18
A pwooti ko a pimiibule
Maréko 9.33−50; Luka 9.46−48
Woo pana piubwo nang?
18.1 Luka 22.24É ha a benaamwon naa, ke lé âbé céii Iésu wo lépwo acémun den, ke lé tahimwoeng pie: «Kona woo paceli piubwo nang ne ha a *Mwametau he Miiden?»
Ke e tode pa cuwo nahi ewa, ke e neeng ha awiemelé. 18.3 Mataio 19.14; Maréko 10.15; Luka 18.17Ke e pii telé pie: «Geé tabemi ehi, be é o pii tewé a juuju pie: Mepie time geé uce pwo me piwahin gewé, me geé pwohewii ni cuwo ewa, ke time geé o uce taa ha a Mwametau he Miiden. Ke hemepie pwo pace apulie celi e pwo me piwahin nang pwohewii pa cuwo nahi ewa ce, ke o bo piubwo nang ne ha a Mwametau he Miiden. 18.5 Mataio 10.40; Luka 10.16; Ioane 13.20Ke wo pana e hegi ne he niing pace cuwo nahi ewa pwohewii paje, ke e hegiéo.»
Go nemwo pwotahi a céihi ten!
18.6−7 Luka 17.1−2«Go nemwo pwotahi a céihi* 18.6 Pwotahi a céihi—ai Pwo me patieden a céihi—ai Ne me e pwo ana ta. Grek: Pwo me e tupwo. te pa apulie na e céihi ne kong pwohewii a cuwo nahi ewa, be o te junihe ubwo a cuhinaado tem. Ke wâé heme cie ace pilehe péi ne ko a henem, ke o tahiko ole ha anumwihi! O te cuwo ko pwo ni bwomunen me nye tupwo ne ha a ta ne pwo a bwohemwo ce. Kehe go pipwocile, be o te junihe ubwo a cuhinaado te pana e pwo me lé tupwo ne ha a ta wo lépwo béén.
18.8 Mataio 5.29−30«Mepie a watihen a im, ai a am, me go pwo ana ta, ke go tahagéi, ke go tahi taabwon nge ité kojako. Be wâé heme go taa ha *a ju mulip pele Padué, hemepie te céiu a im, ai te céiu a am. Kehe te junihe pwoééhem heme go te cile lupwo im, me am, ke me tahiko ne ha a miû na te tice pwonehin. Ke me watihen a naamiim me go pwo ana ta, ke go tuu tahi nge ité kojako. Be wâé heme go taa ha a ju mulip pele Padué, hemepie te céiu a naamiim. Kehe te junihe pwoééhem me go tee cile lupwo naamiim, ke me tahiko ne ha a miû.
10  18.10 Ébéru 1.14«Geé pipwocilekewé, beme geé nemwo tééti ni cuwo nahi ewa na lé céihi ne kong! Be é pii tewé a juuju pie: Ni *âcélo na lé te wéilé, ke te élé pele Caa tong jeda he miiden. 11  18.11 Luka 19.10{Be woéo pa Nahi Apulie, ke é âbé me é *celuimi nina lé pipatieden.}»
A ocine ko a muto na e pipatieden
12  18.12−14 Luka 15.4−7«Ade ace bwo niimihinaado tewé ne ko a jepule ce?
«Pwo pa céiu apulie, na pwo 100 ni muto ten. Ke mepie tieden aceli te ju céiu nang, ke e o pwo de? E o necu nelang li 99 muto, ke e o â hane ali muto li e pipatieden. 13 Ke me e tooeng, [ke a tan naa] ke e te junihe pipwodéén ko a muto na te ju céiu, koja nina 99 na lé te mu. Ke geé tabemi ehi, be é pii tewé a juuju pie: 14 O wonaa ne ko Caa tewé 18.14 Caa tewé—ai Caa tong. na e jeda he miiden, be time uce nimen me e patieden paceli te ju céiu nang mu ko ni naîn.»
Pa céiu acéihi béém na e pwo ana ta
15  18.15 Luka 17.3; Galat 6.1«Mepie e pwo {tem} aceli ta wo pa céiu acéihi béém, ke go â tooeng, ke geu mi picihe ehi, ke go habwii ten ana ta na e pwo. Ke me e piténedeko, ke caa wâé, be go caa pééeng koja a ta. 16  18.16 Deutéronome 19.15; Ioane 8.17Ke me time e uce piténedeko, ke go pé pace ai wo lupwoce acéihi me geé picihe me weeng, beme lu bo pajuujuhi a picihe tewé [pwohewii ana caa te tii ne he ni tii iitihi pie]: Wâé heme alo ai cié ni *apajuujuhi nen.Deutéronome 19.15
17 Ke mepie muhi ten me e ténedekewé, ke go â pii te ni apwoiitihi. Ke mepie muhi ten me e ténede ni apwoiitihi, ke geé nemwo pipéce ne kon, be e bo â pwohewii nina time lé uce céihi, me ni *atai mwani cuhi puni apulie.
18  18.18 Mataio 16.19; Ioane 20.23«Geé tabemi ehi, be é o pii tewé a juuju pie: Ati nina geé paciitihi ne éni pwo bwohemwo, ke e o te paciitihi ne mwo jeda he miiden wo Padué. Ke ati nina geé pii pie wâé ne éni pwo bwohemwo, ke e o te pii pie wâé ne mwo jeda he miiden.»
Geé pipwoiitihi ibu!
19  18.19 Maréko 11.24; Ioane 15.7«A céiu mwo, ke wo lupwoceli alo julu mu kowé, ke me céiu julu ne ko aceli lu pwoiitihi ne kon, ke e o bo pwo ne telu wo Caa tong jeda he miiden. 20 Be mepie alo ai me cié celi lé neibulé ne he niing, ke woéo ha awiemelé.»
Pa eabwé na time e uce pineu pa béén
21 E âbé céii Iésu wo Pétéru, ke e tahimwoeng pie: «Padaame, hemepie e te cuwo ko pwotahi ne kong wo pa bééng, ke o oniile jo ko pineueng? Dieli ko 7?»
22  18.22 Luka 17.4Ke e hegi ne ten wo Iésu pie: «Time é uce pii tem pie, é dieli ko 7, ai é dieli ko 7000 18.22 7000—Grek: 70 x 7. A ocine cehi ko a numéro na junihe ubwo.. [Kehe go te pineueng taaci.] 23 Be a Mwametau he Miiden, ke pwohewii ani:
«E bwo mu wo pa céiu daame, ke nimen me e temehi ace jéhi ce kérédi te ni eabwé ten. 24 Ke e tabuhi mu ko pa céiu, ke lé pébé céiieng pana e caa taa pwo ni milliard§ 18.24 Ni milliard na hiwon—Grek: 10000 talents. Céiu a talent, ke a cuhi pa apulie na céiu nang he na 20 ni jo. na hiwon ni kérédi ten. 25 Ke caa time uce jan me e wodehin. Ke e pii wo pa daame pie: “Me icueng beme pa *apenem tice ja kon. Ke icu mwo mwoden, me ni naîn, me ni naamuun! Icuhi ati, beme e pwocuhi ni kérédi ten!”
26 «Kehe icehi ana wo paje, ke e tidihi jilin he pwahamii pa daame, ke e é, me pii ten pie: “É ileko pie, go nemwo wele, be é bo te pwocuhi ne tem ati!”
27 «Ke e te pipwoééhen wo pa daame, ke e ciitili taabwon ni kérédi ten, ke e neeng me e engen.
28 «Ke nebwén, ke e engen wo pali eabwé, ke pitapitilu me pa béén ko penem, na e pé kojaeng a mwani péi na te ju céiu* 18.28 A mwani péi na te ju céiu—Grek: 100 mwani péi (deniers). A bwopiinen pie, te junihe wahin koja ni kérédi ten (10000 talents = 60 million deniers).. Ke e imwi pali, ke e pwoti henen, ke e pii ten pie: “Go piepin me go wodehi ni mwani tong!”
29 «Ke e tidihi wo pali he pwahamiin, ke e pii ten pie: “É ileko pie, go nemwo wele, be é bo te wodehin ne mwo tem!”
30 «Kehe icehi ana muhi te paje, ke e neeng da he karépu, ucéihi ace bwo wodehi ne ni kérédi ten.
31 «Ke lé téetihi ne ni béélu ko penem, ke te junihe muhi telé 18.31 Te junihe muhi telé—ai Te junihe wahin jélé., ke lé â pitéteiminaado te pa daame helé.
32 «Ke e tode pali eabwé wo pa daame, ke e pii ten pie: “Wogo, ke pa eabwé na piticenaado ne kom! Be li é ciitili ati li kérédi tem li te junihe ubwo, be he li go ko âbé é ne kong! 33 Ke wogo mwo, ke me go pipwoééhe pa béém, pwohewii a bwo pipwoééhem dong!”
34  18.34 Mataio 5.25−26«Ke e te junihe okéé wo pa daame, ke e pwo me imwi pali eabwé, ke e neeng he karépu. Ke e pwocuhinaado ten, ucéihi ace bwo wodehi na ati ni kérédi ten.»
35  18.35 Mataio 6.15; Maréko 11.25; Éféso 4.32; Kolosé 3.13[Ke e panebwénihi a ocine naa wo Iésu, ke e pii pie]: «O wonaa ana e o pwo tewé wo Caa tong jeda he miiden, hemepie time geé uce pineu pa bééwé acéihi he ni ju pwonimewé.»

18:1 18.1 Luka 22.24

18:3 18.3 Mataio 19.14; Maréko 10.15; Luka 18.17

18:5 18.5 Mataio 10.40; Luka 10.16; Ioane 13.20

18:6 18.6−7 Luka 17.1−2

*18:6 18.6 Pwotahi a céihi—ai Pwo me patieden a céihi—ai Ne me e pwo ana ta. Grek: Pwo me e tupwo.

18:8 18.8 Mataio 5.29−30

18:10 18.10 Ébéru 1.14

18:11 18.11 Luka 19.10

18:12 18.12−14 Luka 15.4−7

18:14 18.14 Caa tewé—ai Caa tong.

18:15 18.15 Luka 17.3; Galat 6.1

18:16 18.16 Deutéronome 19.15; Ioane 8.17

18:18 18.18 Mataio 16.19; Ioane 20.23

18:19 18.19 Maréko 11.24; Ioane 15.7

18:22 18.22 Luka 17.4

18:22 18.22 7000—Grek: 70 x 7. A ocine cehi ko a numéro na junihe ubwo.

§18:24 18.24 Ni milliard na hiwon—Grek: 10000 talents. Céiu a talent, ke a cuhi pa apulie na céiu nang he na 20 ni jo.

*18:28 18.28 A mwani péi na te ju céiu—Grek: 100 mwani péi (deniers). A bwopiinen pie, te junihe wahin koja ni kérédi ten (10000 talents = 60 million deniers).

18:31 18.31 Te junihe muhi telé—ai Te junihe wahin jélé.

18:34 18.34 Mataio 5.25−26

18:35 18.35 Mataio 6.15; Maréko 11.25; Éféso 4.32; Kolosé 3.13