nic'ule', re' man xajan-ta. 37 Pero vo xa re tata'aj nutz'at che re rumi'al man nic'atzin-ta che nic'ule', y chuka' re rumi'al man can-ta nrajo' nic'ule', re tata'aj otz nubij che man tic'ule' y camas otz re nuban. 38 Re tata'aj re nuya' re rumi'al chin nic'ule', otz nuban. He 13.4. Jac'a re tata'aj re man nuya-ta rumi'al chin nic'ule', más otz nuban que chach re jun re nuya-a re rumi'al chin nic'ule'.
39 Jun ixok c'ulan, can ximon Ro 7.2. riq'uin re ruchijil, roma can man nitiquir-ta nujach-ri' tak c'a c'as re ruchijil. Re ley re xuya' re Dios can quire-va nubij. Pero vo xa nicom-a re ruchijil, c'o modo nic'ule' chic riq'uin jun chic ache, vo xa quire' nrajo' reja'. Pero nic'atzin che nic'ule' riq'uin jun ache re runiman 2 Co 6.14. chic re Ajaf. 40 Pero yen nimbij che jun ixok malca'n, más-ta otz che man-ta chic nic'ule' jun bey, roma cha reja' más otz y más niqui'cot re ránma vo xa choj quire' nic'ue'. Y yen ninojij che quire' chuka' nrajo' re Espíritu Santo chin re Dios re c'o viq'uin.

7:1 1 Co 7.8, 26.

7:2 Pr 5.19.

7:3 Ex 21.10; 1 P 3.7.

7:5 1 Ts 3.5.

7:6 2 Co 11.17.

7:7 Hch 26.29.

7:7 Mt 19.12; 1 Co 12.11.

7:8 1 Co 7.26.

7:9 1 Ti 5.14.

7:10 Jer 3.20; Mal 2.14, 16; Mt 5.32; 19.6-9; Mr 10.11, 12; Lc 16.18.

7:15 Ro 12.18.

7:16 1 P 3.1.

7:17 2 Co 11.28.

7:18 Hch 15; Ga 5.2.

7:19 Jn 15.14; Ga 6.15; Col 3.11; 1 Jn 2.3.

7:20 Ef 4.1.

7:21 Is 58.6; Ga 3.28.

7:22 Jn 8.36; Ga 5.13.

7:23 Lv 25.42.

7:25 1 Ti 1.16.

7:25 1 Ti 1.12.

7:29 Job 14.1, 2; Sal 39.4, 7; 90.5, 10; 103.15, 16; Ec 6.12; 9.10; Ro 13.11, 12; 1 P 4.7; 2 P 3.8, 9; 1 Jn 2.17.

7:30 2 Co 6.10.

7:31 Sal 39.6.

7:31 1 Co 9.18.

7:31 Stg 4.14; 1 Jn 2.17.

7:32 1 Ti 5.5.

7:34 Lc 10.40.

7:38 He 13.4.

7:39 Ro 7.2.

7:39 2 Co 6.14.