Re libro re' nich'o chij re xquibanala' re apóstoles
1
Re Espíritu Santo can xtipo-va
Namalaj Teófilo,Lc 1.3. chupan re jun libro re ximban-a nabey chava, chire' ntz'iban-a re samaj re xuban y re xuc'ut can re Jesús chiquivach re vinak. Y xutanaba' can chupan re k'ij tak reja' xba chila' chicaj.1 Ti 3.16. Pero tak reja' c'amaje-na tiba chila' chicaj, riq'uin re ru-poder re Espíritu Santo xubij chique re ru-apóstoles re je'rucha'on, re otz che niquibanMt 28.19; Mr 16.15; Jn 20.21. can, tak reja' xtiba. Y reja' xutaj pokan, y xquimisas. Pero tak xc'astaj-a chiquicojol re anama'i', xuc'utula-ri' chiquivach re ru-apóstoles.1 Co 15.5. Y cuarenta k'ij quire' xuban. Y q'uiy cosas xuban chin tiquitamaj che reja' can c'as-va. Y chuka' xubila' chique re andex rubanic tak re vinak ye'oc pa ruk'a' re Dios.
Y jun bey tak re Jesús y re je ru-apóstoles quimalon-qui', re Jesús xubij chique: Quixc'ue' vova' pa tenemit Jerusalén,Lc 24.49. y tiyabej re nbin chiva, tiyabej re rusujun re Dios che can xtuya-va chiva.Jn 14.16, 26; 15.26; 16.7. Roma yex itaman che re Juan riq'uin ya' xe'ruban bautizar re vinak. Jac'a yex, pa ca'e-oxe' k'ij-apo, riq'uin re Espíritu Santo xquixban-va bautizar,Mt 3.11; Hch 11.16. xcha' re Jesús chique.
Tak re Jesús xtzolaj chila' chicaj
Y re quimalon-qui' xquic'utuj cha re Jesús: Ajaf, ¿mana-ta como k'ij re' tak yojacol yoj re yoj israelitas y ja-ta jun israelita re yojbano gobernar?Is 1.26; Dn 7.27; Am 9.11; Lc 17.20. xe'cha' cha.
Pero re Jesús xubij chique: C'aja-na re Dios nibin jampa' xtibanataj re', y man nic'atzin-ta che yex nitamaj.Dt 29.29; 1 Ts 5.1. Xaxe c'a titamaj, che tak re Espíritu Santo xtika-pa pan ive', can xtic'ul re ru-poder, y xquinitzijoj chique re vinak pa tenemit Jerusalén, y chique re vinak re jec'o pa tak nic'aj chic tenemit vova' pa Judea y pa Samaria, y chique chuka' conojel vinak re jec'o pa tak nic'aj chic naciones che naj che nakaj, xcha' re Jesús chique re ru-apóstoles.
Y can xe chic c'a re tzij re' re xe'rubij can. Roma re jec'o riq'uin re Jesús chire', can xquitz'at tak xyacataj-a chiquivach y xoc-a pa jun nube, y man chic xquitz'at-ta.Jn 6.62. 10 Y re apóstoles can c'a ye'tzu'un chij re xba chicaj, tak xquina' xe'bec'ulun je ca'e' ancha'l achi'a' quiq'uin re quicusalon sak tak tziak. 11 Y re je ca'e' ancha'l achi'a' re' xquibij chique re je ru-apóstoles can re Jesús: Achi'a' re yixpa pa Galilea, ¿anchique roma tak yixtzu'un chicaj? Re Jesús re xitz'at che xba chicaj vocame, can xtipa chic jun bey. Y can ancha'l xuban-a tak xba, can quire' chuka' xtuban pa ruca'n bey tak xtika-pa chila' chicaj,Dn 7.13; Jn 14.3; 1 Ts 1.10; Ap 1.7. xe'cha' chique re apóstoles.
Re Matías xoc apóstol pa ruq'uixel re Judas
12 Y re apóstoles xe'el-pa chire' pa rue' re loma rubini'an Olivos, y xe'tzolaj-pa pa tenemit Jerusalén. Re Olivos man naj-ta c'o-va cha re Jerusalén, xa pa jun la'k kilómetro c'o-va. 13 Y tak xe'bapon, xe'jote-a pa ruca'n pisoMr 14.15; Lc 22.12. cha re jay re anche' can jec'o-va-pa re Pedro, re Jacobo, re Juan, re Andrés, re Felipe, re Tomás, re Bartolomé, re Mateo, y re Jacobo re ruc'ajol re jun ache rubini'an Alfeo, re SimónMt 10.4. re c'o quiq'uin re achi'a' re jec'o riq'uin re jun partido rubini'an celadores,Lc 6.15. y re JudasJud 1. re ruch'alal re Jacobo. 14 Y conojel reje' can nojel tiempo niquiban orar, can junan quivach, je quichibil re ixoki',Lc 23.49. y chuka' re María re rute' re Jesús, y re je ruch'alalMt 13.55. re Jesús.
15 Y jun k'ij tak quimalon-qui', jec'o la'k ciento veinte hermanos, y jare' re Pedro xbepa'e-pa chiquivach y xubij chique: 16 Hermanos, re jun ka-Rey re xc'ue' ajuer can y xubini'aj David, rutz'iban can re ch'abal re xe'ruya' re Espíritu Santo2 S 23.2; He 3.7; 1 P 1.11. pa ránma. Chupan re libro re rutz'iban can reja', nich'o chij re JudasJn 18.3. re xc'uan quibey re vinak re xe'ba chutz'amic re Jesús. Y re' tiene que xbanataj.Sal 41.9. 17 Y re JudasLc 6.16; Hch 1.25. re' can xoc-va kachibil y c'o chuka' samaj xuban. 18 Y riq'uin re ru-mero2 P 2.15. reja' xlok' jun ulef. Ja mero re' re xtoj cha roma xujach re Jesús. Y re Judas xujetz'aj-ri'Mt 27.5, 7. y xbetzak-pa, y tak xka pan ulef, can xcubucu' rupan, y c'a quila xe'beka. 19 Y tak xbanataj re', conojel re vinak aj-Jerusalén xe'taman, y mare' tak Acéldama xbex cha re ulef re'. Y jare' re be'aj re niquiya' reje' cha jun ulef chin quic'.Mt 27.8. 20 Mare' bin can chupan re libro rubini'an Salmos:
Man jun c'a tic'ue' chupan re rachoch,
xa timalex can.Sal 69.25. Y chuka' nubij:
Toc chic jun ruq'uixel chin nuban can re rusamaj,Sal 109.8. nicha'.
21 Mare' can nic'atzin che nakacanoj chic jun ruq'uixel, pero ja chiquicojol re achi'a' re nojel tiempo jec'o kaq'uin, y can je'binak kaq'uin tak xc'ue' re Ajaf Jesús chakacojol. 22 Jun chique re c'o kaq'uin tak xban bautizar re Jesús roma re Juan, y c'aja tak xba chila' chicaj.Hch 1.2. Can nic'atzin che nutzijojHch 1.8. junan kaq'uin yoj, andex rubanic tak re Jesús xc'astaj-pa chiquicojol re anama'i',Hch 4.33. xcha' re Pedro.
23 Y jare' tak xquiya-apo quibe' je ca'e' achi'a', xquiya-apo rube' re José re rubini'an Barsabás y niquibij chuka' Justo cha, y rube' re Matías. 24 Y xquiban c'a orar, y ja quire' niquibij: Ajaf, rat re natz'at re cánmaJn 2.24; He 4.13; Ap 2.23. conojel, tac'utu' c'a chakavach anchique chique re je ca'e' achi'a' re' re acha'on, 25 chin che ndoc apóstolRo 1.5. pa ruq'uixel re Judas, y nuban re samaj. Roma re Judas xa xuya' can re samaj, roma re mac xuban. Y vocame reja' xapon-yan chupan re lugar re anche' ruc'amon napon-va, xe'cha' re apóstoles cha re Dios.
26 Y re ache xc'ue' can pa ruq'uixel re Judas chin ndoc quichibil re je once apóstoles, ja re rubini'an Matías, roma ja pa rue' reja' xka-vaLv 16.8; 1 S 14.41, 42. chin nuban re samaj re'.

1:1 Lc 1.3.

1:2 1 Ti 3.16.

1:2 Mt 28.19; Mr 16.15; Jn 20.21.

1:3 1 Co 15.5.

1:4 Lc 24.49.

1:4 Jn 14.16, 26; 15.26; 16.7.

1:5 Mt 3.11; Hch 11.16.

1:6 Is 1.26; Dn 7.27; Am 9.11; Lc 17.20.

1:7 Dt 29.29; 1 Ts 5.1.

1:9 Jn 6.62.

1:11 Dn 7.13; Jn 14.3; 1 Ts 1.10; Ap 1.7.

1:13 Mr 14.15; Lc 22.12.

1:13 Mt 10.4.

1:13 Lc 6.15.

1:13 Jud 1.

1:14 Lc 23.49.

1:14 Mt 13.55.

1:16 2 S 23.2; He 3.7; 1 P 1.11.

1:16 Jn 18.3.

1:16 Sal 41.9.

1:17 Lc 6.16; Hch 1.25.

1:18 2 P 2.15.

1:18 Mt 27.5, 7.

1:19 Mt 27.8.

1:20 Sal 69.25.

1:20 Sal 109.8.

1:22 Hch 1.2.

1:22 Hch 1.8.

1:22 Hch 4.33.

1:24 Jn 2.24; He 4.13; Ap 2.23.

1:25 Ro 1.5.

1:26 Lv 16.8; 1 S 14.41, 42.