13
Importancia de la conversión
Jĩcã rʉ̃mʉ caãno camasã Jesure qũĩñarã etayuparã. Eta, atore bairo qũĩ quetibʉjʉyuparã: “Pilato pʉame Galilea macããnarẽ na pajĩãreupʉ, Diore na cañubuerã etaro. Waibʉtoa riire na cajoemʉgõrã etaro na pajĩãreupʉ,” qũĩ quetibʉjʉyuparã camasã Jesure.
Bairo na caĩquetibʉjʉro tʉ̃go, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: “¿Dope bairo mʉjãã ĩ tʉ̃goñañati na cabaiatajere? ‘Na yarã Galilea macããna nipetirã netõrõ carorã ãniupã. ¿Bairi bʉtioro majũ na carorije wapa jʉ̃gori yasiupa,’ mʉjãã ĩ tʉ̃goñañati? Bairo mʉjãã caĩtʉ̃goñamiatacʉ̃ãrẽ, baietiupa. Na yarã netõrõ carorã mee ãniupã. Caãnorẽ bairo mʉjããrẽ ñiña: Mʉjãã cʉ̃ã roro mʉjãã yasigarã, roro mʉjãã caátiere yapapuari Diore mʉjãã caĩbʉsʉqũẽnoeticõãta. Tunu bairoa, ¿dope bairo mʉjãã ĩ tʉ̃goñañati caʉ̃mʉarĩ wii Siloé macããjẽ ʉ̃tã rupaa mena catãni yasiricarãrẽ? Dieciocho majũ catãni yasiricarãrẽ roro na cabairiquere, ¿dope bairo mʉjãã ĩ tʉ̃goñañati? ‘Jerusalén macããna nipetiro netõrõ carorã ãniupã. ¿Bairi bʉtioro majũ na carorije wapa jʉ̃gori yasiupa,’ mʉjãã ĩ tʉ̃goñañati? Bairo mʉjãã caĩtʉ̃goñamiatacʉ̃ãrẽ, baiesupa. Jerusalén macããna netõrõ carorã mee ãñupã. Caãnorẽ bairo mʉjããrẽ ñiña: Mʉjãã cʉ̃ã roro mʉjãã yasigarã, roro mʉjãã caátiere yapapuari Diore mʉjãã caĩbʉsʉqũẽnoeticõãta,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús.
La parábola de la higuera sin fruto
Bairo ĩ quetibʉjʉ yaparo, higuera yucʉ carícamanirẽ ĩcõñarĩ tunu na ĩ quetibʉjʉnemoñupʉ̃: “Jĩcãʉ̃, cʉ̃ wesepʉ cʉ̃goyupʉ higuera cawãmecʉtiire. Bairi jĩcã rʉ̃mʉ carícare ĩñaʉ etayupʉ. Bócaesupʉ. Ríca mañuparõ mai. Itia cʉ̃marĩ majũ bairo jeto baiyupʉ. Ríca mañuparõ. Bairo cabairoi, qũĩñupʉ̃ cʉ̃ ʉ̃mʉrẽ: ‘Merẽ itia cʉ̃ma majũ carícare yʉ macãmiña. Caríca mani ãno ati higuera marĩ caotemirĩcʉ. ¿Nopẽĩrõ to ãnicõãroati ati yepapʉ? Bairi quetírocacõãña,’ qũĩñupʉ̃ ti wese upaʉ cʉ̃ ʉ̃mʉrẽ. Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩñupʉ̃ cʉ̃ ʉ̃mʉ pʉame: ‘Yʉ quetiupaʉ, ati yʉteare marĩ quetíetiroa mai. Tii pʉtore yʉ jetugʉ. Abono cʉ̃ãrẽ yʉ jããgʉ mai. Bairi ape yʉteare carícacʉpata, ñujãñugaro. Tii caríca manicõãta roquere, tiire quetírocacõã rotiya,’ qũĩñupʉ̃ caʉ̃mʉ ti wese upaʉre,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús camasãrẽ.
Jesús sana en el día de reposo a una mujer jorobada
10 Ape rʉ̃mʉ tunu Jesús judío majã na cayerijãrĩ rʉ̃mʉ caãno na cañubueneñarĩ wiipʉ jʉ̃gobuei ásupʉ. 11 Mai, ti wiipʉ ãñupõ jĩcãõ carõmio. Cõ pʉame wãtĩ yeri pũna jʉ̃gori riajãñuñupõ. Dieciocho cʉ̃marĩ majũ riayupo. Bairi wãmʉ pomasĩẽsupõ. 12 Bairo cõ cabairo ĩñaʉ, Jesús pʉame atore bairo cõ ĩñupʉ̃:
—Yʉ yao, mʉ cariayecʉtie to petiáto, ñiña. Mʉ yʉ catioya —cõ ĩñupʉ̃.
13 Bairo ĩ yaparo, cʉ̃ wãmorĩrẽ cõ buire pitipeoyupʉ. Bairo cʉ̃ caáto, jicoquei wãmʉpo masĩcoasupo yua. Tunu Diore cʉ̃ basapeo jʉ̃goyupo, catiáco yua. 14 Bairo ʉseanirõ cõ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, ti wii ñubuerica wii quetiupaʉ pʉame asiajãñuñupʉ̃. Judío majã na cayerijãrĩ rʉ̃mʉrẽ Jesús cʉ̃ caátiere ĩñarĩ asiajãñuñupʉ̃. Bairo asiari atore bairo na ĩñupʉ̃ ti wii caneñarĩ majãrẽ:
—Marĩ capaari rʉ̃mʉ jĩcã wãmo peti jĩcã pẽnirõ cãnacã rʉ̃mʉrĩ majũ niña. Ti rʉ̃mʉrĩ jeto catio rotiya. Marĩ cayerijãrĩ rʉ̃mʉ caãnorẽ catio rotieticõãña —na ĩñupʉ̃.
15 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesús:
—Caĩtopairã mʉjãã ãniña, bairo mʉjãã caĩata. ¿Ni ũcʉ̃ mʉjãã mena macããcʉ̃ marĩ cayerijãrĩ rʉ̃mʉ caãno cʉ̃ wecʉre, o cʉ̃ burrore na oco etiricapaʉpʉ na cʉ̃ jee áperinucũñati? Nipetirã bairo jeto átinucũñama ati rʉ̃mʉ ũno cʉ̃ãrẽ. 16 Bairi mʉjãã wecʉare caqũẽnonucũrã nimirãcʉ̃ã, ¿nopẽĩrã, ‘Atiore Abraham ãnacʉ̃ pãrãmeorẽ dieciocho cʉ̃marĩ majũ Satanás, wãtĩ quetiupaʉ roro cõ cʉ̃ caátie jʉ̃gori popiye cabaiore cõ marĩ catiorotietigarã ati rʉ̃mʉ ũnorẽ,’ ĩrãrẽ bairo mʉjãã ĩñati? ¡Roro mʉjãã tʉ̃goñaña! —qũĩñupʉ̃ Jesús ti wii ñubuerica wii quetiupaʉre.
17 Bairo cʉ̃ caĩrõ, cʉ̃ pesua pʉame bobotʉ̃goña jãñuñuparã na caĩatajere. Aperã camasã pʉame ʉseani peticoasuparã, Jesús nocãrõ caroaro cʉ̃ caátiere ĩñarĩ.
La parábola de la semilla de mostaza
(Mt 13.31-32; Mr 4.30-32)
18 Cabero atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ Jesús tunu: “¿Dope bairo mʉjããrẽ yʉ masĩõñati Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉre? ¿Di wãme ũnorẽ ĩcõñarĩ mʉjããrẽ yʉ quetibʉjʉyati? 19 Mostaza na caĩrĩ apeacarẽ jĩcãʉ̃ cʉ̃ wesepʉ cʉ̃ caotericaacarẽ bairo niña Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ. Bairi caʉ̃mʉ tiacarẽ cʉ̃ caotero bero pairicʉ bʉtiya. Bairi minia pʉame tii rʉpʉ buire na ria batiirire qũẽnonucũñama. Torea bairo niña Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ cʉ̃ã,” na ĩ cõña quetibʉjʉyupʉ Jesús.
La parábola de la levadura
(Mt 13.33)
20 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, ape wãmerẽ ĩ cõñanemoñupʉ̃ tunu: “¿Dope bairo mʉjããrẽ yʉ masĩõñati Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉre? 21 Levadurare bairo niña Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ. Jĩcãõ trigo wãĩãrĩqũẽ wetare, itia rʉri majũ, oco mena weyo yaparo, levadurare petoaca jããñamo. Bairo petoaca cõ cajããmiatacʉ̃ãrẽ, tie pʉame jesapeticoaya yua. Torea bairo niña Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ cʉ̃ã,” na ĩ cõña quetibʉjʉyupʉ Jesús.
La puerta angosta
(Mt 7.13-14, 21-23)
22 Bairo bai, Jesús Jerusalẽpʉ ácʉ́, tocãnacã macãã cʉ̃ canetõrĩ macããrẽ camasãrẽ na quetibʉjʉyupʉ. Capaca macããrĩ, õcã macããrĩãcã cʉ̃ãrẽ na quetibʉjʉyupʉ. 23 Bairo cʉ̃ caátó, cʉ̃ mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ atore bairo qũĩ jẽniñañupʉ̃:
—Jãã Quetiupaʉ, ¿nocãnacãʉ̃ majũ camasãrẽ marĩ Pacʉ Dios cʉ̃ netõʉ̃ati? ¿Petoaca majũ na ãniñati Dios cʉ̃ canetõparã? —qũĩ jẽniñañupʉ̃ caʉ̃mʉ Jesure.
24 Bairo cʉ̃ caĩjẽniñarõ tʉ̃go, atore bairo na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús:
—Ati yepapʉ mʉjãã caãno, pʉga jopeere bairo niña. Bairi õcã jopeacarẽ mʉjãã capãjããmasĩrõ ñuña. Cariape mʉjããrẽ ñiña: Capããrã camasã ti jopere jããgamigarãma. Bairo jããgamirãcʉ̃ã, jããmasĩẽtĩgarãma. 25 Jĩcã rʉ̃mʉ ti wii upaʉ pʉame wãmʉátí, ti jopere biacõãgʉmi yua. Pããnemoetigʉmi. Bairo cʉ̃ caáto, mʉjãã macãpʉ caãna cʉ̃ piirã, “Jãã pããña,” mʉjãã ĩmigarã. Bairo mʉjãã caĩmiatacʉ̃ãrẽ, “Mʉjããrẽ yʉ masĩẽtĩña,” mʉjãã ĩgʉmi. 26 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, mʉjãã ĩnemogarã: “Jããrẽ mʉ masĩĩ. Mʉ mena eti, ʉga jãã ápʉ. Tunu bairoa jãã ya macããpʉ mʉ bueñesẽãwʉ̃. Jããrẽ mʉ masĩĩ,” mʉjãã ĩgarã. 27 Bairo mʉjãã caĩrõ tʉ̃go, atore bairo mʉjãã ĩnemogʉmi tunu: “Merẽ mʉjããrẽ ñiapʉ̃: ‘Mʉjããrẽ yʉ masĩẽtĩña. Mʉjãã, carorije caána mʉjãã caãnoi, ati wiire mʉjããrẽ yʉ jããrotietigʉ. ¡Ánája!’ ” mʉjãã ĩgʉmi ti wii upaʉ. 28 Mʉjãã, marĩ ñicʉ̃jããrẽ Abraham, Isaac, Jacob, profeta majã nipetirã cʉ̃ãrẽ, Dios cʉ̃ carotimasĩrĩ paʉpʉ caãnarẽ mʉjãã ĩñajogarã. Mʉjãã pʉame aperopʉ wẽrewiyo joricarãrẽ bairo mʉjãã ãnigarã. Bairi bʉtioro mʉjãã otigarã. Mʉjãã opire mʉjãã bacarʉpotugarã, bʉtioro yapapuarã yua. 29 Tunu bairoa Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ caetaro camasã Diotʉ neña etagarãma. Muipʉ cʉ̃ cawãmʉatópʉ caatíatana, bairi cawaru macãã jopepʉ caatíatana, bairi ape nʉgõã waru macãã jopepʉ caatíatana, bairi muipʉ cʉ̃ cañajãátopʉ caatíatana cʉ̃ã Diotʉ neñaetagarãma. Bose rʉ̃mʉrẽ netõrã ána, cʉ̃tʉ rui ʉgagarãma. 30 Ati rʉ̃mʉrĩrẽ jĩcããrã carotimasĩẽtãna rotimasĩgarãma. Tunu bairoa ati rʉ̃mʉrẽ jĩcããrã carotimasĩrã rotimasĩẽtĩgarãma Dios tʉpʉre —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús.
Jesús llora por Jerusalén
(Mt 23.37-39)
31 Bairo cʉ̃ caquetibʉjʉ ãno, ti rʉ̃mʉ majũrẽ cʉ̃tʉ etayuparã fariseo majã. Bairo cʉ̃tʉ eta, atore bairo qũĩñuparã:
—Ati yepa quetiupaʉ, Herodes, mʉrẽ pajĩã rocacoagayami. Bairi tãmurĩ ruti ácʉ́ja —qũĩñuparã.
32 Bairo na caĩrõ tʉ̃gori, atore bairo na ĩñupʉ̃:
—Tunu ánája Herodes tʉpʉ, macãnʉcʉ̃ yaire bairo caãcʉ̃ tʉpʉ. Atore bairo qũĩrájá: “ ‘Ãme wãtĩ yeri pũnarẽ yʉ acurewiyojoya. Tunu bairoa cariayecʉna cʉ̃ãrẽ na yʉ catioya. Ñamirõcã cʉ̃ãrẽ bairoa yʉ átigʉ. Bairi itia rʉ̃mʉ bero bairo yʉ caátiere yʉ átijãnagʉ,’ ĩñami Jesús,” qũĩrájá Herodere —na ĩ joyupʉ Jesús fariseo majãrẽ.
33 Ĩ yaparo, atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ tunu: “Ãme, ñamirõcã, ñamirõcã ape rʉ̃mʉ bairoa yʉ átigʉ, Dios yarã profeta majã camasã na capajĩã riírericarã ãnana Jerusalẽpʉ jeto yasinucũñupã. Bairi topʉ cariape yʉ caátó ñuña,” na ĩñupʉ̃.
34 Cabero atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ Jesús tunu: “Jerusalén, Jerusalén macã macããna mʉjããrẽ ñiña: ¡Dios yarã profeta majãrẽ mʉjãã pajĩã riírenucũñupã! Dios mʉjããrẽ cʉ̃ caquetibʉjʉrotijomirĩcãrãrẽ ʉ̃tã mena narẽ wẽẽrĩ na mʉjãã pajĩãrenucũñupã. Bairo roro majũ mʉjãã caátimiatacʉ̃ãrẽ, nairõ mʉjããrẽ yʉ jʉátinemogamiwʉ̃. Ãboco cõ pũnaarẽ na asipogo, narẽ cõ caneñorĩcãrõrẽ bairo mʉjãã yʉ jʉátinemogamiwʉ̃. Bairo yʉ caátigamiatacʉ̃ãrẽ, mʉjãã pʉame jĩcã nʉgõã yʉ mʉjãã boepʉ. 35 Bairo mʉjãã caboetoi, tocãrõã yua, mʉjãã caãnipaʉ yasicoagaro. Tore camasã aweyo rocacõãgarãma. Caãnorẽ bairo mʉjããrẽ ñiña: ‘¡Ʉseanirĩ niñami Dios cʉ̃ cajoʉ majũ!’ mʉjãã caĩparo jʉ̃goye, yʉ mʉjãã ĩñaetigarã mai,” na ĩñupʉ̃ Jesús Jerusalén macããnarẽ.