13
Nic'atzin che nijalataj re kac'aslen chach re Dios
Y jac'are' tak jec'o je ca'e-oxe' vinak xe'bapon chire' riq'uin re Jesús, y reje' xquitzijoj cha re xquic'alvachij re nic'aj chic achi'a' aj-Galilea. Hch 5.37. Re achi'a' aj-Galilea re' je'quic'ualon-apo chicop pa rachoch re Dios chin ye'suj cha re Dios. Y tak ntajin rubanic ronojel re', reje' xe'bequimisas can. Y re xtako quiquimisasic re achi'a' re' ja re gobernador rubini'an Pilato. Re quiq'uiq'uel re chicop xuxol-ri' riq'uin re quiq'uiq'uel re achi'a' re xe'bequimisas can. Jare' re xquitzijoj re je ca'e-oxe' vinak aj-Galilea cha re Jesús.
Pero re Jesús xubij chique: Man tinojij che re achi'a' aj-Galilea quire' xban chique roma c'o más quimac Job 22.5-16; Jn 9.2; Hch 28.4. chiquivach re nic'aj chic quivinak aj-Galilea. Jac'a vo xa yex man xtijalataj-ta re ic'aslen chach re Dios, can c'ayef chuka' xtic'alvachij. Y chuka' tak xe'com re je dieciocho re anche' c'o-va re ya' rubini'an Siloé, Neh 3.15. tak xtzak re torre chiquij, man tinojij che reje' c'o más quimac chiquivach conojel re nic'aj chic vinak re jec'o chupan re tenemit Jerusalén. Jac'a vo xa yex man xtijalataj-ta re ic'aslen chach re Dios, Ez 18.30. can c'ayef chuka' xtic'alvachij.
Re ejemplo chij re juvi' higuera re manak rach
Re Jesús xutz'am rubixic jun ejemplo chiquivach: C'o c'a jun ache ruticon Mt 21.19. juvi' higo pa rujuyu', y xba chutz'etic re che' vo xa c'o rach. Y re juvi' higo re' manak rach. Mare' re rajaf re juyu' xubij cha re ache re nisamaj riq'uin: Oxe' juna' re' y can juna-juna' ne'ntz'eta' re che' re', y man jun bey ntz'eton che ruyi'on-ta rach. Lv 25.21; Ro 2.4, 5; 2 P 3.9. Mare' más otz tachoyo-a, roma manak rach nuya'. Man jun ndoc-va roma xaxe nuq'uis ruchuk'a' re ulef. Pero re ache nisamajin chin re rujuyu' xubij cha: Taya-na chic can re juna' re'. Ex 32.11; Jl 2.17; He 7.25. Timbana-na c'a abonar re ulef re anche' tiquil-va. Vo xa xtuya' rach, otz. Y vo xa man xtuya-ta rach, c'are' c'a xtachoy-a, xcha' re nisamajin chin re juyu'. Quire' re ejemplo re xutzijoj re Jesús.
Chupan jun k'ij chin uxlanen re Jesús nuc'achojsaj jun ixok luculic rij
10 Y chupan jun k'ij chin uxlanen, re Jesús ye'rutijoj re vinak riq'uin re ruch'abal re Dios, pa jun nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha. 11 Y chiquicojol re vinak re quimalon-qui' chire', c'o jun ixok dieciocho Lc 13.16. juna' tiyavaj-va, re ruyabil re ixok re' ja re luculic rij rubanon, y cama-va nitiquir-ta nipa'e' ba' choj. Re ixok re' jun itzel espíritu Hch 16.16. banayon cha, mare' quire' rubanon. 12 Pero tak re Jesús xutz'at re ixok re', xrayoj y xubij cha: Vocame xacolotaj chach re ayabil. Sal 107.20; Is 65.1; Mt 8.16.
13 Y xuya' ruk'a' Mr 16.18; Hch 9.17. pa rue' re ixok. Y re ixok can jare' tak xchojmer rij, xpa'e' jabal. Y re ixok can jare' tak xuya' ruk'ij re Dios. Lc 17.14-17. 14 Pero re ache re principal chupan re nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha, camas itzel xuna' cha re Jesús roma xuc'achojsaj re ixok chupan re k'ij chin uxlanen. Mare' re ache re' xubij chique re vinak re quimalon-qui' chire': Ronojel semana c'o vaki' k'ij chin yojsamaj. Y chupan c'a re vaki' k'ij re' c'o modo yixpa riq'uin re Jesús Jn 5.15, 16; Ro 10.2. chin yixc'achojsas, y mana-ta re k'ij chin uxlanen, xcha' chique.
15 Pero re Ajaf Jesús can jare' xubij cha: Yex xa ca'e' ipalaj. Roma yex ye'sol-a re ivacx, re iquiej chupan jun k'ij chin uxlanen, Mt 12.10; Mr 3.2; Lc 6.7; 14.3, 5; Jn 7.21-24. chin yixba chuyi'ic quiya', y más c'a re' xa je chicop manak can-ta quik'ij. 16 C'alapa' re jun ixok re', re can rey-rumam can re Abraham, Lc 19.9; Ro 4.12-16. ancha'l yex. Y re Satanás dieciocho juna' tuxim-va-pa. Mare' yen nimbij che can otz nic'achojsas chupan jun k'ij chin uxlanen.
17 Tak re Jesús rubin chic-ka re tzij re', conojel re ye'tzelan richin, xe'q'uex chach. Jac'a re nic'aj chic vinak camas niqui'cot cánma, roma re Jesús camas nem re rusamaj re Dios ntajin chubanic. Lc 18.43.
Re ejemplo chij re semilla chin re mostaza
18 Y re Jesús xubij: ¿Andex como rubanic xtimbij chij re ru-gobierno re Dios? ¿Anchok riq'uin como xtinjonomaj-va? Mt 13.31; Mr 4.30. 19 Yen nimbij che junan riq'uin re semilla chin re mostaza re nutic jun ache pa rujuyu'. Tak niq'uiy, can ancha'l jun nema-che' nuban. Mare' re chicop c'o quixic' re ye'ba pa cak'ik', ye'bapon pa rue' y niquibanala' quisoc pa tak ruk'a'.
Re ejemplo chij re levadura
20 Y re Jesús xubij chuka': ¿Andex como xtimbij chij tak re vinak ye'oc pa ruk'a' re Dios? ¿Anchok riq'uin como xtinjonomaj-va? 21 Xa can junan c'a riq'uin re levadura Mt 13.33. re no'rc'ama-pa jun ixok y nuya' chupan oxe' pajbal harina muban, y can nuban che nuxol-ri' chupan ronojel, xcha' reJesús.
Quixoc chupan re ruchi-jay re co'ol-oc rach
22 Y re Jesús Hch 10.38. xutz'am chic-a rubey chin niba pa tenemit Jerusalén. Pero nabey xbak'ax-pa pa tak nima'k y cocoj tenemit, chin nutzijoj re ruch'abal re Dios. Mt 9.35; Mr 6.6. 23 Y c'o jun xc'utun cha re Jesús, y xubij cha: Ajaf, ¿je q'uiy como re xque'colotaj? 1 Co 1.18; 2 Co 2.15.
Pero re Jesús xa chique conojel xch'o-va, y xubij: 24 Can titija' ik'ij tinimaj re ruch'abal re Dios. Ronojel re niban yex, can ja re nika chach re Dios jare' re tibana'. Roma re ruchi-jay re anche' yixak'ax-va, camas co'ol-oc rach. Mt 7.13. Y camas je q'uiy vinak xtiquijo' xque'oc chupan re ruchi-jay re', pero man xque'tiquir-ta Jn 7.34; 8.21; 13.33; Ro 9.31; 10.2, 3. xque'oc. 25 Y tak re rajaf jay xtiyacataj-pa y xto'rtz'apij Mt 25.10. can re ruchi-jay, y yex re c'amaje-na quixoc-apo riq'uin, astapa' yex xticocaj-apo Sal 32.6; Is 55.6; Lc 6.46. y xtibij: Ajaf, Ajaf, tajaka' re ruchi-jay chakavach chin che yojoc-apo aviq'uin. Pero reja' xtubij-pa chiva: Man ntaman-ta anche' quixpo-va. Mt 7.23. 26 Y yex xtibila-apo cha: Ja yoj re xojva-xojuq'uia' aviq'uin. Y ja pa tak bey chin re katenemit, chire' xabij-va re ruch'abal re Dios Tit 1.16. chaka. 27 Y reja' xtubij-pa chiva: Ximbij-yan chiva che man ntaman-ta anche' quixpo-va. Can man otz-ta che yixc'ue' viq'uin, Sal 6.8; Mt 7.23; 25.41. yex xa yix banoy-etzelal, xticha' re Ajaf chiva. 28 Y tak xque'itz'at re achi'a' re quibini'an Abraham, Isaac, Jacob Mt 8.11. y conojel re rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can re xbex profetas chique, che jec'o pa ruk'a' re Dios, jare' tak xquixok' y xquixbison, y can xtikach'ach'ej irovay Mt 8.12; 13.42; 24.51. roma xixlisas can. 29 Y xque'pa vinak re jec'o pa norte y sur, quire' chuka' xtiquiban re vinak re jec'o pan oriente y pan occidente. Gn 28.14. Y re vinak re' can quibanon confiar-qui' viq'uin. Y chuka' re vinak re' xque'c'ue' pa ruk'a' re Dios. Reje' xque'tz'uye-apo chach mesa. 30 Y chire' jec'o xtic'ue' quik'ij re vocame manak quik'ij, y jec'o re camas quik'ij vocame, jare' xa manak chic quik'ij xtic'ue', Mt 19.30; 20.16; Mr 10.31. xcha' re Jesús.
Re Jesús camas nibison coma re vinak jec'o pa Jerusalén
31 Y chupan re mismo k'ij re', jec'o achi'a' fariseos xe'bapon riq'uin re Jesús, y xquibij cha: Re gobernador rubini'an Herodes nrajo' yatruquimisaj, mare' catel-a vova', cabiyin cha'nin, xe'cha' cha.
32 Pero re Jesús xubij chique re achi'a' re': Quixbiyin y tibij cha re Herodes, che yen can xtimban-va seguir re samaj ntz'amon rubanic, y re samaj re' ja re ye'nlisaj itzel tak espíritu y ye'nc'achojsaj chuka' re ye'yavaj. Y c'a cabij xtinq'uis re nusamaj, He 2.10; 5.8. quixcha' cha. Roma re Herodes camas listo chubanic re etzelal. 33 Pero yen tiene que xtimban seguir re nubey vocame, chua'k y cabij, pero man roma-ta che quire' nrajo' re Herodes. Roma tiene que yinapon pa tenemit Jerusalén, roma jun rusamajel re Dios re nibex profeta cha, man jun bey xtiquimisas-ta pa jun chic tenemit, sino que reja' chupan re mismo tenemit Jerusalén chire' niquimisas-va.
34 Y c'are' re Jesús xch'o chiquij re vinak re jec'o pa tenemit Jerusalén. Reja' quire' xubij: Yex re yix aj-Jerusalén, yex re yix aj-Jerusalén, ¿anchique roma tak ye'quimisaj re rusamajela' re Dios re nibex profetas chique? ¿Anchique roma chuka' tak ye'quimisaj cha aboj re ye'rutak-pa re Dios chi'icojol? 2 Cr 24.21, 22; Neh 9.26; Mt 21.35, 36. Y yen camas q'uiy bey xinjo' che xixinmol-ta viq'uin, ancha'l nuban re quite-ec' chique re ch'utak ral, ye'rumol chuxe' re ruxic'. Y yex Mt 23.37. man jun bey xijo' che quire-ta ximban chiva. 35 Vocame re ivachoch yex xtic'ue' can ancha'l jun lugar re anche', manak vinak re nibex desierto cha. Lv 26.31, 32; Sal 69.25; Pr 1.24-30; Is 1.7; Dn 9.27; Mi 3.12; Lc 21.24. Y quire' nimbij chiva roma jac'a ruq'uisibal bey re' re xquinitz'at-a. Jn 8.21, 24. Y xquinitz'at chic jun bey c'aja chupan re k'ij tak xtibij chua: ¡Matiox che pitinak re Jun re'! ¡Reja' can banom-pa bendecir y pitinak pa rube' re Ajaf Dios! Sal 118.26; Mt 21.9; Lc 19.38; Jn 12.13. C'a chupan re k'ij re' tak xquinitz'at chic jun bey, xcha' re Jesús.

13:1 Hch 5.37.

13:2 Job 22.5-16; Jn 9.2; Hch 28.4.

13:4 Neh 3.15.

13:5 Ez 18.30.

13:6 Mt 21.19.

13:7 Lv 25.21; Ro 2.4, 5; 2 P 3.9.

13:8 Ex 32.11; Jl 2.17; He 7.25.

13:11 Lc 13.16.

13:11 Hch 16.16.

13:12 Sal 107.20; Is 65.1; Mt 8.16.

13:13 Mr 16.18; Hch 9.17.

13:13 Lc 17.14-17.

13:14 Jn 5.15, 16; Ro 10.2.

13:15 Mt 12.10; Mr 3.2; Lc 6.7; 14.3, 5; Jn 7.21-24.

13:16 Lc 19.9; Ro 4.12-16.

13:17 Lc 18.43.

13:18 Mt 13.31; Mr 4.30.

13:21 Mt 13.33.

13:22 Hch 10.38.

13:22 Mt 9.35; Mr 6.6.

13:23 1 Co 1.18; 2 Co 2.15.

13:24 Mt 7.13.

13:24 Jn 7.34; 8.21; 13.33; Ro 9.31; 10.2, 3.

13:25 Mt 25.10.

13:25 Sal 32.6; Is 55.6; Lc 6.46.

13:25 Mt 7.23.

13:26 Tit 1.16.

13:27 Sal 6.8; Mt 7.23; 25.41.

13:28 Mt 8.11.

13:28 Mt 8.12; 13.42; 24.51.

13:29 Gn 28.14.

13:30 Mt 19.30; 20.16; Mr 10.31.

13:32 He 2.10; 5.8.

13:34 2 Cr 24.21, 22; Neh 9.26; Mt 21.35, 36.

13:34 Mt 23.37.

13:35 Lv 26.31, 32; Sal 69.25; Pr 1.24-30; Is 1.7; Dn 9.27; Mi 3.12; Lc 21.24.

13:35 Jn 8.21, 24.

13:35 Sal 118.26; Mt 21.9; Lc 19.38; Jn 12.13.