8
Tak re Jesús xe'rutzuk como je caje' mil vinak
Ja k'ij re' tak camas je q'uiy vinak re xquimol-apo-qui' riq'uin re Jesús. Pero re vinak re' xq'uis quivay, y mare' reja' xe'rayoj re ru-discípulos y xubij chique: Yen camas ninjoyovaj quivach re vinak re', Sal 145.9; Mt 15.32. roma oxe' k'ij que'c'ue-va viq'uin y vocame manak chic quivay chin niquitaj. Y ye'ntak-ta-a cho tak cachoch choj quire' y man jun cosa niquitaj-a, man otz-ta. Roma jec'o naj je'pitinak-va, y q'uiba' ye'tzak pa tak bey roma viyjal, xcha' reja'.
Y re ru-discípulos xquibij cha: Re lugar yojc'o-va xa je manak vinak. Mare' manak anche' nakavila-va-pa vay chin che ye'va' jabal conojel re vinak re', Nm 11.21, 22; 2 R 4.42, 43; 7.1, 2. xe'cha' cha re Jesús.
Pero re Jesús xuc'utuj chique re ru-discípulos: ¿Jenipa' vay c'o iviq'uin? Mt 15.34; Mr 6.38. xcha' chique.
Y reje' xquibij: C'o vuku', xe'cha' cha.
Y re Jesús xubij che que'tz'uye-ka re vinak pan ulef. C'are' reja' xe'ruli'ej pa ruk'a' re vuku' xcana-vay y xutioxij cha re Dios. Y c'are' xe'rupar y xuya-a chique re ru-discípulos, y reje' xquijachala' chiquivach re vinak. Y c'o chuka' ca'e-oxe' ch'utak car quiq'uin. Y re Jesús xutioxij cha re Dios roma re car re', y c'are' xutak rujachic chiquivach re vinak. Mr 6.41. Y conojel jabal xe'va'. Can man jun re man-ta xva'. Y c'a c'o vuku' chacach re xuban sobra. Re xe'va' chupan re k'ij re', jec'o la'k jun caje' mil vinak. Y c'are' re Jesús xe'ruban despedir re vinak. 10 Y can jare' tak re Jesús xoc-a pa canoa quiq'uin re ru-discípulos, y xe'ba pa jun lugar rubini'an Dalmanuta.
Re achi'a' fariseos niquitojtobej re Jesús
11 Y jec'o chique re achi'a' fariseos re xe'beka riq'uin re Jesús, y xquitz'am-qui' che ch'abal. Y chin che niquitojtobej re Jesús xquibij cha che can tubana' jun señal chicaj, chin quire' can nuc'ut che ja re Dios takayom-pa richin, Mt 12.38; 16.1; Jn 6.30. xe'cha' cha re Jesús.
12 Pero re Jesús xbison-ka pa ránma y xjek'ejo'x-ka. Mr 7.34. C'are' xubij: ¿Anchique roma yex re yixc'o chupan re tiempo re' can nijo' nitz'at che c'o-ta jun señal nibanataj chicaj? Pero yen can katzij nimbij chiva che mana-ta re nijo' yex re xtibanataj, xcha' re Jesús chique.
13 Y re Jesús xe'ruya' can re achi'a' fariseos, y xoc-a pa canoa quiq'uin re ru-discípulos, chin che ye'k'ax juc'an chic-apo ruchi-ya'.
Re enseñanza quichin re achi'a' fariseos y re Herodes xa man je otz-ta
14 Y re discípulos xquimistaj man xquic'uaj-ta quivay, Mt 16.5. y chire' pa canoa xaxe jun vay c'o can. 15 Y re Jesús xubij chique re ru-discípulos: Can tic'axaj re xtimbij chiva, che can tichajij-ivi' chach re levadura Lc 12.1; 1 Co 5.7. quichin re achi'a' fariseos y chin re Rey Herodes. Tak re Jesús xubij quire', xa xch'o chij re enseñanza re niquic'ut re achi'a' re' chiquivach re vinak.
16 Pero re discípulos man xk'ax-ta pa quive' y xquibila' chiquivach: Reja' xubij quire' roma manak kavay Mt 16.7. xkac'am-pa, xe'cha'.
17 Pero re Jesús xunabej re niquibila' re ru-discípulos, mare' xubij chique: ¿Anchique roma yex ninojij che roma manak kavay, mare' tak ximbij quire'? Yex can man xk'ax-ta pan ive' Mt 15.17; 16.8, 9; He 5.11. re ximbij, roma xa can c'a icoversan re ivánma. Is 63.17; Mr 6.52; 16.14. 18 Yex c'o inak'avach, pero xa man yixtzu'un-ta. C'o ixquin, pero xa man nic'axaj-ta. Yex ancha'l xa man chic ne'ka-ta chi'c'o'x 19 tak yen xinya' quivay re je vo'o' mil vinak riq'uin re vo'o' vay re ximpar chiquivach. ¿Jenipa' chacach je'nojnak che vay re xuban sobra? xcha' chique.
Y re discípulos xquibij cha re Jesús: Doce chacach. Mt 14.20; Mr 6.43; Lc 9.17; Jn 6.13.
20 Y chuka' can ancha'l xa man chic ne'ka-ta chi'c'o'x tak yen xinya' quivay re je caje' mil vinak riq'uin re vuku' vay re ximpar chiquivach. ¿Jenipa' chacach je'nojnak che vay re xuban sobra? xcha' chique.
Y re discípulos xquibij cha re Jesús: Vuku' chacach. Mt 15.37.
21 Y re Jesús xubij chique: ¿Anchique roma tak can man k'axnak-ta pan ive'? Sal 94.8; Mr 6.52.
Re Jesús xuc'achojsaj jun moy pa Betsaida
22 Re Jesús y chibil re ru-discípulos, xe'bapon pa Betsaida. Y xc'am-pa jun ache moy chach. Y re je'c'amayom-pa richin re moy re' xquic'utuj utzil cha che tuya' ruk'a' pa rue' che re ache moy nitiquir-ta nitzu'un. 23 Xpa re Jesús xuyukej-a chuk'a' re ache moy y xuc'uaj-a chuchi' re tenemit. C'are' re Jesús xuya-apo ruchub chuchi' tak nak'arach re moy. Y xuya' ruk'a' pa rue'. C'are' xuc'utuj cha vo xa c'o nutz'at. 24 Y tak re moy xujak re nak'arach, xubij: Ja'. Ye'ntz'at re achi'a'. Nintz'at che ancha'l che' je'pa'al. Pero xa man quire-ta, roma xa ye'biyin, xcha'.
25 Y re Jesús xuya' chic jun bey re ruk'a' chuchi' tak nak'arach re ache. Can xuban cha re ache che xtzu'un. Y re ache xtzu'un jabal. Can jabal ye'rutz'at ronojel, che naj che nakaj. 26 Y re Jesús xutak-a re ache chin tiba charachoch. Reja' xubij-a cha: Man catoc-apo pa tenemit chin man taya' rutzijol, Mt 8.4; Mr 5.43. xa choj cabiyin chavachoch, xcha-a re Jesús cha.
Re Pedro nubij che re Jesús jare' re Cristo
27 Re Jesús y re ru-discípulos xe'ba pa tak cocoj tenemit re jec'o chire' pa Cesarea chin re Filipo. Y po bey re Jesús xuc'utuj chique re ru-discípulos: ¿Yin anchique c'a yen niquinojij re vinak? Mt 16.13; Lc 9.18. xcha' chique.
28 Y reje' xquibij cha: Jec'o ye'bin che ja rat re Juan Bautista. Mt 14.2. Nic'aj chic niquibij che ja rat re Elías, re jun rusamajel re Dios re xc'ue' ajuer can, re xbex profeta cha. Y jec'o chuka' re ye'bin che rat yat jun chique re rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can, re xbex profetas chique, xe'cha' cha re Jesús.
29 Y reja' xuc'utuj chique re ru-discípulos: Y yex, ¿andex ninojij chuij?
Y re Pedro can jare' xubij cha re Jesús: Ja rat re Cristo Mt 16.16; Jn 1.41; 6.69; 11.27; Hch 9.20. re bin che nitak-pa roma re Dios.
30 Y re Jesús xubij chique che man jun anchok cha tiquibij-va Mt 16.20. che ja reja' re Cristo.
Re Jesús nubij che xtiquimisas
31 Y re Jesús xutz'am rutzijosic y ruc'utic chiquivach re ru-discípulos: Yen re xinalax chi'icojol, tiene que nink'asaj q'uiy tijoj-pokonal. Xquintzelas coma re rejeta'k tak achi'a' re c'o quik'ij, coma re principal tak sacerdotes, y chuka' coma re achi'a' re je'atamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas. Y xquinquimisas, pero pa rox k'ij xquinc'astaj-pa Mt 16.21; 17.22, 23; Lc 9.22. chiquicojol re anama'i', xcha' re Jesús.
32 Y tak re Jesús xubij re ch'abal re' chique re ru-discípulos, can jabal k'alaj rubixic xuban cha. Pero re Pedro man xka-ta chach re xubij re Jesús, mare' xujich'aj-a quiq'uin re nic'aj chic discípulos, y cof xch'o cha re Jesús. 33 Pero tak re Jesús xuc'axaj quire', xuposcolij-ri' y xe'rutzu' re nic'aj chic ru-discípulos. Y xubij cha re Pedro: Catel-a viq'uin rat Satanás, roma man otz-ta re nanojij. Roma re anojebal rat xa can junan quiq'uin re quinojebal re vinak y man nanojij-ta ba' andex re nrajo' re Dios.
34 Y re Jesús xe'rayoj-apo re vinak y re nic'aj chic ru-discípulos. Y xubij chique: Vo xa c'o jun nrajo' yinrutzekelbej, can tubana' ancha'l jun re binak chuxe' ru-cruz. Mt 10.38; 16.24; Lc 9.23; 14.27; Ga 5.24; 6.14. Man tuban re nurayij reja'. Man tupokonaj nuk'asaj tijoj-pokonal. Vo xa c'o jun re ninojin quire', otz che nipa viq'uin chin yinrutzekelbej. 35 Roma vo xa camas nupokonaj re ruc'aslen vova' chach re ruch'ulef, xa man xtuvel-ta ruc'aslen re man niq'uis-ta. Jac'a re man nupokonaj-ta re ruc'aslen, Jn 12.25; Ap 12.11. astapa' xtiquimisas nutzij yen y roma re utzulaj ch'abal chin re Dios re nibex evangelio cha, jare' sí can xtuvel-va ruc'aslen re man niq'uis-ta. 36 Roma man jun cosa otz nuc'am-pa cha re vinak, xe-ta nic'ue' ronojel re biyomal chin re ruch'ulef riq'uin, y re vinak re' man nicolotaj-ta. 37 Astapa' camas biyomal c'o riq'uin re vinak, pero man nitiquir-ta nulok' re c'aslen re man niq'uis-ta. 38 Man jun vinak tiq'uex nutzijoj che yinruniman yen y re nuch'abal. Man tiq'uex nubij quire' chique re vinak re jec'o vocame, re xa man niquinimaj-ta re Dios y can je aj-maqui-va. Roma vo xa c'o jun re niq'uex nubij quire' chique, yen chuka' re xinalax chi'icojol xquinq'uex nimbij che re jun vinak re' che vichin yen. Mt 10.33; Lc 9.26; 12.9; 2 Ti 2.12. Quire' xtimban tak xquimpa chic jun bey, y junan chic nuk'ij riq'uin re Nata' y je vichibil-pa re lok'olaj tak ángeles.

8:2 Sal 145.9; Mt 15.32.

8:4 Nm 11.21, 22; 2 R 4.42, 43; 7.1, 2.

8:5 Mt 15.34; Mr 6.38.

8:7 Mr 6.41.

8:11 Mt 12.38; 16.1; Jn 6.30.

8:12 Mr 7.34.

8:14 Mt 16.5.

8:15 Lc 12.1; 1 Co 5.7.

8:16 Mt 16.7.

8:17 Mt 15.17; 16.8, 9; He 5.11.

8:17 Is 63.17; Mr 6.52; 16.14.

8:19 Mt 14.20; Mr 6.43; Lc 9.17; Jn 6.13.

8:20 Mt 15.37.

8:21 Sal 94.8; Mr 6.52.

8:26 Mt 8.4; Mr 5.43.

8:27 Mt 16.13; Lc 9.18.

8:28 Mt 14.2.

8:29 Mt 16.16; Jn 1.41; 6.69; 11.27; Hch 9.20.

8:30 Mt 16.20.

8:31 Mt 16.21; 17.22, 23; Lc 9.22.

8:34 Mt 10.38; 16.24; Lc 9.23; 14.27; Ga 5.24; 6.14.

8:35 Jn 12.25; Ap 12.11.

8:38 Mt 10.33; Lc 9.26; 12.9; 2 Ti 2.12.