19
Re vinak je'c'ulan man otz-ta niquijach-qui'
Y tak re Jesús xtane' chubixic re tzij re', reja' xba y xuya' c'a can re lugar rubini'an Galilea y chuka' yoj re yoj ru-discípulos xojba chij c'a quila pa Judea, y xojak'ax c'a juc'an chic-apo re rakan-ya' rubini'an Jordán. Mr 10.1; Jn 10.40. Y chire' camas c'a je q'uiy vinak Mt 15.20. re xe'tzekelben chin Mr 6.55. re Jesús, y jec'o chuka' yava'i' xe'ruc'achojsaj. Mt 12.15.
Y jare' tak jec'o achi'a' fariseos xe'bapon riq'uin re Jesús chin niquitojtobej y chin che nitzak-ta pa quik'a'. Y mare' xquic'utuj cha: ¿La ruc'amon como che jun ache nujach-ri' riq'uin re ruxayil Mt 5.31. xa chak roma xabanchique cosa?
Pero re Jesús xubij chique re achi'a' re': Yex can ibanon leer re nubij chupan re ruch'abal re Dios, re anche' nubij-va che tak xtz'ucutaj-pa, re Dios ache y ixok xuban y man rion-ta jun. Can man rion-ta re ache, y chuka' can man rion-ta re ixok. Gn 1.27; 5.2; Mal 2.15; Mr 10.6. Y chuka' yex ibanon leer re nubij chupan re ruch'abal re Dios che re ache man chic quiq'uin-ta rute-rutota' xtic'ue-va. Xa riq'uin re ruxayil 1 Co 7.2. xtic'ue-va, y che je ca'e' xa jun c'a xtiquiban. Gn 2.24; Mr 10.9; 1 Co 6.16; Ef 5.31. Quire' nubij re ruch'abal re Dios. Y tak quic'uan chic-qui', man chic je ca'e-ta vinak, xa jun chic quibanon. Mare' re xa jun chic rubanon re Dios chique, man tuban re vinak che ye'rujach, xcha' re Jesús.
Y re achi'a' fariseos xquic'utuj chic cha re Jesús: Vo xa man ruc'amon-ta che quire' niban, ¿anchique c'a roma tak re Moisés xubij che jun ache, xaxe tubana' jun vuj re anche' nubij-va che xujach-ri' Dt 24.1; Mt 5.31. riq'uin re ruxayil y tuya' can?
Y re Jesús xubij chique re achi'a' re': Can ancha'l c'a icoversan Jer 6.16; He 3.15. re ivánma yex chupan re etzelal, can quire' chuka' xbanataj ajuer can pa ru-tiempo re Moisés. Xa mare' tak reja' xubij che re ache c'o modo nujach-ri' riq'uin re ruxayil. Y astapa' tak xtz'ucutaj-pa man quire-ta xbanataj. Yen nimbij chiva che xabanchique ache nujach-ri' 1 Co 7.10, 11. riq'uin re ruxayil y man roma-ta che re ixok nucanoj chic jun ache, y vo xa re ache nic'ule' chic riq'uin jun chic ixok, re ache re' nimacun chach re Dios. Y vo xa c'o jun ache nic'ule-apo riq'uin re ixok yi'on can roma re ruchijil, chuka' re ache re' can nimacun Mt 5.32; Mr 10.11; Lc 16.18. chach re Dios, xcha' re Jesús.
10 Y yoj re yoj discípulos xkabij cha re Jesús: Vo xa jun ache can nojel tiempo ximon riq'uin re ruxayil, más-ta otz cha re ache che man-ta nic'ue' ruxayil. Gn 2.18; Pr 5.15-19; 1 Co 7.1, 8; 1 Ti 4.3.
11 Y re Jesús can jare' tak xubij chaka: Man conojel-ta otz ruc'ulic niquiban cha re tzij re xibij, roma man conojel-ta yi'on-va k'ij che quire-ta niquiban, y man-ta ye'c'ule'. 1 Co 7.7, 9. 12 Y can jec'o-va achi'a' re can ja tak xa'lax quiq'uin re quite', jare' tak nik'alajin che can man xtiquicanoj-ta ixoki'. Jec'o chuka' achi'a' quire' quibanon, pero xa roma ja re doctores xe'bano chique. Y jec'o chuka' achi'a' quire' quibanon, pero re' xa quiq'uin reje' mismo xpo-va che man niquicanoj-ta ixoki', chin che más otz ye'samaj pa rusamaj re Dios 1 Co 7.32, 34; 9.5, 15. y can ye'quito' re ye'oc pa ruk'a' re Dios. Re jun re can nuna' che nitiquir nuban che man nic'ule-ta, man c'a tic'ule', xcha' re Jesús.
Re Jesús ye'ruban bendecir re ac'ola'
13 Y jec'o ac'ola' xe'c'uax-apo chach re Jesús, chin che reja' nuya-a ruk'a' pa quive' y chuka' chin che nuban orar cha re Dios pa quive' re ac'ola' re'. Pero yoj re yoj ru-discípulos xkabij chique re vinak che man que'quic'amala-pa re ac'ola' Mr 10.13; Lc 18.15. riq'uin re Jesús. 14 Pero xpa re Jesús xubij chaka: Tiya' k'ij chique re ac'ola' che que'pa viq'uin, y man que'ik'at. Roma re xque'oc pa ruk'a' re Dios, xaxe re je ancha'l ac'ola'. Mt 18.3.
15 Y tak re Jesús xuban-yan orar cha re Dios y xuyala-yan can ruk'a' pa quive' re ac'ola', reja' xba y xuya' can re lugar re'.
Jun ache c'a c'ajol y camas biyom nitzijon riq'uin re Jesús
16 Y c'o c'a jun c'ajol ache xapon riq'uin re Jesús y xubij cha: Rat utzulaj Maestro tabij c'a chua, ¿anchique cosa otz ruc'amon che nimban yen chin quire' nic'ue-ta nuc'aslen re man niq'uis-ta? Lc 10.25.
17 Y re Jesús xubij cha: ¿Anchique roma tak nabij chua che yen yin otz? Roma can man jun vinak re otz-ta, xa can xe c'a Jun re otz y re' ja re Dios. Vo xa rat najo' yatoc chupan re c'aslen re man niq'uis-ta, can ca'bana' re nubij re mandamientos. Lv 18.5.
18 Xpa re c'ajol ache re' xuc'utuj cha re Jesús: ¿Y andex c'a nubij re mandamientos re'?
Y re Jesús xubij cha: Re nubij re mandamientos re' ja che man caquimisan, Ex 20.13; Dt 5.17. rat ache re yatc'ulan man camacun riq'uin jun chic ixok, man catelak', man tatz'uc tzij chij jun chic vinak. 19 Taya' quik'ij re ate-arta'. Mt 15.4. Y can ancha'l najo-ka-avi' rat, quire' chuka' ca'jo' re nic'aj chic Lv 19.18; Ro 13.9; Ga 5.14; Stg 2.8. vinak. Ja quire' nubij re mandamientos, xcha' re Jesús.
20 Y re c'ajol ache xubij cha re Jesús: C'a yin co'ol che' tak nbanom-pa ronojel re'. ¿Y anchique c'a re man nbanon-ta? xcha' reja'.
21 Y re Jesús xubij cha: Vo xa rat can najo' che yatel choj chach re Dios, xaxe chic c'a jun re man abanon-ta. Y re' ja re man ajachon-ta re abiyomal chiquivach re vinak re camas je meba'. Ta'c'ayij Hch 2.45. ronojel re c'o aviq'uin y re rajal Hch 4.34. tajacha' chiquivach re vinak re camas je meba', 1 Ti 6.18. chin quire' nic'ue' abiyomal chila' chicaj. Lc 12.33; 16.9. Y catampa viq'uin y catzake' chuij, xcha' re Jesús.
22 Tak re c'ajol ache xuc'axaj re tzij re xubij re Jesús, nibison ránma xtzolaj-a, roma reja' camas biyom y man nrajo-ta che ndel re biyomal pa ruk'a'.
23 Can jare' tak re Jesús xubij chaka yoj re yoj ru-discípulos: Can katzij nimbij, che camas c'ayef cha jun biyom 1 Ti 6.9. che ndoc-ta pa ruk'a' re Dios. 24 Mare' yen nimbij che man c'ayef-ta nak'ax jun camello pa ch'et rujulil jun bak chin t'iso'n, que chach jun biyom ndoc-ta pa ruk'a' re Dios. Mr 10.24.
25 Y tak yoj re yoj ru-discípulos re Jesús xkac'axaj re tzij re', can anchique-la xkana'. Y nakabila' chakavach: Vo xa can ancha'l re nubij, quire', man jun xticolotaj.
26 Re Jesús xojrutzu-pa y xubij chaka: Man tinojij quire'. Re vinak man ye'tiquir-ta niquicol-qui', pero re Dios can ronojel nitiquir nuban. Gn 18.14; Job 42.2; Jer 32.17; Mr 10.27.
27 Y jare' tak re Pedro xubij cha re Jesús: Rat ataman che yoj kayi'on can ronojel re c'o kaq'uin, Lc 14.33. chin che yojtzakatal chavij. Mt 4.20; 9.9; Mr 1.17-20; 10.28; Lc 5.11; 18.28. ¿Y andex c'a re rajal-ruq'uixel xtakac'ul yoj roma kayi'on can ronojel?
28 Re Jesús xubij: Can katzij nimbij chiva che tak xtapon re tiempo tak xtijalataj 2 Co 5.17. ronojel, yen re xinalax chi'icojol c'o chic nuk'ij y xquintz'uye' chach jun ch'acat chin nimban juzgar. Y ja chuka' quire' yex re xixtzake' chuij, y cada jun chiva che yix doce re xquixtz'uye' chach jun ch'acat chin niban juzgar 1 Co 6.2; Ap 2.26. pa quive' re je doce grupo israelitas. Lc 22.30. 29 Y xabanchique vinak re nutzij yen ruyi'on can rachoch, ruch'alal, rute-rutota', ruxayil, rajc'ual o rulef, can q'uiy c'a re xtuc'ul. Can pa ciento c'a bey más re xtuc'ul y can xtuvel chuka' ruc'aslen re man niq'uis-ta. 30 Y vocame camas je q'uiy re c'o quik'ij, y xtapon re k'ij tak manak chic quik'ij xtic'ue'. Y je q'uiy re manak quik'ij vocame, pero can xtapon re k'ij tak can xtic'ue' quik'ij. Mt 20.16; Mr 10.31.

19:1 Mr 10.1; Jn 10.40.

19:2 Mt 15.20.

19:2 Mr 6.55.

19:2 Mt 12.15.

19:3 Mt 5.31.

19:4 Gn 1.27; 5.2; Mal 2.15; Mr 10.6.

19:5 1 Co 7.2.

19:5 Gn 2.24; Mr 10.9; 1 Co 6.16; Ef 5.31.

19:7 Dt 24.1; Mt 5.31.

19:8 Jer 6.16; He 3.15.

19:9 1 Co 7.10, 11.

19:9 Mt 5.32; Mr 10.11; Lc 16.18.

19:10 Gn 2.18; Pr 5.15-19; 1 Co 7.1, 8; 1 Ti 4.3.

19:11 1 Co 7.7, 9.

19:12 1 Co 7.32, 34; 9.5, 15.

19:13 Mr 10.13; Lc 18.15.

19:14 Mt 18.3.

19:16 Lc 10.25.

19:17 Lv 18.5.

19:18 Ex 20.13; Dt 5.17.

19:19 Mt 15.4.

19:19 Lv 19.18; Ro 13.9; Ga 5.14; Stg 2.8.

19:21 Hch 2.45.

19:21 Hch 4.34.

19:21 1 Ti 6.18.

19:21 Lc 12.33; 16.9.

19:23 1 Ti 6.9.

19:24 Mr 10.24.

19:26 Gn 18.14; Job 42.2; Jer 32.17; Mr 10.27.

19:27 Lc 14.33.

19:27 Mt 4.20; 9.9; Mr 1.17-20; 10.28; Lc 5.11; 18.28.

19:28 2 Co 5.17.

19:28 1 Co 6.2; Ap 2.26.

19:28 Lc 22.30.

19:30 Mt 20.16; Mr 10.31.